Milan Vetrák pripomenul, že ÚOO vznikol zásluhou Hnutia Slovensko, a že je spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry, Národnou kriminálnou agentúrou a Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) kľúčovou inštitúciou v boji s korupciou. Vetrák zdôraznil, že vláda už dve z nich zrušila, a teraz ruší tretiu. „Zastrašuje aj ŠTS. Vďaka ÚOO sa Slovensko v minulom období posunulo o desať miest v rebríčku boja proti korupcii vyššie oproti Ficovým vládam,” zdôraznil Vetrák. Súčasne podotkol, že návrh sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní bez dôvodu, čo už skritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Predsedníčka strany Za ľudí a poslankyňa Veronika Remišová informovala, že sa v mene klubu obracia na vedenie Európskej komisie, Európskeho parlamentu aj na Radu Európy, ktorá ÚOO hodnotila pozitívne. „Spravíme všetko, aby sme zastavili valcovanie právneho štátu,“ vyhlásila Remišová. Poslanec Igor Dušenka súčasne upozornil, že novela oslabí ochranu oznamovateľov. Vláda podľa jeho slov zmenšuje okruh chránených osôb, čo je v rozpore s právom EÚ.

SaS upozorňuje, že návrh na zmenu ÚOO môže byť v rozpore s európskym právom

Opozičná strana SaS hovorí o návrhu na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad ako o zásahu do právneho systému Slovenska. Upozorňuje na jeho možný rozpor s európskym právom. Vyplýva to z vyjadrenia lídra strany a poslanca Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga a poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) na utorkovej tlačovej konferencii.

„Koalícia chce zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý sa ukázal ako naozaj funkčný a nezávislý úrad, pretože šliape na päty jej a neschopnému ministrovi vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku,“ skonštatovala Kolíková. Obáva sa, že úrad čaká podobný osud ako RTVS, ktorá prešla zmenou na STVR. „Zásadne sa vymení vedenie a potom bude slúžiť politickým zásahom tejto vládnej koalície,“ podotkla. Myslí si, že nový úrad zasiahne aj do „vojny prokurátorov“.

SaS upozornila aj na možný rozpor s európskym právom. „Môžeme čakať ďalšie konanie voči SR, a to je ohrozenie investícií z eurofondov, ktoré sú kľúčom investícií na Slovensku,“ dodala. Návrh podľa nej zároveň likviduje funkčnú ochranu obetí násilných trestných činov.

SaS kritizovala aj návrh na skrátené legislatívne konanie k danému návrhu. Nevidí dôvody na to, aby sa o ňom rokovalo v tzv. skrátenom režime. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) poukázal na to, že podľa rokovacieho poriadku sa NR SR môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu určitého zákona za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. „Žiadne mimoriadne okolnosti tu však nie sú,“ podotkol v rozprave v pléne parlamentu.

Poslanci aktuálne diskutujú o návrhu na skrátené legislatívne konanie k danému návrhu z dielne rezortu vnútra. Následne by sa mali venovať samotnému návrhu. Ten hovorí o tom, že doterajší ÚOO má nahradiť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Úrad má riešiť aj agendu odškodňovania obetí, ktorú dosiaľ riešilo ministerstvo spravodlivosti.

Dušenka: Zmena ÚOO je zákonom pomsty ministra vnútra

Národná rada (NR) SR ide schvaľovať „zákon pomsty“ pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Tak označil návrh zákona na zmenu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad poslanec Igor Dušenka (Slovensko – Za ľudí). V diskusii v pléne zdôraznil, že minister vnútra bol úradom opakovane pokutovaný, preto chce koalícia túto inštitúciu zrušiť. Považuje to za prerazenie dna a likvidáciu jednej z posledných nezávislých a demokratických inštitúcií, ktorá v krajine fungovala. Kritizuje, že novú legislatívu idú schváliť bleskovým tempom.

Namiesto tohto zákona by sa malo podľa Dušenku skrátene rokovať o ekonomických opatreniach alebo o návrhoch, ktoré potlačia kriminalitu a podvody. Zdôraznil, že prednosť dostávajú papaláši.

Návrh zákona podľa poslanca spôsobí zamietnutie ochrany vo viacerých prípadoch nahlasovania protispoločenskej činnosti. Ak budú chcieť napríklad zamestnanci nemocnice upozorniť na korupciu riaditeľa nemocnice, prokurátor bude zo zákona povinný im ochranu zamietnuť, pretože riaditeľ nemocnice nie je ich zamestnávateľom. Zamestnanci štátnych nemocníc sú totiž zamestnancami rezortu zdravotníctva. „Prokurátor už dnes vyhodnocuje, či je žiadosť o poskytnutie ochrany odôvodnená. Po novom bude musieť posudzovať aj vzťah oznamovateľa, či sa týka svojho zamestnávateľa,“ ozrejmil.

To isté platí podľa Dušenku aj pri zamestnancoch okresných úradov. Ak sa budú chcieť sťažovať na prednostu úradu, ochranu nedostanú, pretože prednosta nie je v postavení zamestnávateľa. Takéto prípady môžu podľa Dušenku nastať aj pri zamestnancoch úradov práce, inšpekcií práce, učiteľoch, ale aj policajtoch. „Fakticky okreše množinu ľudí, ktorí budú mať nárok na poskytnutie ochrany. Oznámenie bude môcť aj naďalej podať každý, ale nedostane ochranu, kým sa vyslovene nesťažuje na svojho zamestnávateľa,“ vyhlásil.

