Vznik ČSR sa v Slovenskej republike po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň – Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok – Deň vzniku samostatného československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.

Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Od vzniku ČSR v piatok 28. októbra uplynie 104 rokov.

Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia. Program, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr, vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Nemal však šancu na realizáciu najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 – 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie slovenskej otázky. Keď priebeh vojny naznačoval, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská komunita v USA, ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu.

Na čele zahraničného československého odboja stál Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR. Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku okolo 100.000 legionárov.

V máji 1917 českí politici na zasadnutí ríšskeho parlamentu predniesli vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie aj požiadavku práva na sebaurčenie národov.

Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918. V jej závere sa píše: “Veríme v demokraciu – veríme v slobodu – a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu.”

Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí bola 28. októbra 1918 utvorená dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.

V Turčianskom sv. Martine sa 30. októbra 1918 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář.

Existenciu ČSR aj jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s Maďarskom (1920).

Premiér: Prvá ČSR garantovala široké práva a slobodu všetkým občanom

Československá republika (ČSR) bola štátom, ktorý garantoval široké práva a slobodu všetkým občanom, ako aj volebné právo pre ženy. Pri príležitosti 104. výročia vzniku spoločného československého štátu to povedal premiér Eduard Heger (OĽANO). V piatok ráno položil veniec k Pamätníku československej štátnosti na bratislavskom Námestí T. G. Masaryka.

Podľa premiéra si pripomíname vznik Československej republiky právom a veľmi radi. “Jej zakladatelia Štefánik, Masaryk a Beneš dokázali po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie vybudovať silný demokratický štát. Štát s ústavou, ktorá garantovala široké práva a slobodu všetkým občanom. Štát, ktorý zaviedol všeobecné volebné právo aj pre ženy. Štát, v ktorom došlo k rozmachu slovenského jazyka, kultúry a vzdelávania,” skonštatoval Heger.

Predseda vlády vyzdvihol vzájomné vzťahy s Českou republikou. “Naše vzájomné vzťahy sú naozaj bratské, sú unikátne, výnimočné a dovolím si povedať, každým rokom silnejšie,” skonštatoval.

Výročie vzniku ČSR si slovenský predseda vlády pripomenul aj v spoločnom videu s českým premiérom Petrom Fialom. “Slovensko a Česko sú už 30 rokov dva samostatné a nezávislé štáty, ale spoločná história a hodnoty nás spájajú,” skonštatoval Heger vo videu. Za spoločnú tradíciu premiéri označili demokraciu, toleranciu, rešpektovanie ľudských práv, slobodu slova i rešpekt k vzdelaniu. Pripomenuli tiež európske zakotvenie krajín, ako aj odkaz Milana Rastislava Štefánika a Tomáša G. Masaryka.

Český veľvyslanec na Slovensku Tomáš Tuhý sa poďakoval premiérovi, že sa každoročne zúčastňuje na spomienke na vznik spoločného štátu. Je rád, že sa podaril vznik Námestia T. G. Masaryka. “Aj táto ťažká doba, ktorú zažívame, vidíme, čo sa deje za hranicami Slovenska, len upevňuje vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi,” zdôraznil. Pripomenul, že sa blíži 30. výročie rozdelenia štátu. “Ale my sme pomyselne stále spolu. To je silný dôkaz, aby sme v Európe mali silné slovo,” dodal.

Od vzniku prvej ČSR uplynulo 104 rokov. Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Následne sa v Turčianskom sv. Martine 30. októbra konalo verejné zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Kollár: Vznik ČSR prišiel po stáročiach boja národovcov za spoločný štát

Vznik prvej Československej republiky prišiel po stáročiach boja našich národovcov za spoločný samostatný štát. Pripomenul to v piatok predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Myslí si, že Slovensko by si malo rovnako pripomínať aj 30. október, keď sa v ten deň v roku 1918 Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

“Pre nás Slovákov má možno väčší symbolický význam 30. október. Za mňa by bolo fajn, keby sa oba tieto dni pripomínali rovnako,” povedal Kollár po tom, čo položil veniec k Pamätníku M. R. Štefánika v Bratislave.

Spoločný štát podľa Kollára neskôr vyústil do vzniku samostatnej Slovenskej republiky v januári 1993, ktorú uznáva každá demokratická krajina.

Pred dvoma rokmi sa 28. október zmenil na štátny sviatok – Deň vzniku samostatného československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja. Kollár pripomenul, že máme veľký počet sviatkov s dňom pracovného pokoja a každý takýto deň znamená straty pre našu ekonomiku. Sviatok si podľa neho vieme pripomínať aj bez toho, aby sme ostali doma. Ak by sa mal stať 28. október dňom pracovného pokoja, musel by sa podľa Kollára vypustiť zo zoznamu iný deň, čo by vždy nahnevalo určitú časť spoločnosti.

Od vzniku prvej ČSR uplynulo 104 rokov. Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Následne sa v Turčianskom sv. Martine 30. októbra konalo verejné zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Mimoparlamentné strany si pripomínajú vznik ČSR

Výročie 104 rokov od vzniku prvej Československej republiky (ČSR) si v piatok pripomínajú aj viaceré mimoparlamentné strany. Strana Hlas-SD zdôraznila, že vznik spoločného štátu bol výsledkom diplomatického talentu vtedajších politických elít. SNS tvrdí, že bez ČSR by sme dnes nemohli hovoriť o suverénnej Slovenskej republike. KDH uviedlo, že aj dnes sú vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi silno pozitívne.

“Masaryk, Beneš a Štefánik odhodili vlastné úzke politické záujmy, výsledkom čoho bol vznik ČSR, ktorá svojimi silnými demokratickými princípmi a pluralitou spoločnosti vytvorila neskôr základy pre vznik samostatných moderných štátov Čechov a Slovákov,” pripomenula v stanovisku Hlasu-SD hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Hnutie Progresívne Slovensko (PS) pripomenulo, že môžeme byť hrdí na osobnosti spoločných československých dejín, akými sú Milan Rastislav Štefánik, Tomáš Garrigue Masaryk a mnohé ďalšie, keďže sa za národ postavili a viedli ho k prosperite. “Nie s vidinou vlastnej slávy a osobného zisku, ale s ideálmi slobody a demokracie,” uviedlo PS.

SNS v stanovisku priblížila, že 28. október 1918 bol jedným z kľúčových a rozhodujúcich krokov k budúcej slovenskej štátnosti, ktorá sa naplnila v roku 1993. “Dvadsiaty ôsmy október 1918 bol pre slovenský národ dôležitým míľnikom. Na jednej strane sme sa vykúpili z rakúsko-uhorského područia, na druhej strane sme ešte ako národ, ktorý nemal isté práva v porovnaní s inými národmi, začali spolužitie s Čechmi,” doplnila hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Vznik ČSR považuje KDH za dôležitý historický medzník, vďaka ktorému sa začal formovať novodobý slovenský národ po rozpade Rakúsko-Uhorska. Hnutie dodalo, že Slováci a Česi vďaka vzájomnej ústretovosti ukázali svetu, že tak, ako sa dá v jednom štáte spojiť, dá sa aj mierumilovne rozísť a potom ďalej priateľsky spolunažívať. “To je v čase dnešného vojnového konfliktu medzi ďalšími dvomi slovanskými národmi vzácnym úkazom,” doplnila strana v stanovisku.

Od vzniku prvej ČSR uplynulo 104 rokov. Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Následne sa v Turčianskom Sv. Martine 30. októbra konalo verejné zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.