Chodia medzi nami a ohlupujú národ

Najhoršie je, keď ničomu nerozumieš, ale tváriš sa ako spasiteľ

Markantný príklad: Do Rimavskej Soboty zavítalo trio Dušan Mikušovič (Denník N), Karolína Farská (poznáte z námestí; ročník 2018) a mladý Marek Mach (Mládež proti fašizmu). Pódium bolo, len tak mimochodom, označené plagátikom Kultúrny štrajk – čo je priamy poukaz toho, na čej strane stoja organizátori podujatia aj s ich hosťami.

Priatelia, tá diskusia je online, ale priznávam, že nemám dostatočnú trpezlivosť, aby som demagógmi trávil viac času môjho života, než je nevyhnutné. To, že nerozumejú princípom, na ktorých funguje štát a ekonomika, je zjavné už z toho, že ich prvoradá téma je vždy len kritika vlády, a to prostredníctvom večného moralizovania. Ako keby sami neniesli v duši ťažobu vlastných hriechov rovnako, ako každý z nás!

O tom, že ako naplniť štátnu kasu, sa však konkrétnosti nedozviete. Iba okrídlené reči o potrebe zvyšovania životnej úrovne, čo asi dokáže zabezpečiť len Lajos Ódor. Dajte mu už niekto nové lego, nech sa v tom Bruseli nenudí.

Kaliňáka by utopili vo vietnamskej vani

Ale toto je pre aktivistov a zmanipulovanú časť národa typické – kde nie sú znalosti ani argumenty, tam nastupuje povýšené moralizovanie. Pod statusom jedného z červených denníčkov k stretnutia Roberta Kaliňáka (SMER) s vietnamskou delegáciou, kde mal byť prítomný aj muž podozrivý z únosu tamojšieho občana, sa vyrojila celá armáda opozičných „trolov”. Lebo vraj minister obrany nemá hanby, keď sa stýka s „takou partiou.”

V poriadku, tak teda nech mi citlivé duše ukážu, ktorý paragraf zakazuje medzištátne rokovania s úradníkmi, ktorí sú z niečoho „podozriví” – alebo hoci aj obvinení. Ja si ctím právny štát (bez ohľadu na to, či sa práve nachádza v dobrej alebo nedobrej kondícii). Ctím si aj prezumpciu neviny. Toto je ten novozákonný princíp predsa – nech prvý hodí kameňom, kto je nevinný! A nech sa opováži urobiť to prv, než padne rozsudok (a vstúpi do právoplatnosti).

Veď práve preto sa radíme k vyspelej demokracii západného typu, že u nás má fungovať právny štát. Vrátane tých jeho „kľučiek” a „háčikov”, ktoré sa nám osobne nemusia pozdávať. Právo je však vec verejná, nie vec osobná. Jeho úlohou je zabezpečiť rovnosť pred zákonom, a zároveň ochranu občianskych práv a slobôd. Nemôžu vás predsa zlynčovať za to, s kým sa stretávate, alebo čo si myslíte (ako to teraz robia médiá so štátnym tajomníkom Melicherom kvôli poznámke o Ukrajine).

Ako k tomu prídeme, aby dav na webe v komentároch kameňoval verejného činiteľa kvôli jeho legitímnym politickým aktivitám?

Späť k triu v Rimavskej Sobote: Bavili sa o napríklad o rešpekte k inému názoru, ale spôsobom, aby pritom diskreditovali predsedu vlády a spol. Filozofovať na kolene, to by im išlo. Pýtam sa, z čoho títo ľudia žijú, a čím prispievajú našej spoločnosti? Ich fanklub sa vytešuje, že v debatnom dueli – citujem -„prešťal” Mach svojho azda úhlavného nepriateľa, Milana Mazureka (Republika). Nechajme bokom, že výsledný dojem z predmetného súboja je diskutabilný. No toto sú hodnoty, ktoré podľa niektorých prispievajú do spoločensko-ekonomického rozvoja našej vlasti?

Priatelia, omieľať frázy o slobode prejavu, mafii v politike, či tom zlom, zlom SMERe, to vie každý, kto sa nehanbí chytiť mikrofón a má sa tak veľmi rád, že ho uspokojuje potlesk publika zloženého z cudzích ľudí. Chápem, že je to dobrý pocit, dokonca afrodiziakum – keď som sa ešte venoval literárnej tvorbe, absolvoval som túto cestu. Práve preto viem, aké je to márnomyseľné a egocentrické. Otázka je, či si to človek časom uvedomí a prizná.

Týchto pravda nezaujíma

Zaujíma ich iba čerpanie finančných prostriedkov z cudzieho vrecka (hoci navonok pôsobia ako veľkí ochrancovia – liberálnej, dodajme – demokracie). Ako si všimli investigatívci inde, Mach nie je len obyčajný chlapec s hlavou v oblakoch: „Je to profesionálny aktivista, ktorý si vo svojom mladom veku vybudoval celé impérium mimovládnych organizácií, ktoré nefungujú na idealizme, ale na peniazoch daňových poplatníkov a grantoch zo štátu či zahraničných nadácií.”

V tom príspevku máte rozpísané podrobnosti o fungovaní dotačných schém na „dobrý účel.” Založíte si mimovládku napríklad na podporu dúhových aktivít, zaistíte si bohatú pozornosť na sociálnych sieťach, a môžete veselo zarábať. Čo tam potom, že váš hmatateľný prínos pre Slovensko je nula celých nula…

Priatelia, ak by sme pristúpili na šablónu, podľa ktorej uvažujú moralizátori z toho tábora, potom by sme im mohli vyčítať to isté, čo oni Kaliňákovi: Nekonajú síce protizákonne, no z morálneho hľadiska je ich správanie minimálne pochybné.

Ale hlavne že kriedový geroj Muro sa chcel spýtať predsedu vlády, ako sa dokáže každé ráno pozrieť do zrkadla…