Tento nový postup je podľa poslanca v úplnom rozpore s tým, čomu má tento úrad slúžiť, a to chrániť oznamovateľov. „Korupcia je bežnému človeku neviditeľná, oznamovatelia majú mimoriadne dôležité postavenie,“ upozornil. Koalícia sa podľa poslanca vyhovára aj na to, že pod jeden úrad bude spadať ochrana oznamovateľov aj ochrana obetí trestných činov. Koalícia hovorí, že ochrana obetí trestných činov je roztrúsená na viacerých inštitúciách. To je však podľa neho nevyhnutné, pretože s obeťami nerobí len rezort spravodlivosti, ale aj orgány činné v trestnom konaní. Nový úrad nebude podľa neho vedieť zastrešiť celú túto agendu pod seba. „Je obrovské objektívne riziko, že ochrana obetí sa spomalí, bude sa zasekávať, kým sa nový úrad zžije s agendou,“ uzavrel Dušenka.

Števulová považuje návrh na zmenu ÚOO za osobnú pomstu Šutaja Eštoka

Návrh na zmenu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad je osobnou pomstou ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Myslí si to poslankyňa Národnej rady (NR) SR Zuzana Števulová (PS). Odmietla argumentáciu, že by túto zmenu požadovali medzinárodné či vnútroštátne inštitúcie. Tvrdí, že ju chce presadiť iba Šutaj Eštok pre osobnú pomstu a premiér Robert Fico (Smer-SD) na prekrytie zlyhaní koalície. Vyplýva to z jej vyjadrenia v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní k návrhu v pléne parlamentu.

„Márnite čas tohto parlamentu a všetkých poslancov tým, že ste si predradili bod, ktorý sa týka vašej osobnej pomsty a vašich osobných zlyhaní, pred zákony, ktoré tu mali pomôcť ľuďom,“ odkázala Števulová šéfovi rezortu vnútra. Navrhované zmeny kritizovala. Hovorila o zhoršení ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Obáva sa tiež, že zmena rozvráti systém odškodňovania obetí trestných činov. Táto agenda by totiž podľa návrhu mala prejsť z rezortu spravodlivosti pod nový úrad. „Nový úrad na to nebude mať žiadnu kapacitu, rozpočtovú ani ľudskú,“ podotkla Števulová. Myslí si, že obete sa nedostanú k odškodneniu. „Ako sa pozriete ľuďom do očí?“ spýtala sa koalície.

Upozornila aj na možný rozpor návrhu s európskou legislatívou a Ústavou SR. Hovorila o hrozbe konania zo strany Európskej komisie. Kritizovala tiež, že vláda navrhla transformáciou ÚOO prerokovať v zrýchlenom režime. Namietala aj nedostatočné odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie. Apelovala na koaličných poslancov, aby zvážili podporu návrhu. „Skrátené legislatívne konanie, keď chcete rušiť nezávislý úrad, ktorého existencia a procesy sú ukotvené ešte aj v európskom práve?“ spýtala sa.

Opozičné hnutie PS avizovalo, že pre rušenie ÚOO sa plánuje obrátiť na Ústavný súd. Kritizovalo tiež, že koalícia sa na tejto schôdzi prioritne zaoberá návrhom na zrušenie inštitúcie namiesto toho, aby sa venovala ostatným problém na Slovensku. Upozornilo pritom napríklad na rastúci dlh či zdražovanie.

Majerský pri zmene ÚOO namieta obchádzanie riadneho legislatívneho procesu

Opozičné KDH odmieta, aby sa téma transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) stala zámienkou na obchádzanie riadneho legislatívneho procesu. Vyhlásil to predseda hnutia Milan Majerský počas diskusie v Národnej rade (NR) SR k návrhu na skrátené legislatívne konanie k zákonu, ktorý má transformovať ÚOO na iný úrad. Zdôraznil, že skutočné ohrozenie ľudských práv môže priniesť samotný návrh, pretože ruší samostatný úrad a presúva jeho agendu pod kontrolu väčšiny v parlamente. Podľa Majerského sa posilňuje možnosť zamestnávateľa napádať ochranu zamestnanca.

Rokovací poriadok NR SR podľa Majerského hovorí, že zákon sa má prerokovať v skrátenom konaní vtedy, ak existuje mimoriadna okolnosť. Pýta sa, či je mimoriadnou okolnosťou to, že niektoré orgány šli „po krku“ ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD). Pripomenul, že na skrátené konanie musí ísť o situáciu, ktorá preukázateľne ohrozuje základné práva, bezpečnosť alebo musí hroziť hospodárska škoda veľkého rozsahu. To sa však podľa Majerského v tomto prípade nedeje, čiže nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie.

Majerský poukázal na to, že agenda obetí trestných činov je upravená v zákone a zabezpečuje ju rezort spravodlivosti, zatiaľ čo ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vykonáva samotný ÚOO. Odmieta, že by šlo o rozdrobený model, ako argumentuje vláda. Fungoval podľa neho celé roky. Ak by boli ľudské práva ohrozené, vláda by si mala vyhradiť dostatok času na prípravu. „Nevidíme tu dobre pripravený zákon,“ zdôraznil. „Namiesto toho, aby vláda umožnila riadnu otvorenú odbornú diskusiu, žiada nás, aby sme ju skrátili. Toto nie je cesta, toto je paškvil,“ vyhlásil. Nejde podľa neho o náhlu situáciu, ale dlhodobý politický plán.

Podpredseda KDH Viliam Karas na tlačovej konferencii doplnil, že KDH požiada o stretnutie aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku a verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, aby sa v súvislosti s týmto novým zákonom obrátili na Ústavný súd SR.
Kresťanskí demokrati avizujú, že po zverejnení zákona v Zbierke zákonov chcú podať návrh na preskúmanie ústavnosti a na pozastavenie jeho účinnosti. Hnutie začne preto zbierať podpisy poslancov potrebné na podanie návrhu. Nadužívanie a zneužívanie skráteného legislatívneho konania si podľa KDH vyžaduje zásah Ústavného súdu.