V čí prospech bude 50-dňová Trumpova pauza?

Najmä pokiaľ ide o 50-dňovú lehotu, ktorú Trump dal Putinovi na zastavenie paľby, po uplynutí ktorej Biely dom hrozí zavedením 100 % sekundárnych sankčných ciel proti Rusku, ak nedôjde k mieru.

Medvedev to nazval „teatrálnym ultimátom“. Ruský akciový trh včera dokonca vzrástol, keď bolo jasné, že okamžité sankcie nebudú.

„50 dní od Trumpovho vyjadrenia dáva Putinovi strategickú výhodu: čas na posilnenie pozícií, tlak na Európu a vojenské zbližovanie s Čínou a KĽDR. Otázkou zostáva, či nastal zlomový moment, alebo ide o ďalšie odloženie,“ píše The Washington Post.

Mnohí tiež upriamili pozornosť na správy v médiách, že počas posledného rozhovoru s Trumpom (ktorý sa konal pred približne 10 dňami) Putin oznámil zámer uskutočniť veľký útok do 60 dní. A včera oznámená 50-dňová pauza v sankciách logicky zapadá do tohto termínu. To znamená, že Trump akoby dáva Putinovi možnosť uskutočniť plánovaný útok.

To dodalo nový dych populárnej verzii o „globálnej dohode“ medzi prezidentmi USA a Ruska. Vraj to bolo tak naplánované od začiatku – Putin do konca leta obsadí nové územia, po čom bude uzavretá „mierová dohoda“ o Ukrajine.

Avšak aj keby sme sa od tejto konšpiračnej teórie odpútali, včerajšie vyhlásenia Trumpa skutočne otvárajú Rusku možnosť ukončiť vojnu „za tónou víťaznej hudby“.

V podstate Washington dal Putinovi ešte takmer dva mesiace na ofenzívu. Nie je známe, kedy a v akom rozsahu dorazia na Ukrajinu sľúbené dodávky zbraní.Aj keby ukrajinské ozbrojené sily rýchlo dostali niekoľko sľúbených batérií Patriot a rakiet s dlhým doletom (do 400 kilometrov) s povolením zasiahnuť nimi územie Ruska, situáciu na fronte to sotva výrazne zmení, hoci môže Rusku spôsobiť citeľné straty a zlepšiť ochranu niektorých miest na Ukrajine. Otázkou však zostáva, v akom množstve budú zbrane dodávané. Ak sú informácie nemeckých médií správne a ide o dodávky amerických zbraní z európskych arzenálov s následným doplnením z USA, objemy budú malé.

Za takýchto podmienok môže Rusko do konca leta obsadiť nové územia a potom uzavrieť dohodu s USA, pričom od Washingtonu získa určité ústupky za súhlas s mierom. Možno dokonca viac, ako im bol Trump ochotný dať na jar.

To však bude platné len v prípade, ak Moskva dosiahne za 50 dní ohromujúce úspechy na fronte, ktoré umožnia presvedčiť Ukrajinu, aby prijala podmienky Ruska (čo zatiaľ nevyzerá realisticky). Alebo ak Putin bude pripravený pristúpiť k prímeriu na fronte a vzdať sa svojich požiadaviek, ktoré Ukrajina považuje za úplne neprijateľné (odovzdanie štyroch regiónov, zníženie počtu ukrajinských ozbrojených síl a podobne).

Ak však Kremľ nie je na to pripravený, situácia bude úplne iná.

Po včerajších vyhláseniach Trumpa je po uplynutí 50-dňovej lehoty viac než pravdepodobné výrazné zvýšenie tlaku na Rusko. Prezident USA sa už príliš zaplietol do tejto témy, aby zabudol na svoje ultimátum. Pokiaľ, samozrejme, celá jeho pozornosť sa úplne nepresunie na iné, výrazne sa vyhrotiace problémy (čo tiež nemožno vylúčiť).

V menšej miere sa tieto hrozby budú týkať dodávok zbraní, pri ktorých má Západ objektívne obmedzenia v podobe vyčerpania zásob a času na rozšírenie výroby.

