Vláda schválila koncepciu boja proti extrémizmu na nasledujúce štyri roky, začínajú sa rokovania o stíhačkách Gripen

Bratislava 18. marca 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V základnom dokument sa definujú strategické priority Slovenska v danej oblasti

Kriminalita v oblasti rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov extrémizmu od roku 2011 klesá. Ministerstvo vnútra (MV) SR to konštatuje v koncepcii boja proti extrémizmu na nasledujúce štyri roky (2015 až 2019), ktorú dnes schválila vláda.

Ide o základný dokument, v ktorom sa definujú strategické priority Slovenska v tejto oblasti. MV v materiáli, ktorý nadväzuje na predošlé dve koncepcie, konštatuje, že na Slovensku je stabilná situácia v oblasti radikalizácie a extrémizmu bez výraznejších incidentov ohrozujúcich stabilitu štátu. Ale do budúcnosti pripúšťa zmenu vzhľadom na celkovú bezpečnostnú situáciu v Európe.

„Nárast radikalizácie obyvateľstva v krajinách za hranicami EÚ, postihnutých vnútornými konfliktami, vznik ozbrojených skupín s extrémistickou ideológiou v týchto oblastiach a zapájanie občanov krajín EÚ do takýchto konfliktov priamo ovplyvňuje aj bezpečnostnú situáciu krajín EÚ, vrátane Slovenska,“ upozorňuje MV.

Kým v roku 2011 bolo pre rasovo motivované trestné činy trestné činy a trestné činy extrémizmu stíhaných 97 osôb, vlani to bolo už iba 40. Najčastejšie páchaným je trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Rezort vnútra do budúcnosti nepredpokladá zásadný nárast tejto trestnej činnosti.

Koncepcia stanovuje štyri základné strategické ciele. Hlavnou úlohou krajiny bude zamedziť radikalizácii prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania povedomia v spoločnosti. Dokument kladie dôraz na prevenciu, efektívne vzdelávanie príslušníkov bezpečnostných zborov a spoluprácu s okolitými štátmi.

Strategickými cieľmi Slovenska bude posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov voči nedemokratickým ideológiám a extrémizmu, zvyšovať povedomie o prejavoch a spoločenskej závažnosti extrémizmu a následkoch radikalizácie, efektívne monitorovať a odhaľovať trestné činy extrémizmu a stíhať ich páchateľov a napokon vytvárať inštitucionálne a personálne kapacity pre štátne orgány plniace úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.

Rezort vnútra v koncepcii upozorňuje, že prejavy rasovej diskriminácie a iných foriem neznášanlivosti sa v poslednom období presúva z ulice do virtuálneho priestoru a trestná činnosť je v mnohých prípadoch páchaná prostredníctvom sociálnych sietí na internete. Zmeny nastali aj v aktivitách pravicovo orientovaných skupín, u ktorých začínajú prevládať aktivity smerom k zahraničným subjektom napríklad v Poľsku a Česku.

„Aktivity začínajú byť sofistikovanejšie a vyznačujú sa dlhodobým plánovaním s cieľom získania finančných zdrojov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľov, ktoré sú v poslednom období motivované hlavne politicky,“ uvádza sa materiáli.

Za subjekty s extrémistickými prejavmi koncepcia označuje Ľudovú stranu Naše Slovensko, neformálne združenie s krajne pravicovou nacionalistickou orientáciou Národný odpor Slovensko, nacionalistické zoskupenie Slovenská pospolitosť, občianske združenie Nové slobodné Slovensko a občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody.

Materiál si však všíma aj športovo-branné organizácie, ktoré nevykazujú všetky znaky extrémizmu, ale sú ovplyvňované pravicovými extrémistami a môžu predstavovať bezpečnostné riziko do budúcna. Medzi také radí Akčnú skupinu Vzdor Kysuce a neformálne zoskupenie Slovenskí branci.

Koncepcia konštatuje prienik pravicového extrémizmu aj na futbalové štadióny. Zo subjektov, ktoré pôsobia na ľavicovej extrémistickej scéne, potom menuje hnutie Antifa a Československú anarchistickú federáciu. Na juhu Slovenska pôsobia i zahraničné extrémistické subjekty – bunky strany Jobik – Hnutie za lepšie Maďarsko, ako aj maďarské Mládežnícke zhromaždenie – Hnutie 64 Žúp.

Ministerstvo vnútra v koncepcii predpokladá, že dôjde k radikalizácii nábožensko-extrémistických skupín, k čomu dávajú priestor súčasné hospodárske, politické a sociálne zmeny. „Je možné očakávať u nich zvýšenie napätia so spoločnosťou, nárast radikálnych islamských skupín a pravicových skupín, využívajúcich náboženskú rétoriku a vychádzajúcich z náboženstva,“ varuje rezort vnútra.

Vláda schválila rozvojový plán podpory obrany štátu do roku 2024

Vláda SR na dnešnom rokovaní schválila Rozvojový plán podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2024. Cieľom plánu je zabezpečenie infraštruktúry, materiálu, tovarov, služieb a činnosti nevyhnutných pre zaistenie obrany štátu. Celkovo má ísť na tieto účely do roku 2024 suma 42.520.951 eur.

