USA sa menia na štát závislý od Nvidia

Boom umelej inteligencie je viditeľný aj z vesmíru. Satelitné snímky New Carlisle v štáte Indiana ukazujú, ako sa zelené škvrny poľnohospodárskej pôdy za menej ako rok premenili na priemyselné zóny. Nachádza sa tam už 7 obrovských dátových centier a ďalších 23 je v príprave. Vo vnútri každej z týchto budov sú nekonečné rady počítačových blokov veľkosti chladničky, naplnené čipmi, s pískaním a vŕzganím vykonávajú matematické operácie v nepredstaviteľnom rozsahu. Tieto budovy patria spoločnosti Amazon a vedúca spoločnosť v oblasti umelej inteligencie Anthropic ich využíva na výučbu a spúšťanie svojich modelov. Podľa jedného z odhadov tento kampus dátových centier, ktorý je ešte ďaleko od dokončenia, už teraz potrebuje viac ako 500 megawattov elektrickej energie na napájanie výpočtov. Toľko spotrebujú stovky tisíc amerických domácností.

Keď budú všetky dátové centrá v New Carlisle postavené, ich spotreba energie prekročí potreby dvoch miest ako Atlanta. Objem energie a peňazí vkladaných do umelej inteligencie je ohromujúci. Globálne výdavky na túto technológiu by podľa prognóz mali do konca roka dosiahnuť 375 miliárd dolárov a v roku 2026 už pol bilióna dolárov. Tri štvrtiny rastu indexu S&P 500 od spustenia ChatGPT pripadli na akcie firiem súvisiace s umelou inteligenciou. V istom zmysle hodnota akcií každej verejne obchodovanej spoločnosti tak či onak vzrástla v dôsledku rozruchu okolo umelej inteligencie. Na potvrdenie tejto tézy sa spoločnosť Nvidia, výrobca špičkových počítačových čipov, ktoré sú základom boomu umelej inteligencie, včera stala prvou spoločnosťou v histórii, ktorej hodnota dosiahla päť biliónov dolárov.

Tu je ďalší spôsob, ako pochopiť prebiehajúcu transformáciu: aby Ford dosiahol kapitalizáciu Nvidie, musel by svoju súčasnú trhovú kapitalizáciu znásobiť 94-krát. A predsa pred 20 rokmi bola hodnota spoločnosti Ford takmer trojnásobne vyššia ako hodnota spoločnosti Nvidia. Rovnako ako Saudská Arábia žije z ropy, Spojené štáty sú čoraz viac závislé od umelej inteligencie – a presnejšie od spoločnosti Nvidia. Čísla naďalej rastú, čo má podporný vplyv na trhy, a v krátkodobom horizonte to nie je zlé. Ale každá úspešná správa o ziskoch ešte viac posilňuje úlohu spoločnosti Nvidia ako potenciálne nebezpečnej nosnej konštrukcie svetovej ekonomiky.

Aké sú riziká?

V súčasnosti sa zdá, že USA dobrovoľne upadli do závislosti, ktorá zatiaľ vyzerá výhodne. Výdavky na umelú inteligenciu už prekonali príspevok k rastu HDP všetkých spotrebiteľských výdavkov obyvateľstva a podľa niektorých odhadov zabezpečili až 92 % hospodárskeho rastu v prvej polovici roka 2025. Od spustenia ChatGPT na konci roka 2022 sa podiel technologického priemyslu na hodnote S&P 500 zvýšil z 22 % na jednu tretinu. Len nedávno spoločnosti Meta, Microsoft a Alphabet oznámili výrazný nárast štvrťročných tržieb a agentúra Reuters informovala, že OpenAI sa pripravuje na vstup na burzu, pravdepodobne už v budúcom roku, a jej hodnota môže dosiahnuť jeden bilión dolárov. To by z tejto primárnej verejnej ponuky akcií (IPO) urobilo jednu z najväčších v histórii. Podľa zástupcu spoločnosti, „IPO nie je jednou z našich priorít, takže o stanovení termínu nemôže byť ani reč“. Mnohí veria, že rast bude pokračovať. A to si bude podľa analytikov UI vyžadovať celé štadióny elektrikárov, obsluhu ťažkých strojov, montérov, špecialistov na kúrenie, ventiláciu a klimatizáciu. Veľkoplošná výstavba dátových centier pravdepodobne už mení energetické systémy Ameriky.

