Orbán píše, že toto prelomové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (European Court of Justice, ECJ) nie je ani tak o vakcínach alebo korupcii – je to boj za demokraciu proti elite, ktorá je odhodlaná zatajiť pravdu a ochrániť svoju moc.

Kronika Pfizergate: Texty, ktoré môžu zničiť impérium von der Leyenovej

Konečne nastal ten deň: Európsky súdny dvor má v stredu 14. mája vyniesť prelomové rozhodnutie v prípade, ktorý sa označuje ako „najväčší korupčný škandál v dejinách ľudstva“, my ho poznáme ako „Pfizergate“.

Súd konkrétne rozhodne, či sa textové správy považujú za úradné dokumenty, a preto podliehajú povinnému zverejneniu. Dôsledky toho, či sa súd rozhodne chrániť šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú pred záujmami štyristo miliónov Európanov, však ďaleko presahujú rámec vakcín a peňazí.

Pfizergate sa týka transparentnosti a demokracie, ktorá je zakotvená v srdci EÚ, a jeho výsledok výrazne ovplyvní dôveru ľudí v európsky projekt na ďalšie roky alebo desaťročia.

Kauza Pfizergate sa vlečie už dlho, takže aby sme pochopili, čo je vo veci, musíme sa najprv vrátiť do obdobia pred piatimi rokmi, na kontinent zachvátený strachom z pandémie Covid-19 – čo predstavovalo príležitosť, ktorá bola možno príliš dobrá na to, aby ju premárnili.

Príprava na Pfizergate: Desať injekcií pre každého

Korene Pfizergate siahajú až do roku 2020, keď Komisia pod vedením von der Leyenovej – podobne ako mnohokrát predtým a ešte viackrát potom – využila krízu, aby na seba nenápadne preniesla dovtedy neznáme právomoci.

Po tom, ako výrobcovia (pochybných) vakcín proti Covid-19 sľúbili skorý prístup a lepšie podmienky dodávok, členské štáty EÚ rýchlo umožnili Komisii, aby v ich mene rokovala o spoločnom obstarávaní vakcín, čo sa ukázalo ako vážna chyba.

Nielenže vakcíny boli dodané oveľa neskôr, ako bolo sľúbené, a daňoví poplatníci EÚ za ne nakoniec zaplatili podstatne viac, ako bol celosvetový priemer, ale Komisia tiež objednala také množstvá, ktoré boli jednoducho neopodstatnené.

Celkovo von der Leyenová osobne podpísala zmluvy až na 4,6 miliardy dávok vakcín – čo je v prepočte viac ako desať dávok na každého Európana, a zároveň päťkrát viac ako odporúčaná dávka – v odhadovanej hodnote 71 miliárd eur.

K dnešnému dňu, vrátane všetkých dodatočných podporných injekcií, bolo občanom EÚ podaných len niečo vyše 1 miliardy očkovacích dávok. To znamená, že 3,5 miliardy dávok vakcín, ktorým uplynula doba použiteľnosti, bolo alebo čoskoro bude zlikvidovaných. A to predstavuje plytvanie finančnými prostriedkami daňových poplatníkov v závratných rozmeroch.

Navyše, stále nepoznáme presné ceny ani iné podrobnosti utajovaných zmlúv, hoci Európsky súdny dvor aj európsky ombudsman rozhodli, že musia byť zverejnené.

Komisia EÚ, ktorá nie je fanúšikom transparentnosti, sa proti rozhodnutiu súdu okamžite odvolala a v zákulisí sa stále čaká na ďalšie rozhodnutie.

Najhľadanejšie textové správy v Európe

Nasledoval prípad spoločnosti Pfizer, ktorá v roku 2021 podpísala s Bruselom zmluvy na 1,8 miliardy dávok, čo predstavuje približne 40 % celkového obstarávania, čím sa stala zďaleka najväčším dodávateľom EÚ. Pochopenie zmlúv so spoločnosťou Pfizer by preto mohlo byť kľúčom k pochopeniu toho, ako a prečo Komisia EÚ prijala tieto zdanlivo nerozumné rozhodnutia. A kľúč k nim by mohol byť stále ukrytý v telefóne von der Leyenovej.

