Kto ho pozval a čo tam robil? Radačovský otvorene prehovoril o účasti na prehliadke na Červenom námestí v Moskve

Včera som sa vrátil z Moskvy, kde som sa zúčastnil na Červenom námestí vojenskej prehliadky z príležitosti 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, sediac na tribúne spolu s ďalšími potomkami veteránov a hrdinov, ktorých otcovia a dedovia bojovali a zomierali v boji za oslobodenie Európy od fašizmu.

Mediálne informácie, že som do Moskvy letel vládnym špeciálnym na pozvanie p. premiéra Fica, nie sú objektívne.

Na vojenskú prehliadku víťazstva nad fašizmom som išiel na individuálne pozvanie Ruskej federácie a p. premiér mi len umožnil letieť vládnym špeciálom spolu s ním, za čo mu prostredníctvom tohto statusu považujem za potrebné poďakovať.

Z Moskvy som sa vracal už sám, komerčnou linkou.

Nebol som súčasťou sprievodu p. premiéra. Nezastupoval som Slovenskú republiku a nie je mi ani známy program p. premiéra ani program tam prítomných europoslancov. Ide o ich suverénne konanie a určite vedia zdôvodniť účel svojej cesty do Moskvy.

Na vojenskej prehliadke na tribúne na Červenom námestí som bol jediný Slovák a mojou morálnou povinnosťou bolo tejto prehliadky sa zúčastniť.

Môj nebohý otec, plk. Peter Radačovský, niekoľkokrát ranený v boji, nositeľ viacerých sovietskych, poľských a československých vyznamenaní, dvoch Vojnových krížov, medailí Za chrabrosť, bojoval ako príslušník zahraničného Československého armádneho zboru spolu s Rusmi, Ukrajincami a inými národmi bývalého Sovietskeho zväzu na území Ukrajiny, Ruska, Poľska, na Dukle a v Československu, za slobodu Európy.

A ešte po skončení 2. svetovej vojny ako profesionálny vojak bojoval proti banderovským nacionalistom.

Dvaja moji strýkovia ako Slováci dobrovoľne bojovali v Červenej armáde. Jeden z nich zhorel v tanku na Odre, druhý po ťažkom zranení v Poľsku zomrel krátko po vojne.

Bol som si teda na pozvanie Ruskej federácie spolu s ostatnými potomkami veteránov uctiť ich pamiatku na Červenom námestí v Moskve tak, ako tam predtým bol môj syn Michal ako jediný Slovák v Nesmrteľnom pluku na pochode Moskvou s obrazom svojho deda, plk. Petra Radačovského. Jednoducho, boli sme tam preto, pretože by si to môj otec a jeho spolubojovníci boli želali.

V čase, keď títo veteráni žili a bojovali, Zelenskyj ani Putin nežili. A pokiaľ by žili títo bojovníci, tak určite by konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou dnes nebol a pobaltské krajiny, ktorých jednotky Waffen SS bojovali na strane fašistického Nemecka, by sa ani len neodvážili blokovať prelet nad svojim územím pri ceste na oslavu Dňa víťazstva do Moskvy.

Nie som zástancom lacných propagandistických videí a zverejňovaním fotiek na sociálnych sieťach. Mňa osobne zaujal v Moskve jeden bilboard v blízkosti hotela, kde som bol ubytovaný. Zaujal ma nielen kvôli vyobrazenej holubici mieru, ale aj kvôli nápisu v ruštine: „Korene v minulosti, krídla v budúcnosti.“

Budúcnosť Európy, verím, že bude mierová, a nikdy nezabúdajme na naše slovanské korene.