Spoločnosť OpenAI oznámila, že má v úmysle vybudovať dátové centrá s celkovou kapacitou najmenej 30 gigawattov – viac, ako potrebuje celý región Nového Anglicka aj v najteplejší deň. Jej generálny riaditeľ Sam Altman vyjadril želanie budovať každý týždeň gigawatt infraštruktúry umelej inteligencie. Iné veľké technologické spoločnosti majú podobné ambície. Ak počúvate rozhovory zástancov umelej inteligencie, máte dojem, že sme na prahu rozmachu tejto infraštruktúry. A predsa sa s ekonomikou deje niečo zvláštne. Napriek tomu, že od roku 2022 akcie technologických spoločností prudko vzrástli, ich podiel na čistom zisku spoločností z indexu S&P 500 sa prakticky nezmenil.

Počet voľných pracovných miest sa znížil na pozadí prudkého rastu akciového trhu, 22 štátov sa nachádza v recesii alebo je k nej blízko a napriek tomu, že dátové centrá podporujú stavebný priemysel, americká výroba upadá. Je zrejmé, že umelá inteligencia zároveň utlmuje a zakrýva správy o nestabilite americkej ekonomiky. To vyvoláva obavy. Čo ak sa prísľuby umelej inteligencie pre americký biznis ukážu ako fatamorgána? Čo sa stane potom?

Praskne bublina?

Rastúci rozdiel medzi výdavkami na dátové centrá a zvyškom ekonomiky spôsobil, že tiché šepkanie o bubline prerástlo do hlasných výkrikov. Stále viac finančných a odvetvových analytikov poukazuje na obrovský rozdiel medzi historickými investíciami do umelej inteligencie a relatívne skromnými príjmami z tejto technológie. Napríklad podľa údajov The Information spoločnosť OpenAI zarobila minulý rok štyri miliardy dolárov, ale stratila päť miliárd dolárov, čo robí predpoklad jej ocenenia IPO na jeden bilión dolárov ešte ohromujúcejšim. Od júla do septembra investície Microsoftu do OpenAI viedli k stratám presahujúcim tri miliardy dolárov. Za rovnaké obdobie Meta oznámila rýchlo rastúce výdavky v dôsledku svojich investícií do umelej inteligencie, čo vystrašilo investorov a viedlo k poklesu jej akcií o 9 %.

Meta nedávno urobila práve to: firma Blue Owl Capital získala peniaze na výstavbu rozsiahleho dátového centra v Louisiane, v podstate vydaním dlhopisov zabezpečených nájomným Meta. Niekoľko nájomných zmlúv dátových centier je možné zlúčiť do cenného papiera a roztriediť do takzvaných „tranší“ v závislosti od rizika nesplatenia. V mnohých prípadoch však panuje neistota. Chatboty a čipy umelej inteligencie sa prakticky každý deň stávajú efektívnejšími, ale projekt pre zavedenie nástrojov generatívnej umelej inteligencie zostáva stále neistý. Generatívna umelá inteligencia je typ UI, ktorý vytvára nový obsah, ako sú text, obrázky, hudba alebo kód, na základe vzorov naučených z veľkého množstva dát. Nedávna správa McKinsey ukázala, že takmer 80 % spoločností, ktoré používajú umelú inteligenciu, zistilo, že táto technológia nemá podstatný vplyv na ich konečný zisk. Medzitým nikto nevie povedať, koľko dátových centier bude Silicon Valley potrebovať v perspektíve niekoľkých rokov.

