Čína robí opatrenia, aby natrvalo predbehla USA

Podľa údajov Wall Street Journal, umelá inteligencia už riadi kľúčové výrobné procesy v Číne – od navrhovania odevov po výrobu domácich spotrebičov a prevádzku prístavov.

Takýto model umožňuje vyrábať tovary rýchlejšie, lacnejšie a s minimálnou účasťou ľudí. V podnikoch Midea sa operácie, ktoré predtým trvali 15 minút, teraz vykonávajú za 30 sekúnd. Závody Baosteel prechádzajú na formát “tmavých tovární“, kde nie nie je svetlo ani okná, lebo stroje nepotrebujú svetlo a kde práca prebieha nepretržite takmer bez zásahu človeka.

V prístavoch umelá inteligencia urýchľuje a optimalizuje manipuláciu s nákladom. V Tianjine sa plánovanie operácií skrátilo z jedného dňa na desať minút a počet zamestnancov sa znížil takmer o 60 %. Rozsiahle zavádzanie takýchto systémov pomáha Číne kompenzovať rast miezd, nedostatok pracovnej sily a vonkajší tlak na export.

„Návrhár odevov uvádza, že vďaka umelej inteligencii sa čas potrebný na výrobu vzorky skrátil o viac ako 70 %. Práčky v odľahlých častiach Číny sa vyrábajú pod kontrolou „továrenského mozgu“ umelej inteligencie. V jednom z najväčších čínskych prístavov sa kontajnery na prepravu tovaru rýchlo pohybujú na bezpilotných nákladných vozidlách a prakticky nie je vidieť žiadneho pracovníka, pričom plánovanie práce prístavu sa vykonáva pomocou umelej inteligencie.

Vedúci pracovníci zapojení do týchto snáh Číny porovnávajú budúcnosť tovární s živými organizmami, ktoré sú čoraz viac schopné samostatne myslieť a konať, prekračujúc rámec vopred naprogramovaných úloh v tradičných automatizovaných továrňach.

To môže prispieť k ďalšiemu šíreniu “tmavých“ tovární, kde je výroba natoľko automatizovaná, že práca prebieha nepretržite pri tlmenom osvetlení“, píše vydanie.

Pre USA táto dynamika so sebou nesie riziká: Čína môže posilniť svoju pozíciu v globálnych dodávateľských reťazcoch rýchlejšie, ako Washington stihne reagovať.

Americká ekonomika čelí v tejto otázke obmedzeniam – odbory brzdia automatizáciu napríklad v prístavoch. A celkovo je zavádzanie umelej inteligencie do americkej ekonomiky veľmi nerovnomerné.

Stratégia USA v oblasti umelej inteligencie je založená na inom prístupe. Washington stavia na stratégiu „megamozgu“ – rozvoj pokrokových modelov a prelomových výskumov.

Americké spoločnosti propagujú umelú inteligenciu ako nástroj pre medicínu, biotechnológie, robotiku a základné vedecké úlohy. Takýto smer dáva USA výhodu vo vývoji najpokročilejších modelov. Čína však rýchlejšie zavádza už dostupné riešenia vo výrobe a logistike.

„Sam Altman chce, aby umelá inteligencia vyliečila rakovinu. Elon Musk hovorí, že roboty s umelou inteligenciou odstránia chudobu. Čína sa zameriava na niečo prozaickejšie: výrobu najlepších práčok. Hoci dlhodobé ciele Číny v oblasti umelej inteligencie nie sú menej ambiciózne ako ciele technologických gigantov v USA, jej najbližšou prioritou je posilnenie svojej úlohy svetovej továrne na najbližšie desaťročia,“ píše sa v článku.

Ak sa Pekingu podarí upevniť technologickú prevahu v reálnom sektore, posilní to jeho úlohu vo svetovom obchode a vytvorí to dlhodobý tlak na priemyselnú základňu USA, ktorú Trump sľubuje obnoviť pomocou ciel a stimulácie domácej výroby.