S nedávnym zameraním sa na použitie potratových fetálnych bunkových línií vo vakcínach si myslím, že by bolo užitočné prejsť tým, čo sa v skutočnosti deje a ukázať, prečo sú niektorí pro-life katolíci tak znepokojení pasívnym akceptovaním potratených detí vo výskume. Nepopierame, že vakcíny slúžia spoločnému dobru. Povzbudzujeme však katolíkov, aby sa zjednotili v proteste proti zlu potratov a požadovali, aby univerzitní, vládni a priemyselní vedci prestali používať pozostatky potratených detí vo výskume čohokoľvek, vakcín alebo iného. Vakcíny sú momentálne vlastne iba začiatok.

Vedecká literatúra za posledných niekoľko desaťročí ohlásila nové technológie, ako napríklad jednobunkové transkriptómy, humanizované myši a organoidy, aby som spomenula len niektoré. To, čo nasleduje, je súhrnom troch nových výskumných správ publikovaných len v poslednej polovici roku 2020. Je ich však oveľa viac.

Fetálna pokožka hlavy a tkanivo z chrbta implantované na potkany a myši

V septembri publikovali vedci z Pittsburghskej univerzity svoju prácu na vývoji humanizovaných myší a potkanov s „ľudskou pokožkou v plnej vrstve“. Ľudská pokožka chráni jednotlivca pred infekciou, ale neexistuje spôsob, ako študovať účinky patogénov na jednotlivcov bez toho, aby boli vystavení chorobe. Ľudská pokožka v plnej vrstve z plodov bola implantovaná na hlodavce, zatiaľ čo zároveň boli implatované lymfoidné tkanivá a krvotvorné kmeňové bunky z pečene tohto istého plodu, takže modely hlodavcov boli humanizované pomocou orgánov a kože od toho istého dieťaťa. Tieto „humanizované“ modely „ľudskej kože a imunitného systému (hSIS)“ na myšiach a potkanoch majú pomôcť pri štúdiu imunitného systému po infikovaní kože.

Aby bolo možné vytvoriť modely hlodavcov humanizovaných hSIS, bola odobratá fetálna pokožka v plnej vrstve ľudským plodom potrateným medzi 18. až 20. týždňom tehotenstva v nemocnici Magee-Women’s Hospital a University of Pittsburgh Health Sciences Tissue Bank. Matky poskytli písomný súhlas s použitím plodov na výskum.

Z potratených plodov sa transplantovali týmus (detská žľaza – súčasť primárneho imunitného systému dieťaťa – pozn. prekladateľa), pečeň, slezina a koža v plnej hrúbke, tieto sa implantovali hlodavcom a nechali sa rásť. Potom bola modelom hlodavcov daná stafylokoková infekcia na kožu, aby bolo možné študovať reakciu vnútorných orgánov.

Ľudská pokožka bola odobratá z pokožky hlavy a chrbtovej časti plodov, aby bolo možné na modeli hlodavcov porovnávať štepy s vlasmi a bez vlasov. Prebytočné tukové tkanivá pripojené k podkožnej vrstve kože sa odstránili a potom sa pokožka plodu implantovala na hrudný kôš hlodavca, kde bola pred tým odstránená vlastná koža zvieraťa. Štepy vydržali až 10 týždňov po transplantácii. V štepoch bolo pozorovaných viac vrstiev ľudských keratínocytov a fibroblastov a ľudskej koži rástli krvné cievy a imunitné bunky.

Ľudské vlasy boli zjavné do 12 týždňov, ale iba v štepoch odobratých z pokožky hlavy. Na pokožke hlavy bolo vidno rásť jemné dlhé a tmavé ľudské vlasy, obklopené krátkymi bielymi chlpmi myši. Na obrázkoch v správe je doslova viditeľná škvrna detských chlpov, ktorá rastie na chrbte myši.

Práce financoval Národný inštitút zdravia (NIH) a podporil ich Národný inštitút zdravia (NIH) – Národný inštitút pre alergie a infekčné choroby (NIAID), rovnaká pobočka, s ktorou Moderna spolupracuje na výrobe vakcín proti COVID-19.

Plody použité na štúdium rasových rozdielov v expozícii PBDE

V júli, tiež v časopise Scientific Reports, zverejnil tím v Spojených štátoch svoje zistenia o rasových rozdieloch pri vystavení plodu účinkom spomaľovačov horenia. Polybromované difenylétery (PBDE) sú spomaľovače horenia a sú v záujme verejného zdravia, pretože ovplyvňujú hormonálnu aktivitu, imunitné funkcie a vývoj mozgu plodu počas tehotenstva.

V Severnej Amerike korelujú vysoké štandardy horľavosti s vysokým ožiarením PBDE – najmä v Kalifornii, kde sú najvyššie bezpečnostné predpisy. Plod je vystavený pôsobeniu PBDE, keď sa chemikálie prenášajú cez placentu z matky, ale keďže ich pečeň nedokáže tieto chemikálie tak rýchlo metabolizovať, zhromažďujú sa PBDE u vyvíjajúceho sa dieťaťa a hromadia sa tiež v dojčenskom veku a ranom detstve, ktoré predstavujú kritické obdobia pre vývoj endokrinného, imunitného a nervového systému.

