Vstup Ukrajiny do EÚ: Pozitívum či poškodenie ekonomík niektorých štátov EÚ vrátane Slovenska?

Podľa simulácie vykonanej v štúdii by bol vplyv vstupu Kyjeva na poľnohospodárske dotácie veľký: Ukrajina by sa stala najväčším príjemcom EÚ, čím by sa Francúzsko dostalo na druhé miesto.

Konkrétne, Kyjev by mal nárok na 96,5 miliardy eur zo SPP počas siedmich rokov. Čo by si vyžadovalo, ak uvažujeme so stálym rozpočtom, znížiť poľnohospodárske dotácie existujúcim členským štátom o približne 20 % na obrábaný hektár. Okrem Ukrajiny by pridanie ďalších ôsmich krajín stálo 29,9 miliardy platieb SPP, pripomínajú francúzske noviny Les Échos.

Ukrajina by mala zároveň nárok aj na 61 miliárd z kohéznych fondov EÚ určených na pomoc najchudobnejším členským štátom. S deviatimi ďalšími štátmi by Česká republika, Estónsko, Litva, Slovinsko, Cyprus a Malta, ktoré sú v súčasnosti príjemcami kohéznych fondov, už nezískali nič.

Ak sa otvoria formálne diskusie s Kyjevom, Únia bude musieť prehodnotiť svoje dve najdôležitejšie politiky, spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) a politiku súdržnosti. Pretože Ukrajina je jednak poľnohospodárska veľmoc, demografická ťažká váha (44 miliónov obyvateľov, takmer toľko ako Španielsko), ale aj krajina, ktorá je stále veľmi chudobná, upozorňuje Les Échos.

Na problematickosť vstupu Ukrajiny do EÚ upozorňuje aj Rakúsko, konkrétne  Rakúska strany slobody (FPÖ), podľa ktorej „EÚ musí konečne prestať vyhadzovať tony peňazí členských štátov von oknom”. FPÖ sa domnieva, že inštitúcie Európskej únie stratili v oblasti rozpočtovej politiky všetok zdravý rozum, keďže jeden rozpočtový exces nasleduje druhý a to úplne nezodpovedným spôsobom.

Rakúsko tento rok zaplatí Bruselu členské príspevky vo výške 3,6 miliardy eur. To by zahŕňalo platby do Európskeho rozvojového fondu, takzvaného Európskeho mierového nástroja na nákup zbraní pre Ukrajinu, alebo do zariadenia pre utečencov v Turecku.

Podľa Slobodnej strany Rakúska – Ukrajina nemôže vstúpiť do Európskej únie, rakúska vláda by mala tento postoj podporovať zubami nechtami. Vstup Ukrajiny by mal veľmi vážne dôsledky. „Vstup Ukrajiny do EÚ, ktorý si teraz Brusel chtiac-nechtiac vynucuje, treba odmietnuť z viacerých dôvodov. Jedným z nich je dramatický vplyv, ktorý by to malo na rozpočet EÚ”, uviedol poslanec Európskeho parlamentu za FPÖ Harald Vilimsky.

Okrem zhodnotenia rizík vstupu Ukrajiny do EÚ sa však do popredia derie naliehavá otázka ďalšej finančnej pomoci Ukrajine, keďže dlh EÚ od roku 2021 narástol až o viac ako 100 miliárd eur. Minulý týždeň na možný problém s prísľubom ďalšej finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur, upozornil Európsky dvor audítorov.

Prisľúbiť Ukrajine 50 miliárd eur na päť rokov je veľmi dobré. Peniaze sa však ešte musia nájsť a treba dbať na to, aby európsky rozpočet, a teda aj financie členských štátov, vydržali rôzne pôžičky poskytnuté Ukrajine. Zatiaľ čo americký Kongres minulý týždeň vyslal negatívny signál o pokračovaní finančnej podpory Kyjevu, Európsky dvor audítorov v stredu vyslal zmiešané stanovisko k európskej pomoci a konštatoval, že dlh EÚ sa do roku 2022 výrazne zvýšil a dosiahol 344,3 miliardy eur (v porovnaní s 236,7 miliardy eur v roku 2021), a položil si otázku, ako bude 27 členských štátov EÚ schopných vtesnať všetky sľuby dané Ukrajine do rozpočtu, ktorý je už teraz pod tlakom a trpí rastúcimi úrokovými sadzbami rôznych úverových schém, ktoré EÚ spustila, ako je napríklad európsky plán obnovy, upozorňuje francúzky denník Le Figaro.

Na Slovensku sa doteraz okrem spomínania samých pozitív vstupu Ukrajiny do EÚ pre Slovensko zo strany mainstreamu či politikov bývalej vládnej garnitúry nijako seriózne nediskutovalo. Otázka preto znie, či budúca vládna koalícia problém prípadného vstupu Ukrajiny do EÚ  a jeho možného (i negatívneho dosahu) na Slovensko nezanedbá  a verejnosti predstaví možné dopady skôr, ako doľahnú na život obyvateľov Slovenska.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajina bojuje o formovanie príbehu o svojej vyčerpávajúcej protiofenzíve
• Arestovič dáva Ukrajincom čudné rady