Plán hovorí napríklad o rozvoji hlavného a záložného miesta velenia ozbrojených síl, rozvoji dopravnej infraštruktúry či zdravotníckej podpore, dodávkach stravy pre vojakov počas vojnového stavu. Požiadavky vychádzajú od Ozbrojených síl SR a do plánu sú zapojené ministerstvá či ústredné orgány štátnej správy. Rozvojový plán vychádza z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú vládny kabinet schválil ešte v roku 2013.

V rokoch 2007 až 2014 boli na podporu obrany štátu plánované finančné prostriedky v objeme 53.456.909 eur, ktoré však museli byť upravované z dôvodu zmeny predpokladov ich finančného zabezpečenia. Reálne bolo v hodnotenom období na projekty podpory obrany štátu vyčerpaných 44.860.935 eur, čo predstavuje plnenie na úrovni 84 percent.

“Dosiahnutá úroveň plnenie úloh bola ovplyvňovaná najmä zložitým procesom verejného obstarávania tovarov a služieb, zdĺhavým priebehom majetkovo-právneho vyrovnania v záujmových objektoch, ale aj redukciou obranných výdavkov v kapitolách vecne zainteresovaných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,” uvádza ministerstvo obrany v dôvodovej správe.

Oslavy skončenia druhej svetovej vojny budú v Liptovskom Mikuláši

Ústredné oslavy 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny a Dňa víťazstva nad fašizmom sa uskutočnia 8. mája v Liptovskom Mikuláši. Návrh na ich organizačné zabezpečenie dnes schválila vláda.

Oslavami si Slovensko pripomenie hodnoty a ideály, za ktoré bojovali príslušníci protihitlerovskej koalície a ktoré ani dnes nestratili nič zo svojej aktuálnosti, uvádza v materiáli jeho predkladateľ, minister obrany Martin Glváč.

Oficiálna časť osláv sa odohrá na vojenskom cintoríne v Liptovskom Mikuláši, pri Pamätníku Háj – Nicovô. Podľa materiálu sa ich zúčastní prezident Andrej Kiska, oficiálne delegácie vlády a parlamentu, zahraniční hostia, diplomati a priami účastníci odboja.

Po skončení oficiálnej časti sa v centre Liptovského Mikuláša uskutoční program pre širokú verejnosť. Koľko finančných prostriedkov si organizácia osláv vyžiada, zatiaľ nie je známe. Finančný rozpočet osláv predloží minister financií Peter Kažimír dodatočne na základe podkladov vypracovaných organizačnou komisiou.

Slovensko začína rokovania so Švédskom o stíhačkách Gripen

Slovensko začína oficiálne rozhovory so Švédskom o prenájme letových hodín na stíhačky Gripen. Vláda SR na dnešnom rokovaní poverila ministra obrany Martina Glváča, aby začal rokovania so švédskou vládnou agentúrou.

Rokovania so švédskou stranou ohlásil minister obrany Martin Glváč už koncom januára. “Dnešný deň by som označil ako prelomový už naozaj na otvorené rokovania o technických, legislatívnych a finančných možnostiach uskutočňovania tohto projektu,” uviedol vtedy Glváč. Švédska strana nám mala ako jediná ponúknuť variantu prenájmu letových hodín. Konkrétne počty stíhačiek či letových hodín majú vzísť z rokovaní.

Slovenská armáda v súčasnosti disponuje stíhačkami Mig-29, ktorých prevádzku zabezpečuje prostredníctvom abonentnej zmluvy, ktorá končí v roku 2016. Podľa Glváča si Slovensko nákup nových stíhačiek nemôže dovoliť. Od Švédov si stíhačky Gripen prenajímajú napríklad Česi.

Športovci za vlaňajšie úspechy dostanú od štátu vyše 250.000 eur

Športovci, ktorým sa vlani darilo, dostanú od štátu 250.597 eur. Odmenení budú za 206 umiestnení a športových výkonov, ktoré v minulom roku dosiahli v individuálnych a kolektívnych športoch. Na svojom dnešnom rokovaní o tom rozhodla vláda SR.

Materiál mal na stole kabinet už pre dvoma týždňami. V pôvodnom návrhu sa na odmeny počítalo so sumou 217.867 eur. V novom, doplnenom znení pribudli aj mená športovcov. Napríklad tenistky Dominiky Cibulkovej, cyklistov Petra Sagana a Petra Velitsa, hokejistu Mariána Gáboríka či horolezca Petra Hámora.

Športovci, ktorí sú navrhnutí na ocenenie, získali celkom 24 titulov majstrov sveta, 23 titulov majstrov Európy, deväť titulov juniorských majstrov sveta, sedem titulov juniorských majstrov Európy, jeden titul na majstrovstvách Európy do 23 rokov, jeden titul na svetovej univerziáde a dva tituly na akademických majstrovstvách sveta. Športovci dostanú od 100 do 6600 eur.

