Hlasovanie o vetovanom zákone o hazarde nemožno spojiť s hlasovaním o dôvere vláde, hovorí ústavný právnik

Na prvý pohľad sa podľa neho môže javiť, že spojenie je prípustné, lebo v danej veci ide o zákon. Avšak, vláda môže spojiť hlasovanie o vyslovení dôvery len s vecou, na ktorej schválenie sa vyžaduje rovnaká väčšina ako na vyslovenie dôvery vláde. „Na vyslovenie dôvery vláde sa vyžaduje jednoduchá väčšina poslancov Národnej rady, teda nadpolovičná väčšina z uznášaniaschopného parlamentu. Ten je uznášaniaschopný, ak je prítomných aspoň 76 poslancov, jednoduchá väčšina preto môže dosiahnuť aj 39 poslancov. Na prelomenie prezidentského veta sa však vyžaduje absolútna väčšina, čiže minimálne 76 poslancov za každých okolností,“ vysvetlil ústavný právnik.

Ústavnú neprípustnosť spojenia hlasovania o vyslovení dôvery s prelomením prezidentského veta podľa neho vhodne ilustruje príklad, keď by hlasovalo 149 poslancov, pričom 75 by hlasovalo za a zvyšných 74 by tvorili poslanci, ktorí by sa zdržali alebo by hlasovali proti. „Išlo by síce o relatívnu väčšinu, postačujúcu na vyslovenie dôvery, no zároveň nie o absolútnu väčšinu vyžadovanú na prelomenie prezidentského veta. Spojenie hlasovania je preto ústavne prípustné pri hlasovaní o návrhu zákona alebo o vybraných personálnych nomináciách, lebo na ich schválenie sa vyžaduje rovnaká väčšina, no nie pri prelamovaní prezidentského veta,“ hovorí Bujňák. Zároveň upozornil na to, že tieto súvislosti si vláda nevšimla v roku 2011, keď spojila hlasovania o dôvere s vyslovením súhlasu s medzinárodnou zmluvou – hlasovanie o tzv. eurovale. Na vyslovenie súhlasu s takouto medzinárodnou zmluvou sa pritom vyžadovala absolútna väčšina, a nie relatívna ako pri vyslovení dôvery vláde.

Prezident Peter Pellegrini 3. novembra nepodpísal novelu zákona o hazarde, ktorá bola schválená na októbrovej schôdzi Národnej rady hlasmi 71 poslancov. Vetovanie zdôvodnil tým, že zákon by umožnil prevádzkovanie kasín aj v obciach, ktoré to na základe všeobecne záväzných nariadení svojich obecných zastupiteľstiev výslovne odmietajú. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde predložila opozícia už 22. januára 2025, odvtedy sa presúva a tento bod neprišiel na rad ani na poslednej 40. schôdzi parlamentu, hoci bol zaradený do programu.