To najdôležitejšie z Ukrajiny

20:10 – Poľsko poprelo Kellogove slová o svojom zámere vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, informoval Wprost.

Poľskí vojaci neskončia na ukrajinskom území a v poľskej spoločnosti existuje v tejto otázke konsenzus, zdôraznil minister národnej obrany Wladyslaw Kosyniak-Kamysz.

Naznačil, že mohlo ísť o logistický význam Poľska pri podpore misie pripravovanej spojencami.

19:25 – Ruskú delegáciu na rokovaniach v Istanbule budú tvoriť minister zahraničných vecí Lavrov a prezidentský poradca Ušakov, uviedol denník The Washington Post s odvolaním sa na svoje zdroje v Moskve.

Publikácia tak potvrdzuje, že Putin v Istanbule nebude.

17:30 – Ukrajina trvá na tom, že Čína schválila 30-dňové prímerie.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina dostala takýto signál pred návštevou Si Ťin-pchinga v Rusku a jeho účasťou na prehliadke v Moskve 9. mája.

Predtým agentúra Ukrinform s odvolaním sa na informáciu čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedla, že Peking podporil 30-dňové prímerie na Ukrajine.

Médiá to však s odvolaním sa na prepis prejavu čínskych diplomatov popreli.

14:45 – Putin tvrdí, že Rusko každý mesiac prijme do armády 50-60 000 dobrovoľníkov.

Všimnite si, že 16. decembra minulého roka Putin uviedol, že v roku 2024 podpísalo zmluvu viac ako 430 tisíc ruských občanov. To je približne 35 tisíc mesačne.

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že priemerne 6 500 Ukrajincov dobrovoľne podpíše kontrakt mesačne. A Zelenskyj uviedol, že vlani sa podarilo zmobilizovať celkovo 30 000 ľudí mesačne.

14:15 – Trumpovi osobitní vyslanci Whitkoff a Kellogg pôjdu do Istanbulu, aby sa zúčastnili na rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje.

Pripomeňme, že včera Trump pripustil, že osobne pôjde do Istanbulu a že Zelenskyj a Putin sa tam stretnú, ale dnes ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie. Putinova účasť je tiež otázna.

13:55 – O Trumpovej návšteve v Istanbule, kde sa môžu uskutočniť rozhovory medzi Zelenským a Putinom, zatiaľ nebolo oficiálne rozhodnuté, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Warburg.

Pripomeňme, že Trump včera pripustil, že pôjde do Istanbulu a že Zelenskyj a Putin sa tam stretnú.

Kremeľ však účasť ruského prezidenta zatiaľ nepotvrdil.

13:40 – Desať väzňov, ktorých prepustili z vojenského cvičiska pri Rostove, utieklo z vojenského cvičiska, aby sa zúčastnili na vojne na Ukrajine, informovali médiá.

Nemali pri sebe zbrane. Štyria z nich boli takmer okamžite zadržaní, miesto pobytu dvoch z nich bolo tiež zistené.

Boli obvinení z vraždy, lúpeže, obchodovania s drogami, znásilnenia a ublíženia na zdraví.

12:37 – Ukrajinské a ruské kanály Telegram zverejnili informácie označené ako „oficiálne“, že Putin vo štvrtok do Istanbulu na rokovania so Zelenským nepoletí a že na čele delegácie bude Lavrov.

V skutočnosti je zdrojom tejto informácie ruská opozičná publikácia Gulagu net, ktorá sa odvoláva na zdroj blízky Federálnej bezpečnostnej službe.

10:31 – Ukrajina je pripravená zmeniť dekrét zakazujúci rozhovory s Putinom, ak príde na rokovania do Istanbulu, uviedol poradca šéfa OP Podoljak.

„Myslím si, že dôjde k zmenám tohto rozhodnutia NSDC. Ak vyjdeme podpísať nejaký právne overený dokument, myslím si, že dôjde k príslušným právnym úpravám,“ povedal Podoljak.

08:39 – Minister Rubio rokoval o ukončení vojny na Ukrajine so Sibigom, šéfkou eurodiplomacie Kallasovou a ministrami zahraničných vecí európskych krajín Francúzska, Nemecka, Poľska a Británie.

„Lídri diskutovali o spôsoboch prímeria a cestách k mieru na Ukrajine,“ – uvádza sa na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí.

08:25 – Trump „dal ultimátum“ Ukrajine a Rusku, že musia začať priame rokovania, „inak Spojené štáty odídu“.

