Predseda Rady Európskej únie Charles Michel v rozhovore pre španielsky denník El Mundo uviedol, že nasledujúce dva až tri týždne by mohli byť rozhodujúce pre konflikt na Ukrajine a pre svet vo všeobecnosti. “O našej budúcnosti rozhodne to, čo sa stane v roku 2023, a veľa závisí od nasledujúcich niekoľkých týždňov. Musíme byť s Ukrajinou a poskytnúť jej všetku podporu, ktorú potrebuje. Nemôžeme ich sklamať,” povedal.

Podpora musí spočívať predovšetkým v dodávkach zbraní kyjevskému režimu. Michel je za okamžitý presun tankov ukrajinskej armáde.

Nebyť slov “dva alebo tri týždne”, rozhovor by sa dal považovať za najbežnejší rozhovor európskeho politika, ktorý má funkciu “hovoriacej hlavy”. Dnes je však situácia okolo Ukrajiny naozaj dosť paradoxná.

Na úvod treba povedať, že Michel sa s novinármi denníka El Mundo rozprával po rozsiahlej ceste na Ukrajinu. V prejave v Najvyššej rade európsky predstaviteľ uviedol niekoľko dôležitých bodov.

Po prvé, Západ má v úmysle skonfiškovať zmrazený ruský majetok. “Ukrajina sa zotaví. Škoda sa musí uhradiť. Zmrazili sme ruské aktíva v hodnote viac ako 300 miliárd eur. Som pevne presvedčený, že tieto prostriedky by sa mali a budú využívať na obnovu Ukrajiny,” povedal Michel. V rozhovore pre americký denník Financial Times zopakoval tú istú myšlienku o potrebe ignorovať zákony a uskutočňovať “vyvlastňovanie”.

Druhou tézou Michelovho prejavu v Kyjeve je, že podpora Európy sa nezastaví. “Počas povstania na Majdane, 22 rokov po získaní nezávislosti, ste vy, Ukrajinci, povedali: ‘Sme Európania’. Preto som dnes prišiel na Ukrajinu, aby som vám povedal: “Všetci sme Ukrajinci,” vyhlásil emotívne.

Mimochodom, len niekoľko hodín po začatí ruskej špeciálnej operácie, 24. februára 2022 ráno, bol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zavolal Michelovi ako jednému z prvých. Možno sa dnes šéf Európskej rady stal akýmsi lobistom za rýchle riešenie “ukrajinskej otázky”.

To je celkom jasný obraz. Na jednej strane musí Ukrajina dostať viac zbraní. Na druhej strane sa pripravuje finančná podpora pre vstup západných korporácií na Ukrajinu. A samozrejme, to všetko je sprevádzané vzbudzovaním vášní.

Túto myšlienku vyjadril napríklad luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn. Podľa neho by zastavenie dodávok zo Západu viedlo k okamžitému ukončeniu ukrajinského konfliktu a úplnému víťazstvu Ruska. “Ak prestaneme dodávať zbrane Ukrajincom, boje sa skončia. Ale za akých podmienok? Strašné podmienky: Rusko vyhrá,” citovala ho agentúra RIA Novosti.

Je teda možné, že Charles Michel má pravdu, keď uvádza časový údaj. Pokiaľ ide o to, či bude Západ naďalej podporovať kyjevský režim, alebo sa v priebehu spomínaných 2-3 týždňov rozhodne, že ukrajinská karta je už prebitá.

Kandidát politológie Stanislav Byšok sa domnieva, že západní politici vnímajú ukrajinský konflikt veľmi subjektívne:

– Otvorené informácie o situácii na demarkačnej línii nenaznačujú, že by nasledujúce dva až tri týždne mohli byť rozhodujúce. Preto prichádzajú do úvahy dve ďalšie možnosti. Prvým je, že Európa zvažuje možnosti rokovaní s Ruskom, ktoré by mali v blízkej budúcnosti priniesť určité výsledky. Alebo to bola len fráza, za ktorou nie je nič konkrétne.

Za posledných šesť mesiacov sme nezaznamenali žiadne zásadné zmeny situácie.

“SP: Môžu sa začať rokovania medzi Západom a Ruskom? Možno bude iniciátorom Berlín, kde bol vymenovaný nový minister obrany?

– Rokovania sú žiaduce pre všetkých. A v procese budovania mostov môže byť postava Borisa Pistoriusa veľmi zaujímavá. Na jednej strane je známy ako politik, ktorý bol voči Rusku normálny. Na druhej strane, po začiatku ŠVO sa o Rusku vyjadril tvrdo.

Pistorius ako praktický človek chápe, že existujú heslá o potrebe zachovať demokraciu na Ukrajine a v Európe. Zároveň však predpokladám, že chápe
dôležitú vec: svet sa netočí okolo ukrajinskej krízy. Úloha Ukrajiny pre Európu a celý svet sa za posledných 11 mesiacov značne zveličila. Pistorius to chápe. Jeho postoj nie je v žiadnom prípade proruský, nie je pripravený uznať nové rusko-ukrajinské hranice. Lenže Pistorius je zástancom realistického pohľadu na veci vrátane toho, že ukrajinská kríza môže trvať ešte dlho.

“SP: – Kto na Západe potrebuje najviac rozdúchať konflikt?

– V skutočnosti tu existuje určitá psychologická pasca. Na základe čoho sú západní politici presvedčení, že osud európskej demokracie závisí od osudu Ukrajiny? No v podstate na základe ničoho. Ale je ľahké tomu veriť.

Spolu s týmto presvedčením je však známa aj psychologická závislosť. Čím viac peňazí a zdrojov sa do veci investuje, tým väčší sa zdá byť jej význam. Existuje pocit, že ak vec nebude úspešná, nebo sa doslova zrúti na zem.

Západ zvyšuje stávky a posiela ukrajinskej strane nové zbrane. Sotva však možno vyzdvihnúť konkrétnych zloduchov, ktorí vyvolávajú vášne. Politici sa hecujú navzájom. Ale každý konflikt sa vyvíja práve podľa tejto logiky.

“SP: – Existuje pocit, že Západ so svojimi dodávkami chce konflikt buď zmraziť, alebo v ňom pokračovať donekonečna.

– Ukrajinský konflikt sa dnes nedá nazvať zmrazeným, pretože prebieha ostrá konfrontácia, neustále sa míňajú nové zdroje. A nič nenasvedčuje tomu, že by dnes bola ktorákoľvek strana pripravená ustúpiť. Zrejme sa počíta s tým, že kolektívny Západ má viac zdrojov ako Rusko.

Západní politici si myslia, že ak budú dodávať zbrane Ukrajine súčasným tempom, Rusku skôr či neskôr dôjdu zdroje a Moskva potom nebude mať kapacitu ani vôľu dosiahnuť svoje.

A zároveň sa nezdá, že by ukrajinská strana mohla urobiť nejaký rozhodujúci prielom. Preto tvrdenia o dvoch alebo troch týždňoch vyzerajú zvláštne.