Rezort vnútra upozorňuje na potrebu modernizovať krízové riadenie

„Ani pokles mimoriadnych udalostí neznamená, že všetko je v najlepšom poriadku. Extrémne javy pribúdajú a štát musí reagovať rýchlejšie, koordinovanejšie a s lepšími nástrojmi. Musíme predvídať nové riziká, posilniť prevenciu a modernizovať, aby sme dokázali chrániť ľudí a majetok v každej situácii,“ uviedol štátny tajomník ministerstva Michal Kaliňák.

V roku 2024 zaznamenal štát 495 mimoriadnych udalostí. Oproti roku 2023 to predstavuje pokles o 60 prípadov. „Najčastejšie šlo o povodne. Výrazne narástol počet poplašných správ, ktorých bolo až 82, takmer dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku,“ uviedlo ministerstvo. V minulom roku vyhlásili úrady 121 mimoriadnych situácií, čo je o 40 percent menej ako v predošlom roku.

„Klesajúci trend pokračoval aj pri tiesňovej linke 112. Operátori zaznamenali 836.715 hovorov, čo je najmenej od roku 2013. Takmer 43 percent tvorili neoprávnené hovory vrátane omylov či úmyselného zneužitia,“ priblížil rezort vnútra.

Štátny tajomník Kaliňák poznamenal, že v súčasnosti sa hrozby menia, nastupujú rýchlejšie a sú komplexnejšie. „Ak chceme chrániť ľudí, musíme mať dáta v reálnom čase, jasné zodpovednosti, prepojené inštitúcie a funkčné procesy od prevencie až po obnovu po kríze. Preto potrebujeme systém schopný reagovať na nové typy hrozieb, pripravený na klimatické extrémy a opretý o moderné technológie. Na to všetko bude reagovať nový manažment krízového riadenia, ktorý rezort vnútra systematicky pripravuje,“ prezentoval Kaliňák.

Vláda v júni schválila Koncepčnú reformu krízového riadenia a civilnej ochrany v SR na obdobie 2025 až 2030. Nový manažment krízového riadenia sleduje efektívne riadenie síl a prostriedkov. Reforma reflektuje na skúsenosti z minulosti vrátane pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine, zemetrasenia na Zemplíne, permanentných záplav naprieč Slovenskom či slintačky a krívačky.