Niektorí výskumníci sa domnievajú, že elektrická energia a výpočtový výkon už teraz môžu stačiť na uspokojenie potrieb generatívnej umelej inteligencie na dlhé roky. Ekonomicky nočná mora spočíva v tom, že bezprecedentné výdavky na umelú inteligenciu neprinesú zisk, a v centre týchto obáv sú dátové centrá. Podobný kolaps sa stal aj počas predchádzajúcich infraštruktúrnych boomov: rýchla výstavba kanálov, železníc a kladenie optických káblov počas dotcomového bubliny: to všetko vytvorilo vlnu nadšenia, investícií a finančných špekulácií, ktoré zrútili trhy. Samozrejme, všetky tieto stavby skutočne zmenili svet; generatívna umelá inteligencia, či už ide o bublinu alebo nie, môže urobiť to isté. Preto sú OpenAI, Google, Microsoft, Amazon a Meta pripravené minúť čo najviac a čo najrýchlejšie, aby získali hoci aj najmenšiu výhodu. Aj keby bublina praskla, objavia sa víťazi – každá spoločnosť by chcela ako prvá vytvoriť superinteligentný počítač.

Zatiaľ má mnoho z týchto technologických spoločností voľné peniaze z iných projektov: Alphabet a Microsoft dosiahli v predchádzajúcom finančnom roku zisk vo výške viac ako 100 miliárd dolárov, Meta a Amazon viac ako 50 miliárd dolárov. V blízkej budúcnosti však výdavky na dátové centrá pravdepodobne prekročia aj tieto obrovské peňažné toky, čím sa zníži likvidita veľkých technologických spoločností a vyvolá to znepokojenie investorov. A preto, ako sa tento pretek v oblasti umelej inteligencie rozširuje, spoločnosti začínajú priťahovať externé financovanie – inými slovami, zadlžovať sa. Tu sa dynamika bubliny stáva zložitou. Technologické spoločnosti nechcú formálne prijímať dlhy – to znamená priamo žiadať investorov o pôžičky – pretože to nevyzerá dobre v ich súvahách a môže znížiť výnosnosť akcionárov.

Aby to obišli, niektoré tieto spoločnosti spolupracujú s titánmi súkromného kapitálu na vykonávaní zložitých finančných operácií. Tieto spoločnosti súkromného kapitálu poskytujú alebo získavajú peniaze na výstavbu dátového centra, ktoré technologická spoločnosť bude splácať prostredníctvom nájomných platieb. Následne sa nájomné zmluvy dátových centier, napríklad Meta, môžu premeniť na finančný nástroj, ktorý ľudia môžu kupovať a predávať – v podstate na dlhopis.

Hoci sú tieto operácie legálne, nemôže to trvať večne. Objem trhu dátových centier pre súkromné investičné spoločnosti sa do roku 2028 odhaduje na 800 miliárd dolárov. Financovanie dátových centier je teda v rovnakej miere transakciou s nehnuteľnosťami ako transakciou v oblasti umelej inteligencie. A táto zložitosť je zámerná: štruktúra investícií a ich prebalenie do ťažko pochopiteľných investičných nástrojov všetko zahmlievajú.

A ak sa vám táto dynamika zdá známa, je to preto, že pred menej ako 20 rokmi veľkú recesiu vyvolali banky, ktoré balili rizikové hypotekárne úvery do tranží cenných papierov, ktoré boli propagované ako vysoko kvalitné. V roku 2008 sa domček z kariet zrútil. Hoci dátové centrá nie sú druhou bublinou subštandardných hypoték, nesú v sebe vlastnú, hlboko zakorenenú krehkosť. Ich infraštruktúra sa rýchlo opotrebováva, pretože nemá trvácnosť kanálov, oceľových diaľnic alebo dokonca ani sklenených vlákien. Čipy v ich stenách strácajú hodnotu za pár rokov a s každým novým prelomovým oznámením od Nvidie končia na smetisku dejín.

A kým výnosy z rozširovania kapacít pre chatboty klesajú a vylepšenia modelov sú čoraz mikroskopickejšie, viera v to, že Silicon Valley je schopné zaplatiť cestu k umelej superinteligencii, sa každým dňom zmenšuje. Ľudia, ktorí sledujú tento cyklus, začínajú mať obavy. Ak akcie technologických gigantov klesnú kvôli tomu, že spoločnosti v oblasti umelej inteligencie nesplnia svoje sľuby, zadlžené hedžové fondy budú nútené začať predávať aktíva. To môže vytvoriť začarovaný kruh, v dôsledku čoho sa finančné škody rozšíria na dôchodkové a podielové investičné fondy, poisťovne a bežných investorov. V dôsledku odlivu kapitálu z trhu prudko poklesnú aj akcie netechnologických spoločností, čo bude zlá správa pre tých, ktorí sa rozhodli pre istotu investovať napríklad do nehnuteľností. Ak škody zasiahnu samotné súkromné kapitálové spoločnosti (ktoré investujú do týchto dátových centier) – a tie spravujú mnoho biliónov dolárov aktív a v podstate predstavujú globálny tieňový bankový systém – môže to vyvolať ďalší veľký krach.

