Návrat k platným ustanoveniam fungovania schengenského priestoru zároveň s prísnejšou kontrolou na vonkajších hraniciach európskeho priestoru voľného pohybu je podľa Tuska “predpokladom” pre vyrovnanie sa s migračnou krízou. Tusk po návšteve utečeneckého tábora Dobova v Slovinsku, v blízkosti hraníc s Chorvátskom, pripustil, že nemožno vylúčiť “rozšírené opatrenia” na vonkajších hraniciach EÚ, ak je snaha udržať Schengen.

“Obávam sa, že niekedy je treba prijať sprísnené opatrenia, ak naozaj chceme udržať Schengen. Ľutujem, ale to je realita,” odpovedal Tusk na otázky súvisiace s výstavbou plotov z ostnatého drôtu na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

Dnešná návšteva Slovinska je súčasťou Tuskovho turné po balkánskych krajinách, ktoré vo štvrtok ukončí návštevou Turecka. Spolu s tureckými hostiteľmi sa bude venovať príprave mimoriadneho summitu medzi EÚ s Tureckom zameranému na migračnú krízu, ktorý sa bude konať v pondelok 7. marca v Bruseli.

V rámci Akčného plánu pre Turecko, ktorý obe strany podpísali vlani v novembri, sa turecká vláda zaviazala zastaviť prílev migrantov výmenou za finančnú podporu, v počiatočnej hodnote troch miliárd eur. Táto suma má ísť v prospech sýrskych utečencov zdržiavajúcich sa na tureckom území. Ankara chce od EÚ ako protihodnotu obnovenie prístupového procesu a uvoľnenie vízového režimu pre tureckých občanov.

EÚ doteraz poslala Turecku 400 miliónov eur, kritizuje však skutočnosť, že počet migrantov prichádzajúcich z Turecka na grécke ostrovy je stále veľmi vysoký – okolo 2000 denne. Podľa nemenovaných európskych diplomatických zdrojov, na ktoré sa odvoláva tlačová agentúra Reuters, EÚ by bola ochotná prevziať sýrskych utečencov priamo z Turecka, ak Ankara prijme také opatrenia, že počet migrantov prichádzajúcich na grécke ostrovy klesne pod hranicu 1000 osôb denne.

Tusk sa dnes stretol aj s chorvátskym premiérom Tihomirom Oreškovičom a vyhlásil za úplné zachovanie schengenskej dohody v období migračnej krízy. Podľa jeho vyjadrenia niet inej alternatívy ako Schengen a jeho pravidlá sú základom celoeurópskeho riešenia.

Donald Tusk si podľa agentúry APA uvedomuje, že zachovanie Schengenu nevyrieši migračnú krízu, avšak bez Schengenu, ako zdôraznil, niet vôbec šancí na jej zvládnutie. Hlavnou prioritou je rýchle potlačenie prílevu migrantov, redukcia ilegálnej migrácie a súčasne zachovanie integrity schengenskej zóny.

Mali by sme sa vrátiť k tomu, že členské krajiny budú v plnom rozsahu dodržiavať všetky predpisy, aj tie schengenské, podčiarkol Donald Tusk. To by podľa neho znamenalo odmietnutie vstupu pre všetkých občanov tretích krajín, ktorí nepožiadali o azyl alebo nespĺňajú podmienky na jeho udelenie. Návrat k funkčnému Schengenu bude náročný, pripustil predseda Európskej rady a dodal, že je preto potrebný koordinovaný postup.

Predseda chorvátskej vlády a Donald Tusk sa zhodli na tom, že Grécku je treba pomôcť, pričom hostiteľ loboval aj za intenzívnejšiu podporu EÚ pre Macedónsko. Donald Tusk v tejto súvislosti povedal, že si EÚ uvedomuje ťažkú situáciu macedónskych úradov.

Tusk pokračoval pracovnou návštevou Macedónska

Európska únia si kladie za cieľ pomôcť Macedónsku bojujúcemu s migračnou krízou, na to je však potrebná koordinovaná a jednotná migračná politika. V Skopje to dnes po stretnutí s macedónskym prezidentom Gjorgjem Ivanovom vyhlásil predseda Európskej rady Donald Tusk, informovala agentúra MTI.

Cieľom misie bývalého poľského premiéra, v rámci ktorej postupne navštívil Viedeň i krajiny západného Balkánu, je pripraviť pôdu pre summit EÚ-Turecko (7. marca).

Aj v macedónskej metropole Tusk podľa informácií tamojšieho spravodajského portálu vesti.mk zopakoval, že základom spoločného európskeho riešenia môže byť iba rešpektovanie schengenských pravidiel.

Macedónsky prezident zdôraznil, že jeho krajina je pripravená na všetky možné scenáre, avšak nedopustí, aby migranti uviazli na jej území.

Gjorgje Ivanov súčasne upozornil, že sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sa pokúšajú vstúpiť na macedónske územie s falošnými cestovnými dokumentmi alebo s použitím násilia, čo neohrozuje iba národnú bezpečnosť, ale aj stabilitu regiónu. Potvrdil, že Macedónsko sa nemieni zaradiť medzi krajiny budujúce utečenecké tábory, je však pripravené spolupracovať s Gréckom na riešení migračnej krízy.

Medzičasom sa počet osôb, ktoré uviazli na grécko-macedónskych hraniciach zvýšil na asi 12.000, cez hraničnú čiaru však denne prejdú rádovo iba stovky z nich.