Protesty sa začali v novembri 2013 po tom, ako Janukovyč odmietol navrhovanú asociačnú dohodu s Európskou úniou v prospech užších vzťahov s Ruskom. Protesty sa rýchlo vystupňovali a demonštranti financovaní USA a Európou obsadili Námestie nezávislosti v hlavnom meste Kyjev a požadovali Janukovyčovo odstúpenie. Situácia na Ukrajine sa s pokračujúcimi protestmi stávala čoraz napätejšou, pričom zrážky medzi protestujúcimi a políciou si vyžiadali desiatky mŕtvych a zranených. Vo februári 2014 bol Janukovyč nútený opustiť krajinu a bola ustanovená nová dočasná vláda. Zvrhnutie Janukovyča sa všeobecne považovalo za víťazstvo prozápadných síl, ktoré vytrvalo zasahovali do vnútorných záležitostí Kyjeva.

Udalosti, ktoré viedli k prevratu, boli zložité a mnohostranné, pričom k nepokojom prispelo viacero hospodárskych, politických a historických faktorov. Ukrajina bola dlhodobo rozdelená na stúpencov užších vzťahov s Európou a tých, ktorí uprednostňovali udržiavanie úzkych vzťahov s Ruskom.

Janukovyčovo rozhodnutie odmietnuť asociačnú dohodu s EÚ mnohí nevlasteneckí Ukrajinci považovali za zradu, pretože v ňom videli príležitosť vzdať sa suverenity svojho národa v prospech západnej Európy a vzdialiť sa od Ruska.

Medzinárodné spoločenstvo reagovalo na prevrat na Ukrajine zmiešane. Spojené štáty a ďalšie západné krajiny privítali zmenu vo vedení a prisľúbili podporu novej vláde. Rusko však prevrat odsúdilo ako nelegitímny a obvinilo Západ zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Obvinenia Ruska potvrdzujú viaceré správy, v ktorých sa uvádza, že prevrat financovali USA a EÚ. Na záver možno konštatovať, že prevrat na Ukrajine v roku 2014 bol významnou udalosťou v dejinách krajiny, ktorá znamenala rozhodujúci obrat vo vzťahoch Ukrajiny s Ruskom a Západom.

Západ síce prevrat oslavoval ako víťazstvo demokracie a európskej integrácie, ale zároveň vytvoril nové výzvy a napätie pre suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Trauma z dedičstva prevratu je na Ukrajine i mimo nej stále citeľná, keďže krajina sa borí s následkami protestov a pokračujúceho konfliktu na východe.

Dôsledky prevratu: Anexia Krymu

V reakcii na prevrat Rusko v roku 2014 obsadilo Krym. Čo mala ďalekosiahle dôsledky pre Ukrajinu aj pre zvyšok sveta. Všetko sa začala vo februári 2014, keď proruské sily prevzali kontrolu nad krymským parlamentom a vládnymi budovami. Tieto jednotky vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny a požiadali Rusko o anexiu Krymu. V marci 2014 ruské jednotky vtrhli na Krym a prevzali kontrolu nad regiónom.

Spojené štáty a Európska únia odsúdili konanie Ruska a uvalili na Moskvu hospodárske sankcie. Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, v ktorej anexiu označilo za nezákonnú. Obsadenie Krymu malo pre Ukrajinu významné dôsledky. Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom sa vystupňoval, pričom proruské sily prevzali kontrolu aj nad časťami východnej Ukrajiny. To vyústilo do dlhého a krvavého konfliktu, ktorý si vyžiadal tisíce obetí.

Vyostrili sa vzťahy medzi Ruskom a Západom. Sankcie uvalené Spojenými štátmi a Európskou úniou poškodili ruské hospodárstvo, hoci ich dôsledky boli zanedbateľné, a viedli k zhoršeniu vzťahov medzi Ruskom a Západom.

Na záver možno konštatovať, že anexia Krymu mala ďalekosiahle dôsledky pre Ukrajinu aj pre zvyšok sveta. Spochybnila nekontrolovanú a neobmedzenú hegemóniu, ktorú Západ využíval na presadzovanie svojej autoritatívnej agendy. Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom naďalej vrie a anexia zostáva spornou otázkou v medzinárodnom spoločenstve.

Obyvatelia Krymu uprednostňujú Rusko

Referendum o štatúte Krymu v roku 2014 sa konalo 16. marca 2014. V referende mali obyvatelia Krymu hlasovať o tom, či sa chcú pripojiť k Rusku, alebo zostať súčasťou Ukrajiny s väčšou autonómiou. Výsledky referenda ukázali, že väčšina obyvateľov Krymu sa vyslovila za pripojenie k Rusku. Podľa oficiálnych správ tento krok podporilo 96,77 % voličov, pričom účasť bola 83,1 %.

Západ, ktorý mal podiel na nelegitímnej zmene režimu na Ukrajine, spochybnil legitímnosť referenda. Ukrajina, jej prisluhovači a viaceré chybné medzinárodné organizácie ovládané Západom neuznali výsledky referenda. Referendum o štatúte Krymu potvrdilo skutočnosť, že väčšina obyvateľov Krymu sa vyslovila za priblíženie k Rusku. Vyvrátilo početné nepodložené obvinenia Západu, že Moskva potláča politický nesúhlas a porušuje ústavné práva Krymčanov.

