Arestovič dáva Ukrajincom čudné rady

Podľa neho v súčasných podmienkach „hranice z roku 91 za súčasného stavu neprichádzajú do úvahy“.

„Aby to bolo možné, musíme zmobilizovať pol milióna ľudí a vrhnúť ich do boja,“ píše Arestovič.

Podľa jeho názoru by však 30 – 40 nových brigád nebolo čím vyzbrojiť.

„Aj keby nám Západ alebo Marťania začali masovo dodávať zbrane hneď teraz, trvalo by minimálne deväť mesiacov len vycvičiť tohto pol milióna. Počká RF a jej spojenci tých deväť mesiacov? Koľko nových Surovikinových línií sa objaví? Koľko ľudí zmobilizujú Rusi počas tohto obdobia?“ pýta sa.

Podľa neho vzhľadom na to, že tieto procesy nebudú v RF prebiehať hladko, „front sa stabilizuje, zastaví“.

„Súčasné a perspektívne možnosti nášho vlastného vojensko-priemyselného komplexu nám neumožňujú vyrábať obrnené vozidlá a delostrelectvo nie to v stovkách – dokonca ani v desiatkach kusov ročne. Máme limity mobilizácie, po ktorých sa ekonomika zrúti. Ruská federácia má tento limit asi štyrikrát vyšší,“ píše Arestovič.

Podľa neho za takýchto podmienok existujú pre Ukrajinu len dve reálne stratégie – buď rokovania a prímerie, alebo dlhé pokračovanie vojny. Druhá možnosť je možná, ak Ukrajina dokáže zaviesť výrobu zbraní na obranné operácie a dosiahnuť paritu s Ruskou federáciou v oblasti zbraní dlhého doletu.

„Keďže som pesimistický, pokiaľ ide o našu schopnosť vyriešiť uvedené úlohy, je načase uťať rozsah očakávaní a plánov. Ak nechceme rokovať (a to viditeľne nechceme), musíme sa pustiť do dlhodobej obrany toho, čo sme dosiahli, ktorej hlavnou úlohou bude vyraďovať ruskú armádu rýchlejším tempom, ako sa stihne doplniť,“ vyhlasuje Arestovič.

Kladie si však otázku, či je ukrajinská spoločnosť pripravená na mimoriadne úsilie na realizáciu tohto plánu. „Krv, pot, slzy, tvrdá práca – to je všetko. Roky.“