Môj profil 
Predplatné
“Veríme, že by sa spoločnosť Google nemala zapojiť do vojny,” píše sa v liste adresovanom Sundarovi Pichaiovi, výkonnému riaditeľovi spoločnosti, s tým, aby spoločnosť Google stiahla pilotný program Pentagon Project Maven a vyhlásila, že “nikdy nebude stavať vojnovú technológiu”.
Noviny The New York Times uvádzajú, že tento list, ktorý síce obsahuje viac ako 3 100 podpisov, je akýmsi druhom idealistického postoja, ktorý určite nie je zdieľaný všetkými zamestnancami spoločnosti Google. Prichádza v rámci prirodzeného vývoja a odráža sa v ňom tiež kultúrny konflikt medzi Silicon Valley a federálnou vládou v otázke, či vyvíjať zbrane alebo nie. Masívny obranný priemysel a aj šéf Pentagonu Jim Mattis je toho názoru, že hlavným cieľom je zvýšiť “letalitu” armády Spojených štátov. Najnovšia umelá inteligencia sa čoraz viac využíva na vojenské účely.
Na nedávnom firemnom stretnutí zamestnanci vzniesli otázky o účasti spoločnosti Google na programe Project Maven. Spoločnosť opísala svoju prácu na projekte ako “neškodnú”, hoci videoanalýza Pentagonu sa bežne používa v zásahoch proti nepokojom a proti terorizmu a publikácie oddelenia obrany objasňujú, že projekt podporuje tieto operácie. Google aj Pentagon uviedli, že by nevytvárali autonómny systém zbraní bez ľudského operátora, ale lepšia analýza videa dronu by mohla byť použitá na zamedzenie na lepšiu identifikáciu civilného obyvateľstva, aby sa tak znížilo náhodné zabíjanie nevinných ľudí.
Zistilo sa, že niektorí špičkoví riadiaci pracovníci spoločnosti Google majú významné pripojenia do Pentagonu, napríklad Eric Schmidt, bývalý výkonný predseda spoločnosti Google a ešte stále člen výkonnej rady materskej spoločnosti Alphabet, pôsobí aj v poradnom orgáne Pentagonu, v predstavenstve pre obrannú inováciu, ako aj viceprezident spoločnosti Google Milo Medin. V rozhovore v novembri Schmidt pripustil “všeobecné znepokojenie v technickej komunite, že by niekto z vojensko-priemyselného komplexu mohol novú technológiu použiť na to, aby zabil nesprávnych ľudí, ak by chcel”.
Ale aj konkurenti spoločnosti Google pracujú na obranných projektoch. Spoločnosť Amazon vyvíja svoju prácu s ministerstvom obrany a spoločnosť Microsoft vďaka svojej technológii cloudov získala zmluvu na spracovanie utajovaných skutočností pre každú pobočku vojenských a obranných agentúr.
Project Maven, na ktorom spolupracuje Google, začal minulý rok ako pilotný program na nájdenie spôsobov, ako urýchliť vojenskú aplikáciu najnovších technológií umelej inteligencie. Očakáva sa, že v prvom roku bude stáť menej ako 70 miliónov dolárov, podľa hovorkyne Pentagonu.
Protestný list zamestnancov spoločnosti Google tiež tvrdí, že prevzatie vojenskej práce by mohlo vyústiť do odcudzenia sa bežných zákazníkov a potenciálnych zamestnancov. “Tento plán neopraviteľne poškodí značku spoločnosti Google a jej konkurencieschopnosť,” píše sa v liste. “Argument, že aj iné spoločnosti, ako Microsoft a Amazon, sa tiež zúčastňujú podobných obchodov, neznamená, že to pre spoločnosť Google nie je menej riskantné.”
Paul Scharre, bývalý pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone sa vyjadril, že chápe obavy z používania technológie zo strany vlády, ale zároveň dodáva, že protestnému listu sa nepodarí zastaviť vývoj: “Umelá inteligencia sa veľmi rýchlo presunie z výskumného laboratória do skutočného života.”
.JPG)
.jpg)
.jpg)
