Mediálna expertka PS Zora Jaurová sa odvolávala na prieskum Transparency International Slovensko z leta tohto roku, podľa ktorej sa vo večernom spravodajstve STVR po zasadnutí Martiny Flašíkovej na stoličku šéfky telerozhlasu zvýšil podiel politicky ladených reportáží. Mimovládka napríklad vo svojej analýze šéfke STVR vyčíta, že strana Demokrati sa už počas jej vedenia nedokáže dostať do večerného spravodajstva v takej miere ako za predchádzajúcich riaditeľov. Mimochodom, ide o mimoparlamentnú stranu a tie sa podľa starej dobrej praxe zvykli do veľkej miery ignorovať. Ukážte mi ďalšiu z mimoparlamentných strán, ktorá sa objavuje v prieskumoch verejnej mienky, že by dostala vôbec nejaký mediálny priestor! To, že sa tak dialo za šéfovania Ľuboša Machaja, skôr hovorí o jeho politickej nadpráci v prospech možného spojenca súčasnej parlamentnej opozície…

Ďalšou výhradou má byť údajné častejšie používanie takzvanej koaličnej bodky, čo znamená, že posledné slovo v reportážach s politickým presahom majú mať predstavitelia aktuálnej vlády. Za Machaja to mala byť každá druhá reportáž, po novom sa tak stáva v troch zo štyroch reportáží. Mimochodom to, že používanie takzvanej koaličnej bodky je na prospech vybraného politika, je obyčajný mýtus. Ak bude chcieť redaktor nejakého politika heroizovať a jeho oponenta vykresliť v zlom svetle, je úplne jedno, do ktorej časti reportáže nejaké vyjadrenie nastrihne. Stačí, že publikuje najhlúpejšie vyjadrenie daného politika, ktoré odznelo vo verejnom priestore…

Spomínaná analýza však porovnáva neporovnateľné, konkrétne prelom mája a júna tohto roka s jedenástym mesiacom posledných dvoch rokov. V prvom prípade ide o politicky aktívne obdobie, naopak november na Slovensku tradične patrí dušičkám a politické témy idú v priebehu niekoľkých dní do úzadia. A keby sa aj podiel takzvaných politických reportáží zvýšil, ten nárast predstavuje približne jednu reportáž denne, čo nie je dramatické číslo. Aj štátny vysielateľ sa predsa riadi tým, ako mu klesá krivka sledovanosti a pokiaľ mu diváci politické príspevky žerú, nie je dôvod ich z dramaturgie večerných správ vyradiť.

Ďalším problémom novej riaditeľky STVR má byť angažovanie českého novinára Petra Bohuša za svojho poradcu. Už sme informovali, že on sám považuje kampaň voči nemu za útok na jeho reputáciu. V posledných rokoch sa niekdajší moderátor Čierneho Petra na TA3 venuje najmä dôslednej analýze manipulácie v mediálnom priestore, za čo si vyslúžil kritiku novinárov z tradičných českých i slovenských médií. Robí však v podstate to isté, čo samozvaní lovci pravdy v oboch krajinách bývalej federácie. Na rozdiel od nich však dôsledne pracuje s faktami a nekope v prospech konkrétnych politických síl.

Opustime ale pôdu tlačovej konferencie opozičnej politickej strany a poďme do reality. Útoky progresívneho mainstreamu na osoby spolupracujúce s verejnoprávnou televíziou sú typické, pokiaľ títo profesionáli nespĺňajú jeho ideologické očakávania. Tak napríklad dlhoročnú skúsenú novinárku Anku Žitnú, ktorá dávala v rozhovoroch priestor aj kritikom bývalej vlády alebo očkovania, nedávno označili za kontroverznú moderátorku. Takéto nálepkovanie má jediný cieľ, ublížiť vedeniu telerozhlasu a vyvolať ešte väčšiu vlnu nevôle u potenciálnych voličov opozície.

Celkom v inej situácii sa však ocitajú ľudia, ktorí publikujú v takzvanej alternatíve. Lovci hoaxov spolupracujúci s Denníkom SME nedávno zaútočili na Mimi Šramovú, ktorú označili za dezinformátorku. Samozrejme, môžeme si o bývalej poslaneckej asistentke myslieť čokoľvek, ale tento novinár svoje tvrdenie opieral o skutočnosť, že menovaná robí nekritické rozhovory, dokonca s odsúdenými osobami. V tomto prípade však ide o veľmi zlú argumentáciu. Rozhovory s obvinenými či dokonca odsúdenými v minulosti vyprodukovali aj mnohí exponenti slovenského maintreamu. Netreba zabúdať na to, ako si známi kajúcnicnici podávali kľučky v rôznych formátoch, ktoré moderovali Vagovič, Tódová, Hanzelová a ďalší. Samozrejme, Slobodník a spol. nečelili žiadnym nepríjemným otázkam.

Problém slovenského mainstreamu je však v skutočnosti oveľa hlbší, ako naznačujeme. Najmä od vraždy Jána Kuciaka mnohí jeho kolegovia upustili od dovtedy zaužívanej praxe. A tak sa na Slovensku postupne skoncovalo s používaním prezumpcie neviny. Netreba pripomínať, že bývalej Matovičovej junte takáto prax mimoriadne vyhovovala, pretože nálepkovanie nepohodlných ľudí a verejný lynč boli motorom jej vlády.

Ďalším neduhom posledných rokov mediálnej praxe je redukcia editorských zásahov vo vybraných textoch – a to aj v doposiaľ renomovaných alebo štandardných médiách. Mnohí novinári tak často do spravodajských textov dokážu prepašovať svoje vlastné hodnotiace úsudky, čo bežný čitateľ síce nepostrehne, tie majú však obrovský vplyv na ovplyvňovanie verejnej mienky a v konečnom dôsledku i na rastúce napätie v spoločnosti. A v neposlednom rade je to aktivita veľkej časti žurnalistov na sociálnych sieťach, kde v rámci svojich bublín šíria nielen výsledky svojej práce, ale žiaľ i konkrétne politické posolstvá.

Čo však asi najviac vzďaľuje slovenské mediálne prostredie od konkurencie vo vyspelom svete, je schopnosť sebareflexie. BBC sa nedávno ospravedlnila Donaldovi Trumpvovi za to, že v istom dokumente zostrihala časti prezidentovho prejavu v deň útoku na Kapitol tak, aby pôsobili dojmom, že svojich priaznivcov nabáda k násilnému útoku na sídlo Kongresu vo Washingtone. Spomínate si na prejav vtedy opozičného lídra Roberta Fica, ktorý za bývalej vlády hovoril o tom, že ho ľudia nabádajú, aby vzali lopaty a šli na parlament? On vtedy dodal niečo v zmysle, že to neurobí a bude bojovať demokratickou cestou. Napriek tomu sa však v médiách často objavovali práve pasáže, v ktorých sa v súvislosti s Národnou radou hovorilo o lopatách a vytvárali dojem, že Fico a spol. si robia zálusk na ozbrojený útok. Videl niekto, že by sa konkrétne médiá za takúto formu manipulácie niekedy predsedovi Smeru ospravedlnili?

Prečítajte si tiež:

• Cenzúru majú v DNA. Čo by progresívci najradšej urobili s STVR
• STVR na križovatke: Ako sa rodí skutočná verejnoprávnosť