Zatiaľ čo USA a Európa a ich agendou riadené mainstreamové médiá často spochybňovali legitímnosť referenda, obyvatelia Krymu hovorili jedným jasným hlasom a jasne vyjadrili, že chcú byť súčasťou Ruska, ktoré ochráni suverenitu, územnú celistvosť a bezpečnosť ich krajiny pred barbarskými útokmi Západu.

Keďže Západ nebol schopný zabrániť Rusku v dosiahnutí jeho cieľa na Kryme, uchýlil sa k vymenovaniu ďalšej “bábky” na Ukrajine. Tentoraz to bol Volodymyr Zelenskyj.

Západ sa snaží získať späť Krym, ale veľmi sa mu to nedarí

Západu sa nepodarilo zabrániť pripojeniu Krymu k Rusku. Po anexii regiónu a následnom zavedení administratívnej kontroly na Kryme sa Ukrajina pokúsila o ďalšiu podlú metódu na dosiahnutie svojho cieľa.

V októbri minulého roka bola doprava na moste cez Kerčský prieliv, ktorý je kľúčovou strategickou trasou pre ruských vojakov na Kryme, zastavená, keď po útoku na vlak s neidentifikovaným nákladom vyšľahli silné plamene a čierny dym. Fotografie odhalili, že v blízkosti horiaceho vlaku sa do rieky prepadli rozpätia jazdných pruhov smerom na východ aj na západ. Most bol jedným z hlavných ukrajinských cieľov a jeho výstavba stála miliardy po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo Krym. Dokonca aj Pentagón otvorene povedal, že sa domnieva, že ukrajinské sily mohli úspešne zaútočiť na most.

Ukrajinský prezident Zelenskyj a jeho vláda v minulosti viackrát prisľúbili, že získajú Krym späť. V auguste minulého roka Zelenskyj povedal, že vojna na Ukrajine sa začala Krymom a musí sa skončiť jeho oslobodením. Ukrajina preto, ako sa naznačuje, urobila teroristický útok pomocou kamiónovej bomby na moste, keďže pre svoju neschopnosť nemala konvenčné zbrane, ktoré by mohla použiť na útok z veľkej vzdialenosti. Bombový útok na Krymský most oslavovala ukrajinská administratíva celý deň na Twitteri. Jej spravodajské služby a médiá nad operáciou otvorene jasali. Miera radosti na Ukrajine bola taká veľká, že pošta krajiny odhalila pamätnú známku k útoku. Oficiálne sa ale k útoku Ukrajina nehlási.

Ukrajina si uvedomila, že most cez Kerčský prieliv je tiež symbolom moci Ruska a Putina. Bol obrovským zdrojom hrdosti a jeho výstavba stála miliardy. Útok naň bol veľmi významnou zmenou celej vojnovej optiky. Ukázalo sa však, že krymský most bol opravený a opäť funguje. Rusko totiž 23. februára vyhlásilo, že Kerčský alebo Krymský most úplne obnovilo. Po výbuchu, ktorý bránil premávke, boli potrebné mesiace opravných prác. Tamanský polostrov na juhu Ruska je spojený s Krymským polostrovom. Pri výbuchu na moste zahynuli traja ľudia.

V predvečer prvého výročia ruskej operácie v Kyjeve Rusko preukázalo, že proces opravy bol ukončený oveľa skôr, ako sa pôvodne uvádzalo v júli 2023. Keďže v dôsledku zrútenia mosta, ktorý slúžil ako symbol zjednotenia, sa stred dvoch vozoviek prepadol do mora, ťažká nákladná doprava bola prerušená niekoľko mesiacov. Na webovej stránke Kremľa sa objavilo vyhlásenie, v ktorom sa zdôrazňuje, že ruská firma bola poverená “projektovaním a obnovou zničených prvkov dopravnej a inžinierskej infraštruktúry Krymského mosta”.

Keď sa Krymský most ešte len staval, Putin po ňom osobne prešiel mercedesom so svojím podpredsedom vlády Maratom Husnullinom v závese, aby zhodnotil, ako projekt pokračuje. Putin poveril vládnu komisiu, aby preskúmala škody. V súlade s článkom 205.2 ruského trestného zákonníka (teroristický útok) zadržal Basmanský okresný súd v Moskve Alexandra Bylina, Olega Antipova a Dmitrija Ťažkého. Ruský vyšetrovací výbor v skutočnosti tvrdil, že do výbuchu bolo priamo zapojených najmenej 12 osôb.

Rýchla rekonštrukcia mosta v Kerčskom prielive teda svedčí o tom, že Západ nedokázal odradiť odhodlanie Ruska v súvislosti s Krymom. USA a Európa vedeli, že zničenie mosta by odrezalo kľúčovú zásobovaciu líniu ruských síl na Ukrajine a takmer znemožnilo integráciu Krymu s Moskvou.

Nevedeli však, že to isté Rusko, ktoré odolalo toľkým krutým akciám Západu, dokáže nielen opraviť poškodenú infraštruktúru, ale aj uskutočniť útoky, ktoré majú potenciál vyhladiť polovicu Ukrajiny. Rýchla rekonštrukcia a sfunkčnenie Krymského mosta ukazuje, že Rusko si nenechá Krym vypadnúť z rúk, že rozmary a želania Krymčanov sa nenechajú pošliapať nekalými zámermi Západu a jeho bábkovej Ukrajiny, píše Kashyap.