Môj profil 
Predplatné
Podľa podpredsedu tureckej vlády Nurettina Canlikliho “ide o neobjektívne vyhlásenie, ktoré nie je v súlade s realitou” a je prejavom “mentality križiackych výprav” v pápežových aktivitách.
Pápež sa o masovom vyvraždení Arménov v rokoch 1915-1916 ako o “genocíde” zmenil v piatok počas príhovoru k arménskemu prezidentovi Seržovi Sarkisjanovi a ďalším štátnym predstaviteľom na úvod svojej oficiálnej návštevy Arménska.
Vatikán sa dnes ohradil proti Canlikliho slovám. Jeho hovorca Federico Lombardi rozhodne poprel, že by pápežove prejavy v Arménsku naznačovali nepriateľský postoj voči Turecku. Lombardi pripomenul, že pápež v skutočnosti vyzval Arménsko a Turecko, aby prekonali svoje spory a vydali sa na cestu zmierenia medzi arménskym a tureckým ľudom. Zasadzoval sa tiež za mier v Náhornom Karabachu.
“Pápež nepodniká križiacke výpravy. Nepovedal ani slovo proti tureckému národu,” zdôraznil dnes Lombardi.
Keď pápež pred rokom vo Vatikáne v súvislosti s Arménmi vyslovil slovo genocída, Turecko odtiaľ na protest stiahlo svojho veľvyslanca.
Tentoraz Turecko neprotestovalo ihneď, ale zmienka o genocíde opäť vyvolala pozornosť.
Lombardi v tejto súvislosti v sobotu upozornil, že “je dôležité pochopiť, že v perspektíve kresťanskej viery, v pápežovej perspektíve, pamäť rany hojí, nie otvára či obnovuje. Pripomenutím zla si z dejín berieme ponaučenie, dochádza k zmene mylného postoja a k pochopeniu toho, čo treba urobiť, aby v budúcnosti nastalo zmierenie a pokoj”.
Pápež vyzval na tesnejšie vzťahy s arménskou apoštolskou cirkvou
Pápež František dnes vyzval na tesnejšie vzťahy s arménskou apoštolskou cirkvou. Stalo sa tak na záver návštevy v Arménsku, kde dnes zavítal aj do pohraničia s Tureckom, aby si prezrel starobylý kláštor Chor Virap s výhľadom na biblickú horu Ararat.
Okrem toho sa dnes pápež v Ečmiadzine zúčastnil na arménskej liturgii, ktorú – výnimočne pod holým nebom – celebroval arménsky patriarcha, katolikos Garegin II.
V príhovore sa František vyslovil za “plné spoločenstvo medzi arménskou a katolíckou cirkvou”. “Vo všetkých nech vzíde silné prahnutie po jednote, po jednote, ktorá nesmie byť ani vzájomnou podriadenosťou, ani pohltením, ale skôr prijímaním všetkých tých darov, ktorými Boh každého obdaril,” uviedol pápež.
Vyzval tiež načúvať “mladým generáciám, ktoré úpenlivo prosia o budúcnosť oslobodenú od rozdelení minulosti”.
Na záver príhovoru požiadal arménskeho patriarchu, aby požehnal jeho i katolícku cirkev, ako aj “našu cestu k plnej jednote”.
Agentúra AP uviedla, že napriek dobrým vzťahom medzi oboma cirkvami hrozilo, že počas Františkovej návštevy nebude podpísané spoločné vyhlásenie o ceste k jednote. Text bol napokon oboma stranami odsúhlasený a dnes ho obaja duchovní podpísali, čo potvrdil aj Vatikán.
Rozdielnosť názorov pápeža a katolika sa ukázala aj v sobotu počas večerného modlitebného zhromaždenia. Kým František apeloval na Arménov, aby sa snažili o zmierenie s Turkami, Garegin vo svojom príhovore trval na tom, že Turecko sa musí prihlásiť k svojej minulosti, prestať s blokádou arménskych hraníc, ktorá zhoršuje ekonomickú situáciu v Arménsku, a skoncovať s podporou militaristických provokácií Azerbajdžanu proti národu Náhorného Karabachu, aby ten mohol žiť v mieri a pokoji.
Po liturgii a spoločnom obede sa pápež so sprievodom presunul smerom k hraniciam s Tureckom, kde sa nachádza kláštorný komplex Chor Virap. František vyhlásil, že by rád videl arménsko-tureckú hranicu znovuotvorenú – už aj vzhľadom na jeho stále výzvy, aby krajiny budovali na svojich hraniciach mosty, nie ochranné múry.
Zo spomínaného kláštora Chor Virap je výhľad na biblickú horu Ararat, ležiacu v blízkosti hraníc s Tureckom. Podľa knihy Genezis v pohorí Ararat mala v čase potopy pristáť archa, ktorú na Boží príkaz postavil Noe, aby sa spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi a zástupcami zvierat zachránil pred potopou, ktorá mala zničiť svet.
Arménsko má v kresťanskom svete osobitné miesto, keďže je prvou krajinou sveta, ktorá kresťanstvo prijala ako štátne náboženstvo. Stalo sa tak v roku 301 n.l.
Posledným pápežom, ktorý do Arménska zavítal, bol Ján Pavol II. Jeho návšteva sa uskutočnila v roku 2001 pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva.
.JPG)