Práve generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla počas rozhovoru v apríli 2021 prezradil, že historickú dohodu o obstarávaní vakcín v objeme 1,8 miliardy dávok dojednal s von der Leyenovou aspoň čiastočne prostredníctvom textových správ. Toto priznanie okamžite vyvolalo záujem tých, ktorí mali už vtedy podozrenie, že za neprimerane vysokými číslami (kusov vakcín a aj astronomickej sumy za ne) sa skrýva nečistá hra, a požadovali zverejnenie textových správ, aby očistili meno von der Leyenovej od obvinení z korupcie.

Ako je známe, von der Leyenová to odmietla s tvrdením, že „krátkodobé“ správy boli omylom vymazané, ale aj tak sa v nich nehovorilo o „ničom podstatnom“, čo by stálo za zverejnenie.

Denník New York Times sa vtedy nevzdal a po viac ako roku neúspešných žiadostí o slobodný prístup k informáciám v januári 2023 zažaloval Komisiu na Európskom súdnom dvore (ESD). Žiadosť denníka o sprístupnenie informácií bola opakovane podporovaná úradom ombudsmana EÚ (vo funkcii bola Emily O’Reillyová), lenže všetky rozhodnutia vyžadujúce ich zverejnenie boli jednoducho ignorované.

A tu sa dostávame k dnešnému rozhodnutiu, ktoré prichádza po dva a pol roku. Ak máme špekulovať o tom, ako sa kauza vyvinie, stojí za to pripomenúť, že prípad nie je jediným, ktorý sa snažil odhaliť ukryté texty a určiť, či von der Leyenovej bolo niečo sľúbené výmenou za to, že bude bezhlavo míňať peniaze Európanov.

Miesto, kde zlyhalo belgické právo

Paralelne prebiehala aj občianskoprávna žaloba, ktorú proti von der Leyenovej podal v apríli 2023 belgický lobista na súde v Liége. Šéfka EK je v nej obvinená z korupcie na vysokej úrovni, „uzurpácie funkcií a titulov“, „ničenia verejných dokumentov“ a dokonca z podkopávania „kolektívnej dôvery“ v Belgicko a jeho verejné inštitúcie.

K žalobe sa pripojilo viac ako 1 000 spolužalobcov vrátane mimovládnych organizácií, organizácií sledujúcich transparentnosť a dvoch členských štátov EÚ, Maďarska a Poľska. Poľsko sa nakoniec stiahlo po tom, ako sa v decembri toho istého roku ujal funkcie premiéra poľskej vlády Donald Tusk, dlhoročný spojenec von der Leyenovej.

Právnici zastupujúci žalobcov videli tri možnosti: 1. Pokračovať v naratíve vymazaných správ by znamenalo priznať sa k ničeniu administratívnych dokumentov – čo je v Belgicku trestný čin. 2. Prosté odmietnutie ich zverejnenia by bolo porušením belgickej ústavy. 3. Tvrdenie, že predmetné správy nemožno zverejniť, pretože sú „súkromné“, by bolo dôvodom na vznik dôverného vzťahu s Bourlom (riaditeľom Pfizeru), čo by podľa belgického práva predstavovalo „vážny konflikt záujmov“.

Zdalo sa, že neexistuje spôsob, ako uniknúť tomu, čo sa blíži. Z tohto dôvodu EÚ urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby rozhodnutie odložila, kým nebude môcť vyvinúť tlak na súdy, aby od neho upustili.

Prvé pojednávanie v tejto veci sa malo uskutočniť v máji minulého roka, ale bolo záhadne odložené o šesť mesiacov – pravdepodobne na nátlak Komisie, aby neskôr neovplyvnilo šance von der Leyenovej na znovuzvolenie do druhého funkčného obdobia na poste predsedníčky EK.

Ani nasledujúce, decembrové pojednávanie, neprinieslo žiadne výsledky. Na pojednávanie sa totiž nedostavil ani belgický prokurátor, ani sudca poverený prípadom, s čím sa právnička (konajúca v tomto prípade) „počas svojej kariéry nikdy nestretla“.

Na scénu prichádza EPPO

Medzitým Európska prokuratúra (EPPO), orgán EÚ poverený vyšetrovaním finančných trestných činov v inštitúciách EÚ, začala vlastné vyšetrovanie kauzy Pfizergate.

