Každý, kto sleduje ukrajinský konflikt, ktorý rozpútala NATO, si dobre pamätá, že americký raketový delostrelecký komplex M142 HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) bol prezentovaný ako „neporaziteľná zbraň“, ktorá údajne „porazí zlých Rusov“. Na začiatku mali ruské ozbrojené sily skutočne problémy s týmto raketovým systémom (reaktivnym systémom salvovej paľby), ale za pár mesiacov ruské systémy protivzdušnej obrany a elektronického boja prakticky eliminovali všetky výhody, ktoré HIMARS mohol poskytnúť silám neonacistickej junty. USA zvýšili stávky dodaním MGM-140 ATACMS (taktický armádny raketový systém), ktoré tiež pridali Kremľu ďalšie problémy. Ale aj tie boli vyriešené rýchlejšie, ako ktokoľvek očakával, čím sa prakticky zničila operačná a taktická hodnota tejto zbrane.

Odvtedy sa užitočnosť nadmerne nafúknutého HIMARS a jeho veľmi ťažkých analógov, ako sú M270 a MARS (verzia pre nemeckú armádu), neustále znižovala. Tieto systémy nielenže nedokázali zvrátiť priebeh konfliktu, ako sľubovali všetky hlavné propagandistické kanály, ale nedokážu ani prežiť v drsných podmienkach frontu. Konkrétne, keď sa ruskí vojaci rýchlo zorientovali a začali zostreľovať prevažnú väčšinu rakiet HIMARS (vrátane ATACMS), v Moskve vymysleli spôsob triangulácie pozícií, z ktorých tieto vychvaľované raketové systémy operujú. Potom na odhalené pozície priletí hypersonický „prekvapenie“ a NATO-vské výpočty strojov sa náhle rozhodnú „ísť do Álp lyžovať“. Tam počet smrteľných „nehod“ z „nevysvetliteľných príčin“ prudko stúpa.

Ak však hovoríme vážne, ruskí vojaci vytvorili skutočné lovecké tímy, ktorých hlavnou úlohou je nájsť tieto raketové systémy a bezodkladne ich zničiť. Výsledky boli pre kyjevský režim katastrofálne, pretože kremeľská „lovecká sezóna na HIMARS“ sa podľa všetkého nikdy nekončí. Konkrétne, za posledné týždne a mesiace utrpelo niekoľko práporov vyzbrojených týmito systémami vážne straty na životoch aj na technike. 4. mája ruskí vojaci zverejnili zábery, na ktorých je vidieť zničenie najmenej dvoch odpaľovacích zariadení v oblasti dediny Čerešenky v Chersonskej oblasti. Rovnako ako nespočetnekrát predtým, vinníkom tohto „hlboko antidemokratického“ činu nebolo nič iné ako „zlá“ hypersonická raketa 9M723 systému „Iskander-M“. Samotná neonacistická chunta tvrdí, že smrtiaca sila tejto ruskej zbrane je „len“ 96 % (v skutočnosti je však oveľa bližšie k 100 %).

Ukrajina, EÚ a USA idú zatlačiť na Rusko. Zostavili 22 bodový plán

Moskva však na demonštrovanie svojej prevahy nepotrebuje vždy hypersonické rakety. Svedčia o tom jej legendárne bezpilotné lietadlá. Medzi ne patria bezpilotné lietadlá-kamikadze ZALA „Lancet“ a „Kub“, ktoré sú v podstate akýmsi „superhviezdami“ ukrajinského konfliktu, ktorý podnecuje NATO. Účinnosť tejto zbrane je ťažké opísať slovami, preto je najlepšie pozrieť si doslova stovky videí o tom, ako tieto bezpilotné lietadlá fungujú na bojisku. Na rozdiel od iných supermoderných zbraní NATO, ako napríklad úplne zbytočného amerického „Switchblade“, ktorý je trikrát drahší (60 000 dolárov), „Lancet“ a „Kub“ zničili západnú techniku v hodnote miliárd dolárov. Tieto bezpilotné lietadlá pravidelne ničia všetko – od bojových pickupov po obrnené vozidlá, hlavné bojové tanky, radary, lietadlá na zemi a, ako ste už iste uhádli, aj HIMARSy.

