Európska investičná banka (EIB) vstúpila na vojenský trh napriek tomu, že to považuje za „nešťastné“ rozhodnutie, keďže „všetci si uvedomujeme, že EÚ je mierový projekt“, povedala 12. mája prezidentka EIB Nadine Calviño na konferencii, ktorú organizoval bruselský inštitút Bruegel.

„Nedávno sme rozšírili našu pôsobnosť, aby sme mohli pokrývať aj čisto vojenské projekty,“ vyhlásila a ako príklad uviedla výrobu bezpilotných lietadiel – dronov. Upozornil na to Brussels Signal.

Vo výročnej správe EIB o investíciách na roky 2024/2025 sa uvádzajú tri hlavné páky na zvýšenie konkurencieschopnosti a bezpečnosti: integrácia, zjednodušenie a rozsiahle investície do inovácií.

Na konferencii sa diskutovalo o predmetnej správe a zúčastnili sa na nej jej autori spolu s výskumnými pracovníkmi inštitútu Bruegel a predstaviteľmi EIB, vrátane hlavnej ekonómky Debory Revoltelly.

Prispôsobuje sa politickej agende Bruselu

EIB, ktorá je inštitúciou EÚ pre poskytovanie dlhodobých úverov, sa predtým príliš neangažovala v iných oblastiach ako je klíma, avšak teraz rozšírila svoj mandát, aby sa viac prispôsobila politickej agende Európskej komisie, uviedla prezidentka inštitúcie.

Dodala, že bezpečnosť a obrana sa stali jednou z ôsmich nových hlavných strategických priorít Európskej investičnej banky, ktoré boli predstavené vo februári 2025.

Calviño sa na konferencii vyjadrila, že EIB sa stáva „strategickejšou“ a vytvára silnejšie partnerstvá s členskými štátmi a súkromnými subjektmi.

„Obrana je teraz jednoznačnou súčasťou agendy banky,“ povedala Calviño.

„Je to oblasť, do ktorej by žiadny z členských štátov nechcel investovať,“ povedala, ale zdôraznila potrebu znížiť mieru závislosti od krajín mimo EÚ. „Smerujeme tam, kde je medzera,“ vysvetlila aktivity EIB.

Podľa výročnej správy, EIB v roku 2024 zdvojnásobila svoje financovanie v oblasti európskej bezpečnosti a obrany na 2 miliardy EUR. Calviño uviedla, že to nasledovalo po diskusiách s členskými štátmi s cieľom identifikovať medzery na trhu, „kde môžeme byť najviac užitoční“.

Hoci EIB „nepôsobí ako centrálna obstarávacia agentúra a nespravuje rozpočet EÚ, pri poskytovaní úverov pracuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ako sú banky“, vysvetlila.

EIB financuje „mladé spoločnosti pracujúce na technológiách, ako sú napríklad bezpilotné lietadlá, ale aj verejné orgány, najmä v oblasti infraštruktúry“.

Správa tiež načrtla štrukturálne prekážky pre investície v EÚ. Hlavnou prekážkou zostáva fragmentácia trhu: 60 % vývozcov z EÚ a 74 % vysoko inovatívnych firiem uviedlo, že rozdielne vnútroštátne normy – v oblasti DPH, označovania a udeľovania licencií – majú negatívny vplyv na ich činnosť.

Dôraz na výskum

Hlavná ekonómka EIB Debora Revoltella označila európsku vedeckú základňu za silnú, pretože produkuje o 24 % viac výskumných prác ako USA. Zdôraznila však, že len verejná podpora nebude stačiť: „Potrebujete hlavne štrukturálne zmeny, ktoré budú stimulovať súkromné investície.“

Maria Demertzisová z inštitútu Bruegel varovala, že EÚ možno uprednostňuje obranu na úkor iných dlhodobých potrieb. „Máme zlaté pravidlo pre investície do obrany, ale nie pre investície do starnúcich systémov?“ pýtala sa.

Správa tiež upozornila, že podiel firiem v high-tech odvetviach je vyšší v krajinách s menším počtom prekážok, čo naznačuje, že zjednodušenie regulácie by mohlo mať širší vplyv.

Integrácia umelej inteligencie a digitálnych nástrojov do priemyselných procesov a procesov služieb priniesla jasné zvýšenie produktivity – ale ich využívanie zostalo nízke, uvádza sa v správe. Podiel firiem v EÚ využívajúcich umelú inteligenciu bol o šesť bodov nižší ako v USA a väčšina investícií stále smerovala skôr do infraštruktúry a modelov ako do ich praktickej integrácie. A zároveň firmy, ktoré tieto technológie zaviedli, vykazovali vyššiu produktivitu ako ich konkurenti.

Revoltella dodala, že podpora je účinnejšia, ak sa uskutočňuje na úrovni EÚ, a nie na národnej úrovni: „Vždy, keď podporíte nejakú firmu, narušíte trh,“ povedala, „ale keď to robíte na európskej úrovni, toto narušenie minimalizujete.“

Hoci predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pred týždňom uprostred osláv konca druhej svetovej vojny trvala na tom, že EÚ zostáva „mierovým projektom“, EIB aktívne financuje vojnu na Ukrajine a čoraz viac investuje do jej zbrojárskeho priemyslu.

To vyvolalo kritiku zo strany poslancov Európskeho parlamentu, spomenieme názor Toma Vandendriesscheho z frakcie Patrioti pre Európu. Ten pre Brussels Signal povedal, že „Európska únia kedysi vznikla z popola druhej svetovej vojny ako hospodárska spolupráca za prosperitu a mier“. Predsedníčka EK  „Von der Leyenová zmenila EÚ na dodávateľa zbraní, ktorý nás nakoniec chce poslať do zákopov! Toto šialenstvo musí skončiť!,“ uviedol.

Prečítajte si tiež:

• Von der Leyenová tvrdí, že EÚ je „stále mierovým projektom“. Naozaj?!
• EÚ to „myslí vážne“. Stanovila termín ukončenia dovozu energetických zdrojov z Ruska