Do oceňovania sú zaradení športovci a družstvá, ktorí získali v roku 2014 umiestnenia na 1. až 3. mieste na majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy (vrátane juniorov a vekovej kategórie do 23 rokov), na olympijských hrách mládeže, svetovej univerziáde, akademických majstrovstvách sveta. Taktiež aj športovci, ktorí dosiahli mimoriadne športové výkony a svojimi výsledkami výborne reprezentovali Slovensko na ďalších významných európskych a svetových podujatiach.

Vláda schválila štvrtú správu o implementácii charty o menšinových jazykoch

Najviac titulov periodickej tlače vydávaných v jazykoch národnostných menšín vychádza na Slovensku v maďarčine, naopak, ani jeden titul nevychádza v rómskom jazyku. Konštatuje to štvrtá správa o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú dnes schválila vláda SR. Ako sa konštatuje v materiáli predkladateľa, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, v maďarčine vychádza 45 titulov, v českom jazyku osem, v nemeckom jazyku päť, v rusínskom jazyku tri a v ukrajinskom jazyku dva tituly. Správa vychádzajúca zo štatistík Ministerstva kultúry SR informuje, že rómsky jazyk je zastúpený prostredníctvom piatich titulov, ktoré vychádzajú v kombinácii slovenského a rómskeho jazyka. Takisto vychádzajú aj tri tituly v kombinácii štátneho a rusínskeho jazyka. Z hľadiska periodicity je denná periodická tlač vydávaná iba pre príslušníkov maďarskej národnosti (denník ÚJ Szó), dvojtýždenník je vydávaný pre príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny, mesačník je vydávaný napr. pre príslušníkov nemeckej aj poľskej národnostnej menšiny.

Správa o implementácii Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov vyhodnocuje podporu jazykových práv národnostných menšín prostredníctvom zákonných úprav i dotačného programu Kultúra národnostných menšín. Analyzuje tiež uplatňovanie menšinových jazykov v oblasti vzdelávania, úradnom styku, v rámci súdnych konaní, takisto si všíma zastúpenie a používanie menšinových jazykov pri kultúrnych podujatiach, v médiách i pri realizáciách projektov cezhraničnej spolupráce.

Za regionálne alebo menšinové jazyky podľa charty je v SR považovaných deväť jazykov – bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský. V súčasnosti sa vedie diskusia o zaradení srbského a ruského jazyka.

Po schválení vládnym kabinetom predloží SR správu generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Prvú správu o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov schválila vláda SR v roku 2003, druhú v roku 2008 a tretiu v roku 2012.

Hranice vojenského obvodu Lešť sa čiastočne zmenia

Ministerstvo obrany prevedie časť pozemkov na hranici vojenského obvodu Lešť na obec Pliešovce. Hranice vojenského obvodu sa tak čiastočne zmenia. Vyplýva to z návrhu nariadenia, ktoré dnes schválila vláda.

Rezort obrany chce vyčleniť územie vo výmere 76.274 štvorcových metrov (m2), čo predstavuje 0,05 percenta územia vojenského obvodu. “Zmena hraníc rieši lokalitu Zábava, kde sa nachádzajú najmä bytové domy, budova obchodu a služieb, administratívne budovy a areál stavebného dvora bývalých Vojenských stavieb, štátny podnik, Bratislava,” uvádza sa v dôvodovej správe k materiálu.

Ministerstvo obrany tvrdí, že tieto pozemky už nepotrebuje. “Odčlenenie predmetnej časti územia vojenského obvodu nemá vplyv na výcvik ozbrojených síl Slovenskej republiky a na plnenie ďalších úloh obrany a bezpečnosti štátu, ktoré sa budú naďalej zabezpečovať na zostávajúcom území vojenského obvodu,” konštatuje ministerstvo v dôvodovej správe. Pozemky navrhnuté na vyčlenenie sú mimo územia určeného prioritne na vojenské využitie.

Zámer ministerstva vyčleniť túto lokalitu sa prerokoval s obcou Pliešovce, ktorá súhlasila s pričlenením tohto územia do jej katastra.

Nariadenie vlády nadobudne účinnosť 1. apríla.

Oblasť ľudských práv prejde od septembra na ministerstvo spravodlivosti

Ministerstvo spravodlivosti bude od septembra zodpovedať za generálnu kompetenciu tvorby a realizácie štátnej politiky v oblasti ľudských práv. Vyplýva to z novely kompetenčného zákona, ktorú dnes schválila vláda.

Túto problematiku v súčasnosti zastrešuje ministerstvo zahraničných vecí. To však bude mať naďalej na starosti poskytovanie dotácií. Dôvodom je skutočnosť, že k presunu kompetencií medzi rezortmi dochádza najmä pre blížiace sa predsedníctvo SR v Európskej únii už počas prebiehajúcej dotačnej výzvy. Odborný personál, ktorý sa tým zaoberá, nie je možné v súčasnosti presunúť na ministerstvo spravodlivosti, keďže plní aj iné úlohy na MZV a tiež zabezpečuje dotácie v oblasti zahraničnej politiky.

Ministerstvo spravodlivosti však bude na procese poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv aktívne participovať ako pri príprave nových výziev, tak i pri vyhodnocovaní žiadostí o dotácie.

ml