Európsky parlament obnovil ofenzívu podľa článku 7 EÚ v politickej vojne proti Maďarsku

Článok 7 je definovaný v Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a stanovuje postup, ktorý umožňuje Rade Európskej únie konať v prípade, že členský štát vážne porušuje základné hodnoty EÚ, ako sú demokracia, právny štát, ľudské práva a rovnosť…

Správa, ktorú vypracovala holandská poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Zelených Tineke Striková, bola schválená v pomere 51 hlasov za, 21 hlasov proti a dvaja poslanci sa zdržali hlasovania.

Správa obviňuje Maďarsko, že sa stáva „hybridným režimom volebnej autokracie“ a vyzýva Európsku radu, teda členské štáty, aby konečne pokročili v postupe, ktorý by mohol tejto krajine pozastaviť hlasovacie práva v rámci Európskej únie (EÚ).

V dokumente sa opakujú predchádzajúce tvrdenia o ústupe od demokracie a oslabení nezávislosti súdnictva v Maďarsku a tvrdí sa, že situácia sa zhoršila od roku 2018, keď Európsky parlament prvýkrát spustil článok 7. Medzi jeho „obavy“ patrí údajný politický vplyv na maďarské súdnictvo, preskúmanie rozsudkov Súdneho dvora EÚ najvyšším súdom krajiny, oslabenie Národnej súdnej rady a to, čo označuje za „systematické odmietanie“ vykonávať rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.

V správe, o ktorej sa bude diskutovať a hlasovať v pléne v Štrasburgu koncom tohto mesiaca, sa uvádzajú aj obavy z korupcie, zneužívanie fondov EÚ a obmedzovanie akademických a mediálnych slobôd.

Postoj susedov

Maďarskí vládni predstavitelia a poslanci Európskeho parlamentu (EP) však tvrdia, že tento proces nikdy nebol o „právnom štáte“, ale je nástrojom na potrestanie Maďarska za jeho konzervatívnu politiku a odmietanie prispôsobiť sa liberálnej agende EÚ.

Kinga Gálová, poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Fidesz (v EP za Patriotov – PfE), na sociálnej sieti X napísala, že hlasovanie bolo „ďalším hanebným krokom v sérii politicky motivovaných útokov proti Maďarsku,“ pričom tvrdila, že krajina je terčom útokov za to, že neposiela zbrane na Ukrajinu, odmieta prijať nelegálnych migrantov a odmieta rodovú ideológiu v školách.

Jej kolega András László tvrdil, že Európsky parlament chce naraz vystupovať ako „prokurátor, sudca a ako porota“. Poznamenal, že viaceré z kritických bodov správy – týkajúce sa zahraničnej politiky, vzdelávania a rodinného práva – nepatria do kompetencií EÚ.

Posledným krokom, ktorý začiatkom tohto roka rozhneval Brusel, bolo rozhodnutie vlády Viktora Orbána zakázať Pride pochody a verejné podujatia propagujúce LGBT komunitu – opatrenie, ktorého cieľom je chrániť deti pred ovplyvňovaním škodlivými ideológiami v ranom veku. Maďarská vláda neustále tvrdí, že jej národné politiky odrážajú demokratické mandáty, a nie porušovanie práva EÚ.

Suverenita?

Tento širší spor poukazuje na rastúce napätie medzi Bruselom a Budapešťou v otázkach suverenity, migrácie a sociálnej politiky.

Maďarsko naďalej čelí zmrazeniu viac ako 18 miliárd eur z fondov EÚ, oficiálne pre “obavy z korupcie a nezávislosti súdnictva”.

Obvinenia z korupcie voči Orbánovej vláde pôsobia obzvlášť paradoxne vzhľadom na jeden korupčný škandál za druhým, ktoré v poslednom období zachvátili Európsku komisiu a Európsky parlament.

Napriek dlhoročným diskusiám je medzi členskými štátmi len málo náznakov konsenzu o tom, ako postupovať. Presadzovanie článku 7  by si vyžadovalo podporu najmenej štyroch pätín vlád EÚ, pričom na uvalenie sankcií by bola potrebná jednomyseľnosť – a to je nepravdepodobné, dodáva denník.

Prečítajte si tiež:

• Izraelský politik chváli Orbánov postoj k migrácii, varuje pred hrozbou islamu
• Orbán naložil Zelenskému