Jedným z európskych politikov, ktorí uvažujú, ako Trumpovi odpovedať, je francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot, ktorý už skôr oznámil, že s kolegami z Nemecka a Poľska diskutovali o možnej spoločnej európskej reakcii na Trumpove hrozby.

„Ide o to, ako môžeme Európu posilniť, aby odradila hrozby a pokusy o zásah do jej bezpečnosti a záujmov. Grónsko nie je na predaj ani na zabratie… hrozby sa musia skončiť,“ cituje Barrota portál POLITICO.

Podľa niektorých diplomatických zdrojov by Únia mala byť pripravená na všetko. „Musíme byť pripravení na priamu konfrontáciu s Trumpom,“ povedal diplomat EÚ oboznámený s prebiehajúcimi diskusiami. „Je v agresívnom móde a musíme byť pripravení.“

Ako by mohla Európska únia (EÚ) na pritvrdzujúcu sa rétoriku Washingtonu reagovať, zisťoval portál medzi vysokými predstaviteľmi, diplomatmi a vojenskými expertmi v Únii aj Aliancii, ktorí väčšinou odpovedali pod podmienkou anonymity.

Jedným z Trumpových argumentov je, že arktický ostrov, ktorý je autonómnym územím Dánska, je pre USA strategicky potrebný z hľadiska ich národnej bezpečnosti. Zároveň Dánsko obviňuje, že proti zvyšujúcej sa ruskej a čínskej aktivite v jeho blízkosti nič nerobí.

Hoci sa podľa diplomatov z NATO priama hrozba Ruska a Číny v oblasti preceňuje, riešením by mohlo byť zvýšenie obranných výdavkov Aliancie na jej arktické aktivity. Častejšie vojenské cvičenia v regióne a umiestnenie aliančných jednotiek do Grónska, by tiež mohli slúžiť na ich prípadné odstrašenie.

NATO by tiež mohlo sprostredkovať dohodu medzi USA, Dánskom a Grónskom, podobne ako to urobilo v prípade svojich členov Turecka a Grécka v súvislosti s ich územnými spormi. Pomôcť by tiež mohlo zvýšenie vojenskej prítomnosti NATO v regióne, ako Aliancia urobila na posilnenie obrany východného krídla NATO.

Podľa jedného z oslovených diplomatov „čokoľvek sa dá urobiť“ na posilnenie prítomnosti v okolí Grónska a splnenie Trumpových požiadaviek, „by sa malo robiť na maximum“.

USA dlhodobo podporujú grónske hnutie za nezávislosť a sľubujú rozsiahle investície, ak sa územie odtrhne od Dánska.

EÚ a Dánsko sa snažia ponúknuť výhodnejšiu alternatívu. Podľa návrhu Európskej komisie by sa od roku 2028 mala pomoc EÚ pre Grónsko na nasledujúce sedemročné obdobie takmer zdvojnásobiť na 530 miliónov eur. Ďalších 44 miliónov by Grónsko mohlo získať z jej programov pre vzdialené územia pridružené, k členským štátom.

Podpora, ktorá sa v súčasnosti zameriava na sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, vzdelávanie a prechod na zelené energie, by sa mala rozšíriť aj na rozvoj ťažobných kapacít. Hoci je ostrov bohatý na nerastné suroviny, ich ťažba je finančne veľmi náročná.

„Máme veľmi veľa ľudí pod hranicou chudoby, infraštruktúra v Grónsku zaostáva a naše zdroje sa vo veľkej miere ťažia bez primeraného zisku pre Grónsko, pričom väčšina zisku smeruje dánskym spoločnostiam,“ hovorí Kuno Fencker, grónsky opozičný poslanec podporujúci nezávislosť.

Ak by Dánsko a EÚ dali atraktívnu ponuku, mohla by Grónčanom stačiť, aby sa nepridali na stranu Washingtonu.

Už od prvej Trumpovej vlády „sa veľa premýšľa, ako zaistiť európsku, škandinávsku, arktickú bezpečnosť bez aktívnej účasti USA,“ hovorí americký vojenský expert Thomas Crosbie, ktorý pôsobí na Kráľovskej dánskej obrannej akadémii.

EÚ má na to k dispozícii pomerne silnú politickú páku, ktorou by mohla Trumpa odradiť od prevzatia Grónska. Je ním tzv. nástroj proti ekonomickému nátlaku, ktorý Únii umožňuje reagovať na diskrimináciu v medzinárodnom obchode.

„Náš export do Spojených štátov je niečo nad 600 miliárd eur a pri približne jednej tretine týchto tovarov máme viac než 50 percentný trhový podiel. Je úplne jasné, že aj toto je sila, ktorú máme v rukách,“ tvrdí Bernd Lange, predseda obchodného výboru Európskeho parlamentu (EP).

Ak by sa USA predsa len rozhodli získať Grónsko silou, Európa by mala len obmedzené možnosti, ako im v tom zabrániť.

„Nebudú na Američanov preventívne útočiť, predtým než zaberú Grónsko…Ale ak by Američania poslali len malú skupinu ľudí, mohli by sa pokúsiť zatknúť ich, pretože by šlo o trestný čin,“ hovorí Crosbie.

V prípade skutočného vojenského útoku by však Dánsko mohlo byť nútene odpovedať silou. Podľa trvalého rozkazu z roku 1952 by dánske jednotky „v prípade útoku na dánske územie“ mali „okamžite vstúpiť do boja bez čakania alebo žiadania rozkazov“.

Európske krajiny by mohli na žiadosť Dánska zvážiť preventívne vyslanie jednotiek do Grónska, ktoré by slúžili ako poistka proti útoku. Hoci je nepravdepodobné, že by americkej invázii odolali, mohli by slúžiť na jej odstrašenie.

Takýto postup by však mal vysokú cenu. „Pohybujeme sa na úplne neprebádanom území, ale je dosť možné, že pri pokuse odvrátiť americké prevzatie Grónska by došlo k stratám na životoch,“ upozorňuje Crosbie.