„Geologický prieskum, ktorý bol v tejto veci vykonaný, je starší ako desať rokov. Podliehal však utajeniu a k jeho odtajneniu došlo v stredu 3. júna,“ priblížil Baláž. Podľa Stohlovej tento prieskum preukázal znečistenie v takom rozsahu, ako nikto neočakával, a je možné v tejto súvislosti hovoriť o ekologickej katastrofe. „Vo viacerých lokalitách bolo cítiť zápach, ktorý bolo ťažké zniesť. K tomuto znečisteniu dochádzalo počas celej výroby v areáli, v ktorom sa vyrábali pesticídy, hnojivá, trhaviny či kyselina sírová,“ priblížila Stohlová a dodala, že v areáli sa narábalo nešetrne so životným prostredím a dochádzalo k znečisteniu vody, pôdy či vzduchu.
Baláž to označil za dobrý príklad toho, ako môže ignorovanie ochrany životného prostredia spôsobovať značné problémy. V tejto súvislosti vyzval ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO), aby začal konať a aby za týmto účelom aktivizoval všetky ľudské a finančné zdroje. „Tiež budeme presadzovať zmenu legislatívy, aby v budúcnosti k utajeniu takýchto prieskumov nedochádzalo. Budeme zároveň preverovať, či táto kauza môže mať nejaké trestnoprávne dôsledky,“ uzavrel podpredseda strany Spolu.
Minister životného prostredia Ján Budaj víta, že sa dnes otvorila téma ďalšej envirozáťaže. “Záťaž z výroby v Istrocheme je evidovaná vo voľne prístupnom informačnom systéme od roku 2009. Na Slovensku máme približne dvetisíc environmentálnych záťaží a tisíce nelegálnych skládok. Mnohé prípady už vyšetruje polícia. V súvislosti so záťažou v Istrocheme odhadované náklady predstavujú čiastku 350 miliónov eur,“ reagoval Ján Budaj.
Šéf envirorezortu prisľúbil, že odštartuje práce na legislatívnej zmene. Súčasná podoba geologického zákona totiž umožňuje súkromnej firme utajiť správu z geologického prieskumu, a to aj v prípade, že svojou činnosťou ohrozuje zdravie ľudí či životné prostredie. „V prípade, že ide o ohrozenie životného prostredia či zdravia, je absurdné, aby mal súkromník možnosť správu utajiť,“ dodal Budaj.