Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa po celodennom stretnutí s ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi v Ženeve, na ktorom sa rokovalo o návrhu na zastavenie vojny na Ukrajine, pochválil „obrovským“ pokrokom – napriek tomu však medzi Európanmi pretrvávajú mnohé neistoty.
Vedúci ukrajinskej delegácie Andrij Jermak včera podľa agentúry AFP tiež povedal novinárom, že strany dosiahli „veľmi dobrý pokrok“ a „posúvajú sa vpred k spravodlivému a trvalému mieru, ktorý si ukrajinský ľud zaslúži“.
Americký prezident Donald Trump dal Ukrajine čas do 27. novembra na schválenie kontroverzného plánu na ukončenie takmer štvrtročného konfliktu.
Kyjev však požaduje zmeny v návrhu, ktorý akceptuje rad požiadaviek Ruska, pričom 28-bodový plán okrem iného vyžaduje, aby Ukrajina odstúpila územie, zredukovala svoju armádu a zaviazala sa, že nikdy nevstúpi do NATO.
Rubio, ktorého delegáciu tvorili Trumpov zať Jared Kushner a diplomatický vyslanec Steve Witkoff, povedal novinárom, že práca na zužovaní sporných bodov pokročila „veľmi podstatným spôsobom“.
„Môžem vám povedať, že body, ktoré zostávajú otvorené, nie sú neprekonateľné,“ povedal Rubio a dodal: „Úprimne verím, že sa tam dostaneme.“
Zdôraznil, že akákoľvek konečná dohoda „bude musieť byť odsúhlasená prezidentmi a existuje pár otázok, na ktorých musíme naďalej pracovať“, než sa americká strana pokúsi zapojiť Kremeľ. Moskva však údajne pôvodný návrh privítala.
Ako sme informovali aj my, Rubio uznal, že „je zrejmé, že aj Rusi majú právo v tejto čo povedať“.
Ruské médiá však reagovali ostro na zmeny v 28-bodovom mierovom pláne, ktorý navrhli európski spojenci Ukrajiny.
„EÚ verzus USA,“ napísal na X vojnový komentátor obchodného denníka Komsomolskaja Pravda Alexander Kots.
„EÚ sabotuje rokovania svojou mierovou dohodou. K Trumpovým 28 bodom Európania pridali 24 svojich. Nebudem ich všetky vymenúvať. Stačí sa pozrieť na niekoľko z nich, aby ste pochopili, že tento plán je mŕtvy,“ uviedol.
„Stanovia podmienky, ktoré sú od začiatku neprijateľné, čo my (Rusko) samozrejme odmietneme. A potom obvinia nás, že nechceme mier,“ dodal.
Titulný článok v Kommersante uvádzal, že európski spojenci Ukrajiny „sa snažia zmeniť Trumpov plán pre Ukrajinu tak, aby bol pre Moskvu neprijateľný“.
Európski “spojenci”
Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa vyjadrila, že nie je potrebné vypracovať úplný protinávrh k americkému plánu na ukončenie vojny, hoci niektoré otázky si vyžadujú ďalšiu diskusiu. „Nemyslím si, že ide o vypracovanie úplného protinávrhu. V pláne, ktorý čítame, je mnoho bodov, ktoré sú prijateľné,“ uviedla Meloniová na tlačovej konferencii na samite G20 v Johannesburgu.
Podľa nej „má väčší zmysel pracovať na existujúcom návrhu a zamerať sa na skutočne kľúčové otázky“.
Denník Moskovsky Komsomolets uviedol, že Trumpov plán bol v Európe prijatý s „absolútnou nechuťou“„Trumpov plán predstavoval hrozbu pre „ich“ svetový poriadok,“ uviedol vo svojom článku a dodal: „Ukázalo sa, že aj Rusko vie brániť svoje záujmy.“
Andrij Jermak z ukrajinskej delegácie však povedal, že všetky strany dosiahli „dobrý pokrok“ smerom k spravodlivému a trvalému mieru. Poďakoval „veľkým priateľom“ z USA a prezidentovi Trumpovi.
Tieto komentáre prišli niekoľko hodín po tom, čo Trump kritizoval ukrajinské vedenie. Obvinil Kyjev z „nulovej vďačnosti“ za snahy USA o ukončenie vojny. Trump tiež kritizoval Európu za nákup ropy z Ruska, informoval denník The Independent.
„Ukrajinské vedenie nevyjadrilo žiadnu vďačnosť za naše úsilie,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social a obvinil európske krajiny, že nerobia dosť pre zastavenie vojny, ale k Moskve sa priamo nevyjadril.
O trochu neskôr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal na X, že jeho krajina je „vďačná Spojeným štátom… a osobne prezidentovi Trumpovi“ za pomoc, ktorá „zachraňuje ukrajinské životy“.
Ukrajinská delegácia medzitým poukázala na novú verziu návrhu plánu z dielne USA, ktorý ešte nebol oficiálne zverejnený, a uviedla, že „už teraz odráža väčšinu kľúčových priorít Ukrajiny“.