Hlavnou hrozbou pre Rusko po uplynutí 50-dňovej lehoty je zavedenie sekundárnych sankcií v podobe 100 % ciel na obchodných partnerov Ruska, ktorí nakupujú kľúčové ruské tovary. Hoci v Rusku prevláda voči nim pohŕdavý postoj („prežili sme toľko sankcií, prežijeme aj tieto“, „Trump sa ich zavedenia bojí kvôli rastu cien ropy“, „Čína tieto sankcie bude ignorovať“ atď.), pre RF sú potenciálne veľmi nebezpečné. Sú oveľa nebezpečnejšie ako všetky doterajšie opatrenia. USA v skutočnosti zamýšľajú zaviesť svetové obchodné embargo (zákaz nákupu) na hlavné vývozné tovary Ruska. V prvom rade na energetické zdroje.

To môže viesť k prudkému poklesu príjmov Moskvy z vývozu a mať zdrvujúce dôsledky pre ruskú ekonomiku. RF sa ocitne v situácii Juhoslávie za čias Miloševića (od roku 1992 boli proti krajine zavedené medzinárodné sankcie na úrovni OSN), Iraku za čias Saddáma Husajna po roku 1991 alebo Juhoafrickej republiky, keď sa na konci 80. rokov k sankciám proti nej skutočne pridali USA a ďalšie západné krajiny. A vlády boli nútené vzdať sa politiky apartheidu.

Je zrejmé, že stabilita Ruskej federácie je oveľa vyššia ako v uvedených krajinách. Je tiež zrejmé, že sankcie sa bude snažiť obísť. Pokles exportu však bude veľmi výrazný, čo strategicky oslabí Rusko a vyostrí všetky jeho vnútorné a vonkajšie problémy.

Šíri sa (nielen v Rusku, ale aj na Západe) domnienka, že Trump sa bude báť zaviesť sekundárne sankcie kvôli rastu cien ropy, ktorý by mohli spôsobiť. Riziká pre USA sú skutočne veľké. Ale Biely dom, ak jeho vôľa bude veľmi silná, ich nezastaví. A čo sa týka cien, aspoň čiastočne môže zastavenie dodávok ropy a plynu z Ruska nahradiť iní exportéri zvýšením ťažby. V prvom rade samotné USA, ktoré by tak dosiahli kolosálny zisk.

Moskva sa nemusí báť sekundárnych sankcií sľúbených Trumpom len za dvoch podmienok.

Po prvé, ak aspoň Čína vyhlási, že USA nemajú právo jej diktovať, od koho má nakupovať. A v prípade zavedenia 100 % amerických ciel na čínsky tovar ako trest za nákup ruských tovarov, Peking zavedie podobné clá na dovoz z USA a obmedzí vývoz vzácnych kovov. Začne nová svetová obchodná vojna, v priebehu ktorej bude Washington, rovnako ako predtým, pravdepodobne nútený ustúpiť. Antiamerické spojenectvo Číny a Ruska sa tým ešte viac posilní a Trump utrpí najväčšiu geopolitickú porážku.

Druhá možnosť – ak Putin chce a je pripravený využiť zavedenie sekundárnych sankcií ako dôvod na prudké vyhrotenie vzťahov s USA až po situáciu na pokraji jadrovej vojny, pričom počíta s tým, že Trump nebude chcieť vystaviť Spojené štáty a celý svet hrozbe zničeniu kvôli Ukrajine a nakoniec ustúpi. To znamená, že bude nová verzia „karibskej krízy“, o možnosti opakovania ktorej sa v Moskve v posledných troch rokoch neustále hovorí. Hoci táto hra je zrejme veľmi riskantná. Nie je vôbec isté, že obidve strany stihnú ustúpiť od okraja priepasti prostredníctvom nejakých dohôd, ako sa to stalo v roku 1962.

Ak Moskva nemá železnú záruku, že Čína sa nevzdá nákupu ruských tovarov ani pod hrozbou zavedenia 100 % sankcií USA, a ak Kremľ nie je pripravený hroziť Washingtonu vojnou, zavedenie sekundárnych sankcií bude pre RF mimoriadne ťažkou ranou.

A v takejto situácii by ukončenie vojny na fronte do konca leta, najmä ak by za to Trump ustúpil Rusku v rade otázok, bolo pre Putina úplne víťazným scenárom.

Ale opakujeme, všetko závisí od toho, či je Čína pripravená vstúpiť do tvrdej obchodnej vojny s USA a pokračovať v nákupe ruských tovarov. A od toho, či je Kremľ pripravený na prudké zhoršenie vzťahov s Washingtonom, ak USA zavedú sekundárne sankcie.