Zatiaľ peniaze naďalej prúdia do odvetvia umelej inteligencie. Tieto investície však majú cyklický charakter. Napríklad: OpenAI sa dohodlo, že zaplatí spoločnosti Oracle 300 miliárd dolárov za nové výpočtové kapacity, Oracle platí spoločnosti Nvidia desiatky miliárd za čipy, ktoré sa inštalujú v jednom z dátových centier OpenAI, a Nvidia sa dohodla, že investuje do OpenAI až 100 miliárd dolárov, pokiaľ bude OpenAI inštalovať čipy Nvidia.

Možno sa všetko vyrieši

Pred tromi rokmi generatívna umelá inteligencia prakticky neprinášala žiadne príjmy; dnes prináša desiatky miliárd dolárov ročne a takéto tempo rastu môže nakoniec pokryť všetky tieto náklady. Nástroje generatívnej umelej inteligencie v súčasnosti používajú stovky miliónov ľudí a ťažko si predstaviť, že by to mohlo zo dňa na deň skončiť. Koordinácia a výstavba dátových centier si vyžaduje čas; ešte viac času si vyžaduje výstavba elektrární a elektrických vedení. Ľudské zdroje sú obmedzené, dodávateľské reťazce sú nestabilné, investície raz rastú, raz klesajú – a to znamená, že aj keby sa tieto dátové centrá postavili v takom obrovskom meradle, ako si to želajú firmy, práve nedostatok kapacít a energie môže zabrániť tomu, aby tento boom prekročil rozumné hranice. V každom prípade, s blížiacim sa koncom roka 2025 sa dátové centrá stali akýmsi kultúrnym objektom. Ich neuveriteľný rozsah slúži ako fyzická pripomienka ekonomickej dominancie spoločností zo Silicon Valley a ich zdanlivo ničím neobmedzených ambícií.

Ekonomická neistota, ktorú vyvolávajú, má korene v spomienke na rok 2008, ale aj na finančné machinácie samotného technologického priemyslu, konkrétne na krach kryptomien v roku 2022, ku ktorému prispel vlastný systém cyklických platieb. A preto sú v istom zmysle externé efekty rozmachu dátových centier, či už ekologické alebo ekonomické, spojené s obavami nie z toho, čo sa stane, keď tieto technologické spoločnosti zlyhajú, ale z toho, čo sa stane, keď uspejú.

Boom či krach?

Boom a krach sa môžu zdať ako dve strany jednej mince: treba totiž zohľadniť, že ak spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou obhája svoje rozsiahle investície, pravdepodobne to bude znamenať vytvorenie technológie tak výkonnej a revolučnej, že zničí nespočetné množstvo pracovných miest a spôsobí bezprecedentnú vlnu otrasov v globálnej ekonomike, skôr ako sa ľudia stihnú prispôsobiť. A možno sa im to vôbec nepodarí. Ak však utrpia neúspech, pravdepodobne to tiež spôsobí bezprecedentné finančné otrasy. Hlavným ponaučením z posledných 20 rokov práce Silicon Valley je, že Meta, Amazon a Google – a dokonca aj novšie laboratóriá umelej inteligencie, ako je OpenAI – pretvárajú náš svet a neuveriteľne zbohatnú, pričom ohľadom dôsledkov zostávajú v podstate nevedomé alebo sa o ne nezaujímajú. Snažia sa dosiahnuť rast a rozmach za každú cenu a vo väčšine prípadov uspejú. Výstavba dátových centier je najvyšším vyjadrením tohto súperenia: honba za rozsahom pre samotný rozsah. V každom prípade sa zdá, že výsledkom budú len skutočne bolestivé otrasy pre všetkých ostatných.