EÚ schválila nové sankcie voči Rusku a vyhráža sa ďalšími, ak Putin odmietne prímerie

Európska únia sa dohodla na novom balíku sankcií voči Rusku. Tento výrazný tlak zo strany EÚ prichádza v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzýva ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa v rámci priamych mierových rokovaní stretli v Turecku. Ide o formát, ktorý podporil aj americký prezident Donald Trump či európska „koalícia ochotných“ (skupina európskych krajín, ktoré pod vedením Británie a Francúzska rokujú o ďalšej podpore Ukrajiny) . Kremeľ zatiaľ nepotvrdil, či ruský prezident skutočne odcestuje do Istanbulu.

„Som presvedčený, že ak Putin nepríde a bude hrať hry, je to definitívna bodka za faktom, že vojnu ukončiť nechce,“ povedal Zelenskyj.

Predbežná dohoda o nových sankciách, ktoré sú už 17. balíkom od februára 2022, bola uzavretá v stredu ráno počas stretnutia veľvyslancov EÚ a očakáva sa, že ju budúci týždeň formálne schvália ministri zahraničných vecí členských štátov.

Diplomati poznamenali, že zákulisné diskusie medzi členskými štátmi prebehli bez väčších názorových rozdielov, čo je pravdepodobne prejavom obmedzeného rozsahu návrhu.

Hlavným terčom sankcií je totiž „tieňová flotila“, ktorú Kremeľ nasadil, aby obišiel Západom stanovené obmedzenia obchodu s ropou a udržal si zdroj príjmov.

Doteraz sa blok zameral na 153 tankerov z „tieňovej“ ropnej flotily, pričom všetkým bol odopretý prístup do európskych prístavov a ku službám.

Nové sankcie zahŕňajú takmer 200 plavidiel, čím sa ich celkový počet zvýšil na viac ako 350.

Stredajšia dohoda tiež zaradila na čiernu listinu 75 osôb a spoločností zapojených do ruského vojensko-priemyselného komplexu a viac ako 30 firiem podozrivých z dodávok tovaru tzv. „dvojakého použitia“ do Moskvy. Zakazuje tiež vývoz chemických látok vyrobených v EÚ, ktoré sa môžu použiť na výrobu rakiet.

Európske ultimátum

Keďže 17. balík opatrení je takmer hotový, Brusel sa už zaoberá ďalším krokom.

Nedostatočný pokrok na diplomatickom poli podnietil v Európe výzvy na sprísnenie hospodárskeho tlaku na Rusko ako spôsob, ako prinútiť Putina, aby súhlasil s prímerím.

„Môžeme potvrdiť, že ak nedôjde k prímeriu, (…) skutočne zvažujeme ďalšie sankcie,“ uviedol v utorok hovorca Komisie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nočnom prejave v koordinácii s Washingtonom vymenoval ruské finančné služby, ropný a plynárenský priemysel ako potenciálne ciele.

Cieľom Európy je „dosiahnuť tridsaťdňové prímerie na zemi, vo vzduchu a na mori, aby sa mohla prerokovať otázka týkajúca sa území a bezpečnostných záruk,“ povedal Macron.

Akýkoľvek nový akčný plán, najmä ak bude prísny, sa však môže stretnúť s odporom Maďarska.

Maďarsko, ktoré je hlasným kritikom ekonomických reštrikcií a tento rok už dvakrát takmer zablokovalo ich obnovenie, sa k novým opatreniam zatiaľ nevyjadrilo.

Hoci Budapešť nakoniec ustúpila a súhlasila s obnovením existujúcich sankcií, Brusel zostal zaskočený tým, že krajina sa rozhodla „ísť proti prúdu“ a v  súčasnosti zvažuje alternatívne metódy, ako obísť právo veta a zabezpečiť, aby rozsiahly sankčný program mohol zostať v platnosti.

„Skúmame všetky možnosti,“ povedal v utorok Valdis Dombrovskis, európsky komisár pre hospodárstvo.

„Sú to náročné diskusie, ale zatiaľ sa nám podarilo dohodnúť na veľkom počte sankčných balíkov… Prostredníctvom konania na základe jednomyseľnosti. Takže musíme mať na stole všetky nástroje a všetky možnosti,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Európska únia nečaká na stretnutie v Istanbule, schválila 17. balík sankcií voči Rusku
• Macron: Francúzsko nechce pre Ukrajinu vyvolať tretiu svetovú vojnu
• Macron: Keďže Ukrajina nevstúpi do NATO, ponúkame alternatívne záruky
• Nastal ten deň. Dnes sa rozhodne o kronike „Pfizergate“, Achillovej päte Ursuly von der Leyenovej a jej elitárskeho impéria