Pozornosť sa naďalej sústreďuje na mierový návrh vypracovaný USA, ktorý vznikol po rokovaniach medzi vysokými predstaviteľmi Trumpovej administratívy a Moskvou. Rubio 21. novembra trval na tom, že plán bol vypracovaný USA na základe „podnetov ruskej strany“, ale zohľadňoval aj „predchádzajúce a súčasné podnety Ukrajiny“.
Európski lídri na čele s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou jasne vyjadrili, že „hranice Ukrajiny sa nesmú meniť silou“. Plán USA totiž obsahuje body, ktoré Európa a Kyjev „považujú za hlboko znepokojujúce“. Článok v Brussels Signal ako príklad spomína odovzdanie územia Rusku, ale aj zníženie počtu ozbrojených síl a vzdanie sa plánov na vstup do NATO.
Rubio však evidentne podporil Trumpovo želanie rýchlo uzavrieť mierovú dohodu. Možno to nebude tento štvrtok, ako navrhuje prezident USA, ale „v piatok“, „alebo v stredu“, alebo „budúci týždeň“, povedal.
Pozorovatelia to považujú za „veľmi krátky čas na dosiahnutie skutočného a trvalého mieru“ vo vojne, ktorá trvá už takmer štyri roky, informovala BBC.
Podľa agentúry AFP boli súčasťou americkej delegácie v Ženeve aj minister armády USA Daniel Driscoll a prekvapivo aj Alexus Grynkewich, najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe. Grynkewich sa diskusie nezúčastnil ako predstaviteľ NATO, ale ako vysoký predstaviteľ americkej armády, uviedol zdroj.
Medzitým predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom vyhlásení uviedla: „Ukrajina musí mať slobodu a suverénne právo rozhodovať o svojom osude. Zvolili si európsky osud.“ Zdôraznila, že „ústredná úloha“ EÚ sa musí „plne odzrkadľovať“ v každom mierovom pláne.
Nemecký kancelár Friedrich Merz medzitým na samite G20 v Johannesburgu povedal: „Teraz je úlohou urobiť z 28-bodového plánu, ktorý predložila americká vláda, zrealizovateľný dokument.“ Dodal, že v tomto smere aj on predložil návrh, o ktorom sa diskutovalo v Ženeve.
A francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, povedal, že 30 krajín „koalície ochotných“ podporujúcich Kyjev mierový plán “prediskutuje”.
Trumpovi však volalo aj viacero ďalších lídrov. Britský premiér Keir Starmer a americký prezident sa zhodli na tom, „že v tomto kritickom momente musíme všetci spolupracovať, aby sme dosiahli spravodlivý a trvalý mier“.
Fínsky prezident Alexander Stubb sa vyjadril, že on a premiérka Talianska Meloniová včera tiež volali Trumpovi, aby diskutovali o jeho návrhu pre dosiahnutie mieru na Ukrajine.
Podľa BBC krajiny EÚ mali prediskutovať situácii na Ukrajine v rámci stretnutia s africkými lídrami v Angole.
Rubio 24. novembra povedal, že podľa jeho názoru bol Trump „spokojný so správami o dosiahnutom pokroku“. „Som veľmi optimistický, že sa tam ( k mieru) dostaneme v primeranom čase, veľmi skoro,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
- “Pripravili sme aktualizovaný dokument o mieri.” Zverejnili text spoločného vyhlásenia Ukrajiny a USA
- Rubio o mierovom pláne:„Je zrejmé, že aj Rusi majú v tejto veci čo povedať“
- Trumpov mierový plán pre Ukrajinu „už neexistuje“
- Aké sú mierové podmienky „koalície ochotných“ – protinávrh amerického mierového plánu?
Spojené kráľovstvo chce v budúcom roku začať dodávať Ukrajine balistické rakety
Zmluvy na ich vývoj už boli podpísané, informuje agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje
Slavkovský formát rokoval o spoločných riešeniach pre bezpečnosť aj energetiku
Bezpečnosť, energetika a rozširovanie Európskej únie patrili medzi hlavné témy rokovania národných koordinátorov Slavkovského formátu , ktoré sa dnes uskutočnilo…
Nemecký neonacista, ktorý si úradne zmenil pohlavie na ženské, pôjde sedieť do väzenia pre mužov
Nemecké úrady vo štvrtok oznámili, že nemecký neonacista, ktorý momentálne vystupuje pod menom Marla-Svenja Liebichová, nebude umiestnený do ženskej väznice,…
ÚBOK zasahoval pri podozrení z korupčného konania,vyšetrovateľ obvinil dve osoby
Protikorupčná jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru v stredu (15. 7.) zasiahla v rámci policajnej akcie s…
Tri kraje žiadajú pre regióny 40 % z eurofondov na kohéziu
Nastavenie nového eurofondového obdobia musí zachovať silnú kohéznu politiku, pričom o 40 % prostriedkov určených na vyrovnávanie rozdielov by mali…
























