Môj profil 
Predplatné
„Tvrdenia, že dohoda o TTIP bude prospešná pre všetkých obyvateľov členských krajín EÚ, by bolo potrebné doložiť serióznymi analýzami. Vo všeobecnosti sa zvýrazňuje len rozšírenie ponuky tovarov, zníženie obchodných nákladov a lacnejšie nakupovanie v obchodoch, ktoré má údajne priniesť priemerné úspory pre štvorčlennú rodinu na úrovni 500 eur. Nič sa však nehovorí o zániku pracovných miest a zhoršení ekonomickej a sociálnej situácie ľudí z odvetví, ktoré budú dohodou priamo postihnuté, kam podľa nás patrí aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo, zamestnávajúce prevažne vidiecke obyvateľstvo“, vysvetlil.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík poukazuje na to, že nevierohodne vyznieva zdôrazňovanie významu partnerstva pre malé a stredné podniky, ktorým odbúranie doterajších byrokratických bariér údajne uľahčí vývoz. „Pritom tieto spoločnosti – až na niekoľko výnimiek – v podstate ani nemajú transatlantický exportný potenciál, nehovoriac o ostatných realizačných podmienkach, vrátane prepravných nákladov, či cenových aspektov, ktoré mimoriadne sťažia, resp. úplne vylúčia reálne možnosti uplatnenia ich výrobkov na opačnej strane oceánu. Oveľa reálnejšia sa zdá byť výhodnosť zmluvy pre nadnárodné korporácie, ktoré údajne stoja v pozadí jej prípravy a do určitej miery ho aj manažujú,“ zdôraznil.
Konštatoval, že kľúčové otázky zostávajú otvorené. „Avšak veľké rozdiely medzi agrárnymi politikami a prístupmi v EÚ a USA, ktorých eliminácia by v súčasnosti znamenala dramatické zmeny v podnikateľskom prostredí i v úrovni ochrany spotrebiteľa, by mohlo znamenať vážne existenčné riziká pre malých a stredných výrobcov potravín v EÚ. Hoci Európska komisia zatiaľ nemá mandát dospieť v rokovaniach k zníženiu potravinových štandardov, riziko prieniku geneticky modifikovaných potravín a hormonálne upraveného hovädzieho mäsa na európsky trh je v súvislosti s dohodou o TTIP stále veľké“, prízvukoval.
„Vyhlásenia o tom, že zjednodušenie potravinového vývozu na oboch stranách bude podmienené obojstranne uznanými pravidlami týkajúcimi sa potravinových štandardov a geneticky modifikovaných potravín sú síce z hľadiska obsahu správne, ale nikto nemôže zaručiť, že budú v konečnom dôsledku naozaj dodržané. Len ťažko si totiž predstaviť, že USA sa prispôsobia náročnejším európskym normám a nebudú sa domáhať väčšej akceptácie ich štandardov. Je naozaj otázne – a svojim spôsobom aj ťažko predstaviteľné – ako sa dá v praxi zladiť eliminovanie obojstrannej harmonizácie noriem smerom „nadol“ a odstránenie „netarifných“ bariér. V konečnom dôsledku by to totiž znamenalo, že najmä pre USA by sa v agropotravinárskom sektore museli štandardy sprísňovať, čo je však veľmi nepravdepodobné,“ prízvukuje Milan Semančík.
Najkontroverznejšiu časť dohody predstavujú podľa vedenia SPPK ustanovenia o ochrane investícií a medzinárodnej investičnej arbitráži (ISDS). Ide o systém odporúčaný Svetovou bankou a Medzinárodnou obchodnou organizáciou (WTO), ktorý umožňuje investorom vymáhať od štátu, v ktorom investovali, „náhradu škody“ za zníženie zisku v porovnaní s „plánom“, ku ktorému by došlo z dôvodu prijatia určitej národnej normy alebo legislatívy.
Jeho uplatňovanie tak v podstate oslabuje normatívnu iniciatívu štátov, hoci napríklad Slovensko už má takýto mechanizmus zakotvený v bilaterálnej dohode s USA. Pokiaľ sa však spolieha, že dohoda o TTIP nahradí jeho „nemoderné“ ustanovenia, môže to byť riskantný spôsob ich „modernizácie“, ktorý nič zásadné nezmení.
eu
.JPG)
.jpg)