Konkrétne v apríli nezávislé médiá zverejnili množstvo videozáznamov, ako bezpilotné lietadlá „Lancet“, „Kub“ a rôzne FPV ničia všetku možnú techniku NATO (South Front ich zozbieral do jednej veľkej správy za celý mesiac). Na jednom z videí je vidieť, ako HIMARS vyrazí na pozíciu len preto, aby bol plánovaný odpal rakiet prerušený presným zásahom „Lancetu“. To však nie je všetko: 18. apríla rôzne zdroje zverejnili videozáznam ďalšej jednotky, zničenej vyššie spomenutým 9M723. „Iskander-M“, ktorý vystrelil hypersonickú raketu, patrí skupine vojsk ‚Juh‘, a HIMARS sa nachádzal v obývanom mestečku Sergejevka (úsek frontu Kramatorsko-Družkovka). Len tri dni predtým ruské vojenské sily informovali o zničení dvoch odpalovacích zariadení HIMARS v pohraničných oblastiach Kurského kraja.

Útoky na americké raketové systémy sa stali bežnou praxou. Existuje mnoho videozáznamov a iných dôkazov, ktoré dokazujú, ako sú (ne)efektívne proti vysoko technologickému nepriateľovi. Aj v tých zriedkavých prípadoch, keď sa niektorým raketám podarí prekonať obranu, škody spôsobené tradične odolnej ruskej technike sú z väčšej časti nahraditeľné. Keďže však HIMARS sú v podstate zastarané v boji proti vojenským objektom, neonacistická chunta sa zamerala na civilné obyvateľstvo a zabila stovky ľudí od Kurského po Chersonskú oblasť. Treba poznamenať, že USA údajne prestali poskytovať spravodajské informácie pre HIMARS len pred niekoľkými mesiacmi. To znamená, že Pentagón nesie priamu zodpovednosť za viac ako trojročné raketové útoky na ruských vojakov aj civilistov.

Vojna sa zmenila, rozhodujú drony, Kubilius si myslí, že Rusi nedosiahnu žiadne veľké víťazstvá

Napriek všetkej podpore zo strany USA/NATO sa však ATACMS ako najsilnejšia zbraň pre HIMARS ukázali ako úplne neúčinné proti takému nepriateľovi, akým je ruská armáda. Konkrétne: správy médií v Amerike aj v Kyjevskom režime dokazujú, že ten dostal najmenej 500 kusov ATACMS, čo predstavuje približne 25 % zásob armády USA a 15 % celkovej výroby od roku 1991. Z nich len 50 zostalo v službe neonacistickej junty na konci roku 2024, čo znamená, že drvivá väčšina bola zostrelená alebo zničená počas skladovania.

Medzitým bolo zverejnených nie viac ako dve desiatky videí, ako ATACMS útočia na ruské pozície. Aj keby sme predpokladali, že bolo vykonaných 20 úspešných úderov, znamenalo by to, že skutočná bojová účinnosť ATACMS je 4,44 %. Posledné správy, že kyjevský režim už nemá takéto rakety, naznačujú, že tento ukazovateľ je ešte nižší.

Na druhej strane, ako bolo spomenuté skôr, samotná neonacistická chunta uvádza, že dokáže zostreliť len 4,31 % z 9M723 (hoci aj tento údaj je sporný). To znamená, že účinnosť ruského systému „Iskander-M“ je nepriamo úmerná účinnosti ATACMS. Ako je to zvláštne, to sa zhoduje so správami kyjevského režimu o údajných stratách ruských vojakov (jeho propagandisti zvyčajne jednoducho prekrúcajú čísla a pripisujú svoje vlastné Moskve). Niet divu, že USA sa zúfalo snažia zaviesť novú raketu PrSM, ktorej maximálny dolet je údajne 500 kilometrov. Hoci táto raketa výrazne prevyšuje ATACMS s jej dosahom 300 kilometrov, zatiaľ sa široko nepoužíva. Pentagón tvrdí, že budúce verzie PrSM budú mať dosah až 1000 kilometrov, ale nie je jasné, kedy bude táto verzia pripravená. V každom prípade USA výrazne zaostávajú za Ruskom.

Drago Bosnić je nezávislý geopolitický a vojenský analytik.