Londýn 24. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:flickr.com/U.S. Geological Survey)
Hladina arktického ľadu dosiahla za dva posledné roky rekordne nízke ukazovatele. Uvádza sa vo výročnej správe medzinárodného programu Copernicus Ocean. Správa pripravená 120 vedcami z viac ako 30 európskych inštitúcií bola zverejnená v magazíne Journal of Operational Oceanography
V správe sa uvádza, že počas posledného desaťročia klesla hladina arktického ľadu o 13% v porovnaní s rokom 1979, priemerná hrúbka ľadu v Barentsovom mori sa zmenšila o 90%.
Podľa odhadu expertov pripadá dnes na otepľovanie Severného ľadového oceánu asi 4% celkového globálneho otepľovania oceánu. Prudké zníženie prechodu ľadu z Arktídy do iných vôd môže podľa názoru vedcov urýchliť tento proces, ktorého následkom sú už dnes extrémne záplavy a zmeny druhov morskej flóry a fauny.
Ako príklad uvádzajú autori správy rekordné záplavy v Benátkach v novembri 2019 a štyri tohtoročné epizódy stúpania vody v strednom a južnom Stredozemí. V Severnom mori spôsobili veľké zmeny súvisiace so zmenou obdobia ochladenia morských vôd zníženie počtu početných priemyselných druhov, kambaly, európskeho homára, morského ostrieža, parmice a jedlých krabov.
“Zmeny klímy, znečistenie a nadmerné čerpanie morských zdrojov má bezprecedentný tlak na oceán a vyžaduje naliehavé a stabilné opatrenia v riadení a adaptácii,” cituje správa pre tlač predsedníčku skupiny expertov, ktoré pripravili správu, Karinu von Schuckmannovú z korporácie Mercator Ocean International, ktorá bola koordinátorkou výskumu.
“Preskúmanie oceánu ako základného faktora zemského systému a pochopenie rozmanitej a navzájom súvisiacej prírody oceánu je základom stabilnej budúcnosti,” dodala.
Otepľovanie morí
Autori správy zdôraznili bezprecedentný vplyv klimatických zmien na oceán. Od roku 1993 do roku 2019 sa priemerné teploty mora v globálnom meradle zvyšovali rýchlosťou 0,015 stupňa ročne. Situácia sa zhoršila aj podľa iných parametrov. Obsah kyslíka vo vodách Čierneho mora klesal, napríklad v rokoch 1955-2019 priemernou rýchlosťou 0,16 mol / m2 / ročne.
Autori zhrnuli výsledky a vyzdvihli nutnosť zdokonalenia nástrojov a technológií monitoringu používaných na monitorovanie a prognózu kľúčových zmien v oceáne.
“Tieto nástroje a technológie, vrátane systémov informovania, prognózy a monitoringu v reálnom čase, pomáhajú chrániť morské prostredie a ekonomickú infraštruktúru, vyvíjať opatrenia na adaptáciu a takisto plánovať a riadiť extrémne javy v oceáne,” povedala von Schuckmann.