Pozvanie prichádza podľa Kancelárie NR SR v nadväznosti na intenzívne rokovanie oboch partnerov, počas ktorého predseda NR SR Richard Raši vyjadril obavy Slovenskej republiky z dopadov kľúčových európskych legislatívnych návrhov na domácu ekonomiku, priemysel a životnú úroveň občanov. Predmetom diskusie bol aj budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 – 2034. „Vnímame, že o návrhu Európskej komisie, ktorý by osvedčené politiky, ako sú kohézna a spoločná poľnohospodárska politika, zlúčil do jedného zastrešujúceho nástroja, je nevyhnutné ešte otvorene diskutovať. Takýto krok by, podľa nášho názoru, zásadne narušil súčasnú rovnováhu rozpočtu, kde tradičné politiky tvoria takmer dve tretiny, a znížil by ich podiel na približne 38 percent. To by mohlo ohroziť osvedčené mechanizmy, ktoré priniesli konkrétne výsledky a zlepšili životnú úroveň v mnohých regiónoch Slovenska,“ uviedol Raši.

Ďalšou témou bola energetická bezpečnosť v kontexte návrhu REPowerEU. „Pre Slovenskú republiku, ako jednu z najviac proexportne orientovaných a priemyselných ekonomík v Únii, je udržanie cenovo dostupných a stabilných dodávok energií kľúčovou národnou prioritou,“ upozornil predseda parlamentu. V diskusii s predsedníčkou EP zdôraznil odmietavý postoj Slovenska k sprísňovaniu klimatických cieľov v navrhovanej podobe, najmä k systému ETS2.

„Klimatická politika EÚ musí byť realistická, sociálne vyvážená a musí rešpektovať právo každého členského štátu určiť si svoj vlastný energetický mix. Rovnako problematické je zavedenie systému ETS2 od roku 2027, čo je fakticky nová uhlíková daň, ktorá by predstavovala neprimeranú finančnú záťaž pre domácnosti,“ povedal Raši. NR SR k tejto téme prijala na poslednej parlamentnej schôdzi aj samostatné uznesenie z dielne politickej strany HLAS – sociálna demokracia, ktoré už bolo doručené inštitúciám EÚ.

Počas spomínaného stretnutia sa hovorilo aj o budúcnosti automobilového priemyslu. Predseda parlamentu vyjadril na štvrtkovom stretnutí v Európskom parlamente obavy pred negatívnymi dopadmi zákazu spaľovacích motorov po roku 2035. „Automobilový priemysel je chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky, je to otázka národnej strategickej dôležitosti. S podielom 10 percent na HDP a 44 percent na exporte považujeme zákaz predaja nových automobilov so spaľovacími motormi v EÚ od roku 2035 za nerealistický. Vážne by to ohrozilo celý európsky automobilový priemysel,“ dodal predseda parlamentu.