Na posúdenie ožiarenia nenarodených detí uskutočnili vedci z Kalifornskej univerzity a Kalifornskej agentúry pre ochranu životného prostredia štúdiu v rokoch 2008 až 2016. V štyroch vlnách štúdie prijali celkovo 249 žien, ktoré mali naplánovaný potrat v druhom trimestri.

Ženy dali písomný alebo ústny súhlas s tým, aby ich krv, placenta a pečeň dieťaťa boli vypitvané z mŕtveho tela, aby tak vedci mohli porovnávať hladiny PBDE medzi matkami a deťmi. Autori poznamenávajú, že až do tejto štúdie bol odber vzoriek „do značnej miery obmedzený na prácu a dodanie skôr v ranom tehotenstve“, keď sa chemikálie prenášali a začali hromadiť počas „kritických prenatálnych období zraniteľnosti“.

Práce financovali Americká agentúra na ochranu životného prostredia a Národný inštitút environmentálnych zdravotných služieb. Všetky protokoly štúdie boli schválené kontrolnou komisiou University of California – San Francisco (UCSF), dozornou radou inštitúcie, ešte pred náborom žien, ktoré mali naplánované potraty. Potratené deti zhromaždil personál kliniky v General Hospital Women’s Option Center v San Franciscu. Toto je doposiaľ najväčšia štúdia tohto druhu.

Podľa očakávania boli fetálne hladiny PBDE vyššie ako u matiek. Z dôkazov tiež môže vyplývať, že černošské ženy by mohli byť neprimerane vystavené chemikáliám zo spomaľovačov horenia. Príspevok zdôrazňuje potrebu ďalšej štúdie plodov v tomto rozmedzí tehotenstva. Plody v druhom trimestri v podstate prežili svoj krátky život in „utero“ (v lone matky) ako analytické stroje a potom sa použili na poskytnutie informácií, ktoré zabezpečia, aby deti v spoločnosti žili v bezpečí.

Fetálne B-lymfocyty používané na štúdium autoimunity

V júli informoval tím na imunologickej katedre univerzity v Yale, v časopise Science, o vývoji imunity u novorodencov. Keď baktérie a vírusy napadnú telo, ono bojuje tvorbou troch typov bielych krviniek – makrofágov, B-lymfocytov a T-lymfocytov. Predpokladalo sa, že v dôsledku konkurenčných biochemických mechanizmov medzi lymfocytmi, je produkcia protilátok vo včasnom vývoji plodu obmedzená, takže novorodenci sú náchylní na infekciu. Avšak vzorky krvi novorodencov vykazujú bohaté protilátky.

Aby vyšetrili túto neočakávanú imunitu, tím z Yale pitval telá potratených detí, aby im odobrali pečeň, kostnú dreň a slezinu. Potom zhromaždili bunky B-lymfocytov a vytvorili stovky protilátok. Pätnásť plodov, z ktorých všetky boli potratené v druhom trimestri tehotenstva, bolo získaných z Laboratória pre výskum vrodených chýb na Washingtonskej univerzite. Vzorky krvi, kostnej drene a stolice od zdravých dospelých jedincov sa porovnali s cieľom posúdiť tvorbu protilátok a črevnú mikrobiálnu flóru.

Štúdia zistila, že neúplné mechanizmy tolerancie B-lymfocytov u plodov uprednostňujú akumuláciu podobných buniek, ktoré majú tiež vlastnosti viazať baktérie a podporovať zhlukovanie v čreve, čo podporuje alternatívny vývoj protilátok u novorodencov. Túto prácu opäť financovalo NIH, štipendium v Yale and Pew Charitable Trusts.

Biomedicínsky výskum by mal chrániť ľudskú dôstojnosť

Vo svojej encyklike Evangelium Vitae pápež svätý Ján Pavol II. vyhlásil, že „užívanie ľudských embryí a plodov ako predmetu pokusov je prečinom proti ich dôstojnosti ako ľudských osôb, ktoré majú právo na takú istú úctu ako už narodené dieťa a ako každý iný človek.“ (63)

Na základnej úrovni by mal výskum zachraňujúci život zachovať ľudskú dôstojnosť. Vzorky plodu opísané v týchto vedeckých prácach – deti, ktoré boli zabité a pitvané ako najlepší druh laboratórnych potkanov – si zaslúžili byť pomenované a započítané do ľudskej rodiny.

Boli viac ako štatistickým údajom v tabuľke úrovní chemického ožarovania alebo grafom hladín PBDE naprieč biologickými materskými placentami plodu alebo kusom pokožky hlavy groteskne naštepenej na hlodavca. Boli to nechcené deti, ktoré zabilo priemyselné odvetvie, ktoré ich využilo k tomu, aby zlepšilo životy ľudí. Katolíci majú povinnosť od vedcov žiadať to, čo je morálne lepšie.

Stacy Trasancosová

Pre Christianitas.sk preložil vdp. Radovan Rajčák

Článok pôvodne vyšiel na portáli christianitas.sk