Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred rokom prerušil legislatívny proces týkajúci sa zákona o ukončení života tým, že v reakcii na chabé výsledky svojej strany v eurovoľbách rozpustil parlament. (Macronova strana Obnova získala len 15%, voľby suverénne s 33%-tami vyhrala pravicová strana Marine le Penovej Národné združenie, RN. To značilo, že Francúzi prejavili túžbu po zmene)

Návrh o legalizovaní eutanázie a asistovanej smrti je teraz opäť na stole, francúzski poslanci oživili rozporuplnú diskusiu o asistovanej smrti. Informuje o tom Euronews.

Francúzski poslanci začali v pondelok 12. mája skúmať dva návrhy zákonov, ktoré sa zameriavajú na posilnenie paliatívnej starostlivosti a legalizáciu asistovanej smrti pre dospelých nad 18 rokov u osôb, ktoré trpia nevyliečiteľnými chorobami, ochorením v pokročilom štádiu alebo terminálnymi chorobami, t.j. ochorením v poslednom štádiu.

Pacientom by bolo umožnené užiť alebo podať smrtiacu látku – a to buď sami, alebo s lekárskou asistenciou.

Hlboké politické rozpory

Navrhované právne predpisy, ktoré by umožnili prístup k smrtiacim liekom za prísnych podmienok, vyvolali ostrú diskusiu naprieč celým politickým spektrom.

V právnych predpisoch sa stanovuje, že nárok na asistovanú smrť by mali len pacienti, ktorí sú schopní slobodne a jasne vyjadriť svoje želanie ukončiť svoj život. To znamená, že napríklad pacienti s Alzheimerovou chorobou alebo pacienti v kóme nemôžu byť považovaní za pacientov spĺňajúcich podmienky pre tento zákon.

Okrem požiadavky, aby pacient požiadal o ukončenie života slobodne a vedome, sa v právnych predpisoch uvádza, že pacient musí trpieť „fyzickou alebo psychickou bolesťou, ktorú nemožno zmierniť liečbou“.

Návrh zákona, ktorý podporujú stúpenci francúzskeho prezidenta Macrona a veľká časť ľavice, čelí silnej opozícii zo strany konzervatívnych zákonodarcov a pravičiarov. Tí tvrdia, že finančné zdroje by sa mali radšej zamerať na zlepšenie paliatívnej starostlivosti.

Centristický poslanec Olivier Falorni vášnivo obhajoval právo na smrť. „Nie je nič krajšie ako život, ale niekedy je niečo horšie ako smrť. Áno, existuje niečo ešte horšie ako smrť, keď sa život stane len neúprosnou agóniou,“ povedal Falorni v pondelok večer v parlamente.

Konzervatívny poslanec a lekár s praxou z anestéziológie Philippe Juvin vyjadril hlboké obavy z možných nebezpečenstiev legalizácie zákona o asistovanej smrti. „Žiadna krajina nezašla tak ďaleko, čo sa týka rozsahu, urýchlenosti, slabej kontroly a tlaku, ktorý to bude vyvíjať na najzraniteľnejších. To, čo opatrovatelia a pacienti potrebujú, je čas na starostlivosť, úľavu a podporu,“ povedal Juvin.

Kríza v oblasti paliatívnej starostlivosti

Zatiaľ čo sa debata odohrávala v najvyššom legislatívnom orgáne krajiny – Národnom zhromaždení, o niekoľko ulíc ďalej sa zhromaždili stovky protestujúcich.

Protestujúci, oblečení v modrých lekárskych plášťoch a ležiaci na zemi, aby znázornili “nemocnicu pod holým nebom”, pod vedením pro-life združenia Alliance Vita, požadovali väčšie investície do paliatívnej starostlivosti namiesto legalizácie eutanázie.

Na mieste boli rozmiestnené plagáty a transparenty s nápismi ako „Chceme paliatívnu starostlivosť“, „Nie eutanázii“ a „Podporte najzraniteľnejších“.

Jedným z hlavných argumentov proti návrhu zákona sú výrazné nedostatky Francúzska v poskytovaní kvalitnej paliatívnej starostlivosti.

Podľa odhadov Cour des Comptes (najvyššia francúzska kontrolná inštitúcia) takmer polovica pacientov, ktorí by mohli využiť paliatívnu starostlivosť, ju nedostala. To predstavuje obrovské číslo – približne 180 000 pacientov ročne.

Tento problém je obzvlášť alarmujúci v zariadeniach domácej starostlivosti a domovoch dôchodcov, kde sú zdravotnícki pracovníci často nedostatočne pripravení na zvládnutie starostlivosti o pacienta na sklonku života.

Aktivista Tugdual Derville, predseda pro-life organizácie Alliance Vita, sa otvorene vyjadril proti návrhu zákona. Zdôraznil, že systém zdravotnej starostlivosti sa musí zreformovať skôr, ako sa vôbec začne uvažovať o asistovanej samovražde.

„Musíme opraviť systém zdravotnej starostlivosti, musíme sprístupniť starostlivosť Francúzom, najmä úľavu od bolesti a paliatívnu starostlivosť, a musíme zachovať ochranu, ktorú zabezpečuje zákaz zabíjania medzi opatrovateľmi a opatrovanými!,“ povedal Derville davu, ktorý sa zhromaždil na proteste usporiadanom pred budovou Národného zhromaždenia.

Mnohí odporcovia návrhu zákona tvrdia, že nedostatok náležitej paliatívnej starostlivosti je hlavnou príčinou utrpenia mnohých pacientov a ich túžby ukončiť svoj život.

Séverine, jedna z protestujúcich a hlasná odporkyňa návrhu zákona, sa domnievala, že presne to sa stalo jej tete. „Moja teta psychicky trpela… Nemohla žiť sama, preto ju poslali do domova dôchodcov. Nebol tam nikto. Praktický lekár prichádzal raz za dva mesiace… Nebol tam nikto, kto by jej zmiernil psychické utrpenie. Tak sa pokúsila spáchať samovraždu…. Chcela zomrieť, pretože jej utrpenie nemalo riešenie,“ vysvetlila Séverine v rozhovore pre Euronews.

Konečné hlasovanie o týchto dvoch návrhoch zákonov je naplánované na 27. mája. Zriedkavé je, že politické strany sa rozhodli, že vzhľadom na osobitý charakter návrhu nebudú zavádzať hlasovacie línie. To znamená, že poslanci budú hlasovať na základe vlastného presvedčenia, nie podľa toho, v akej politickej strane pôsobia.

Prečítajte si tiež:

• Británia zvažuje zapojenie súkromného sektora do služieb asistovanej samovraždy
• Emotívny prejav političky vo Walese, ktorý stojí za vypočutie: „Nemyslite len na úmysly, ale aj na následky“