Brexit zasadí ranu britským importérom, ceny potravín a vína z dovozu už stúpli

Londýn 10. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-MTI, Gyorgy Varga)

Ešte donedávna bol pre britskú firmu Brindisa import španielskych lahôdok a vína výhodným biznisom. Ale výsledok júnového referenda o brexite jej zasadil tvrdú ranu, podobne ako iným importérom, ktorí sú závislí od voľného pohybu tovarov a osôb v Európskej únii (EÚ)

Firmu založila pred 28 rokmi Monika Lintonová doslova na kolene. Začínala v malom, no postupne sa rozrástla a dnes zamestnáva 300 ľudí v piatich londýnskych reštauráciách, dvoch obchodoch a jednom sklade.

Brindisa je súčasťou odvetvia, ktoré zahŕňa vyše 27.500 firiem v Londýne a ročne vygeneruje tržby za viac ako 14 miliárd libier (16,47 miliardy eur). Obchodovanie s lahôdkami a vínom je jedným z najživších odvetví britského sektora služieb, ale zároveň práve toto odvetvie najviac pocíti odchod z EÚ.

“Všetok tovar dovážame a zamestnávame veľa ľudí z krajín mimo Británie,” povedala Lintonová pre agentúru Reuters.

Oslabenie libry po referende oproti euru už viedlo k zvýšeniu cien španielskych syrov, šunky a ďalších produktov, ktoré firma dováža. Vstupné náklady stúpli totiž tak strmo, že Brindisa ich nedokázala zvládnuť sama redukciou marže a musela ich premietnuť do konečných cien.

Divízia importu a distribúcie spoločnosti Brindisa ročne nakúpi v Španielsku tovar za 11 miliónov eur. Pád libry po referende ju tak môže vyjsť len v tomto roku na vyše 2 milióny eur.

Pre malé firmy, ktoré práve v tomto odvetví obchodovania s nápojmi a potravinami dominujú, môžu byť prudké zmeny menových kurzov likvidačné. A ak sa Británii nepodarí včas uzavrieť obchodnú dohodu so zvyškom EÚ a po brexite dôjde k zavedeniu ciel, môže to zlomiť krk ďalším importérom, ktorí pád libry ustáli.

Navyše, Brindisa dováža najmä produkty krátkodobej spotreby, ako sú syry a mäsové výroby. A nemôže si dovoliť, aby tento tovar stál na hraniciach a čakal na vybavenie colných dokladov.

Ďalšie problémy môže firme spôsobiť rozhodnutie vlády zaviesť vlastné, nové potravinové štandardy, ktoré vystriedajú európske normy. To prinesie kopec byrokracie, bude to drahé a vybavovanie pomalé.

Nielen Brindisu, ale aj mnohé reštaurácie v Londýne znepokojujú plány vládny na obmedzenie migrácie. Prídu tak o lacnú pracovnú silu zo zahraničia.

“Reštauračný biznis je imigrantským biznisom,” skonštatoval Peter Harden, zakladateľ siete reštaurácií Harden’s London Restaurants.

Oficiálne štatistiky o podiele zahraničných pracovníkov v londýnskych firmách, ktoré sa točia okolo potravín a nápojov, neexistujú. Ale podľa ľudí z tohto odvetvia predstavujú minimálne polovicu až dve tretiny (66 %) všetkých zamestnancov. Londýnčania sú zvyknutí na celú škálu prízvukov, či už si objednajú kávu alebo obed v reštauráciách. Priemerná mzda čašníkov je totiž len 7,33 GBP na hodinu, čo len tesne prevyšuje legálnu minimálnu mzdu 7,22 GBP/hodina, ktorú podľa oficiálnych štatistík dostávajú mladí Briti vo veku 25 rokov a viac, keďže ešte nemajú dostatočnú prax.