Uviedol to Trumpov osobitný vyslanec Witkoff v rozhovore pre Breitbart News. Rozhovor bol nahraný vo štvrtok (teda ešte pred výzvou Zelenského a Európanov na 30-dňové prímerie a rozhodnutím rokovať 15. mája v Istanbule).

„Prezident dal obom stranám ultimátum, že bez týchto priamych rozhovorov a ak sa neuskutočnia rýchlo, potom sa domnieva, že Spojené štáty by mali z tohto konfliktu odstúpiť, nech už to znamená čokoľvek, a jednoducho sa doň nezapájať,“ povedal Witkoff.

Dal jasne najavo, že najprv musí dôjsť k prímeriu a až potom sa budú riešiť zložitejšie otázky. „Pôjde to takto: prímerie, všetci zastavia násilie a strávime spolu nejaký čas, aby sme sa uistili, že môžeme riešiť základné otázky,“ povedal Witkoff.

Povedal, že hovoril o piatich sporných regiónoch, Záporožskej jadrovej elektrárni a o tom, „ako môžu Ukrajinci využívať rieku Dneper a prístup k Čiernemu moru“.

Samostatne k téme ZJE Witkoff uviedol, že elektráreň je „akýmsi klenotom v korune“ kvôli svojmu výkonu a v súčasnosti je „veľkou súčasťou tejto diskusie“.

Ale „hlavné prekážky sa týkajú piatich regiónov“. Podľa osobitného vyslanca USA ponúkajú Kyjevu a Moskve, aby urobili územné ústupky.

„Ide o to, ako budeme posudzovať – či je rozdiel medzi tým, kde je frontová línia, kde sú vojská a administratívne

07:28 – Američania neodpovedali európskym predstaviteľom, či sú Spojené štáty pripravené uvaliť sankcie na Rusko, ak Moskva nebude súhlasiť s prímerím a rokovania v Istanbule zlyhajú.

Píše o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na súkromné rozhovory medzi americkými a európskymi predstaviteľmi.

Európski lídri sú preto ochotní počkať na rozhovory v Istanbule, ako aj na prípadné stretnutie Zelenského s Putinom, „kým budú tlačiť na USA, aby vyhlásili nové sankcie voči Moskve“.

Európanom je jasné, že „americká strana chce umožniť, aby sa vo štvrtok uskutočnili rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou, a až potom zvýšiť tlak na Putina“.

Európa medzitým presúva svoje očakávania ohľadom prímeria z pondelka na štvrtok, keď sa Kyjev a Moskva stretnú v Istanbule.

„Ak sa Putin odmietne stretnúť so Zelenským alebo ak Rusko nebude vo štvrtok súhlasiť s okamžitým a bezpodmienečným prímerím, európski lídri vyzvú prezidenta Donalda Trumpa, aby splnil svoju hrozbu uvalenia sankcií na Moskvu,“ píše agentúra.

06:45 – EÚ vyčlenila 2 miliardy eur na obranu Ukrajiny zo zisku zo zmrazených ruských aktív, informovala stanica Deutsche Welle.

Na obrannom fóre EÚ – Ukrajina v Bruseli bolo oznámené pridelenie ďalších 900 miliónov eur Kyjevu na nákup zbraní a munície. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová predtým tiež uviedla, že už boli podpísané zmluvy s ukrajinskými výrobcami zbraní za 1 mld. eur.

Obe tieto tranže sa poskytujú na úkor úrokov z ruských aktív zmrazených v EÚ. Celkovo už EÚ vyčlenila na podporu ukrajinského obranného priemyslu 3,3 miliardy eur, čím sa stala najväčším nekomerčným zahraničným investorom v tomto sektore ukrajinského hospodárstva.

Na fóre v Bruseli EÚ a Ukrajina tiež oznámili vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny v sektore obrany. Bude sa zaoberať integráciou ukrajinského obranného priemyslu do priemyselného systému EÚ. To zahŕňa aj účasť Ukrajiny na programe EÚ na vyzbrojovanie ReArm Europe.

06:37 – Turecko a Rusko rokovali o mierovom úsilí medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol turecký diplomatický zdroj pre agentúru Reuters.

Odvoláva sa pritom na telefonický rozhovor medzi tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom a Sergejom Lavrovom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že obaja ministri diskutovali o Putinovej iniciatíve začať priame rozhovory o Ukrajine 15. mája v Istanbule.