EPPO sa potom opakovane pokúšala prevziať celý prípad od belgického súdu s tým, že spadá do jej právomoci – bezpochyby s cieľom pochovať ho na neurčito, a tým ochrániť von der Leyenovú.

Keď jej to nevyšlo, EPPO sa pripojila k žalobe na strane von der Leyenovej. Počas pojednávania 6. januára argumentovala proti tomu, aby bola šéfka Komisie  zbavená diplomatickej imunity. Stojí za zmienku, že von der Leyenová vynechala aj toto pojednávanie a za celý tento čas sa ani raz neobjavila na súde.

Následne, 20. januára tohto roku, súd v Liége žalobu zamietol a vyhlásil ju za neprípustnú z dôvodu, že žalobca nepreukázal „osobnú ujmu“ vyplývajúcu z konania von der Leyenovej.

Rozhodnutie o „nepreukázanej osobnej ujme“ sa dalo očakávať, ale napriek tomu bolo sporné – keďže možno tvrdiť, že nehospodárnym obstarávaním vakcín bol osobne poškodený každý občan EÚ.

Význam dneška

Keďže belgická žaloba bola zmietnutá zo stola a EPPO preukázala, že má jediný záujem – pochovať prípad pod zámienkou svojho „vyšetrovania“, prípad NYT na Európskom súdnom dvore zostáva poslednou nádejou Európanov na nejaké uzavretie.

Súdny dvor EÚ v stredu konečne vynesie rozsudok v tejto veci, v ktorom rozhodne, či by sa textové správy, ak súvisia s tvorbou politiky, mali klasifikovať ako dokumenty a mali by byť oprávnené na zverejnenie podľa existujúcich pravidiel transparentnosti.

Inými slovami, Európsky súdny dvor rozhodne, či rozhodnutie o utajení textových správ bolo v prvom rade zákonné alebo nezákonné.

Ak sa rozhodne proti, von der Leyenová by mohla byť nútená správy konečne zverejniť. Ak nie, prípad ju bude prenasledovať až do konca jej mandátu v roku 2029.

Ostaňme nohami na zemi

Nemali by sme však mať príliš veľké nádeje: Európsky súdny dvor sa už v minulosti ukázal ako zaujatý, najmä pokiaľ ide o ochranu záujmov európskej elity.

Na druhej strane by preň mohlo byť rovnako nebezpečné postaviť sa na stranu von der Leyenovej, ak by cieľom bolo napraviť rýchlo sa zhoršujúcu verejnú mienku o EÚ. Bolo by obzvlášť nepríjemné urobiť to práve po tom, čo Európsky dvor audítorov (EU Court of Auditors,ECA) vydal ďalšiu prelomovú správu, v ktorej sa uvádza, že Komisia už roky vážne porušuje svoje vlastné normy transparentnosti tým, že zámerne „prakticky znemožňuje“ vyvodzovanie zodpovednosti v rámci existujúcich štruktúr.

Pfizergate však zostáva oveľa viac než len ďalším údajným korupčným škandálom, upozornil Tamás Orbán.

„Je symbolom nikdy nekončiaceho boja za transparentnosť a demokraciu v Bruseli a bolestivou pripomienkou toho, že inštitúcie EÚ budú zubami nechtami bojovať za to, aby pred ľuďmi, ako ste vy a ja, skryli pravdu, a aby si zachovali svoju moc,“ píše.

Označil to za „Achillovu pätu von der Leyenovej elitárskeho impéria nezodpovedných byrokratov“, ktorí veria, že stoja dokonca aj nad zákonmi, ktoré vytvorili.

„Kauza Pfizergate a všetky tieto pokusy o jej ututlanie ukazujú, ako EÚ skutočne funguje, preto je morálnou povinnosťou pokračovať v hľadaní pravdy, nech už bude dnešné rozhodnutie akékoľvek,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• „Ortieľ“ v kauze Pfizergate, do ktorej je zapletená Ursula von der Leyenová, sa blíži
• Pfizergate: „Najväčší korupčný škandál v dejinách ľudstva“ smeruje k finále
• Pfizergate: Z čoho je obvinená šéfka EK von der Leyenová