Môj profil 
Predplatné
Dnešné prvé liturgické čítanie z Knihy proroka Izaiáša (Iz 40,1-11) je pozvaním k úteche: „Potešujte, potešujte môj ľud, – vraví váš Boh“, pretože „je odčinená jeho vina“. Ide o útechu spásy, o dobrú zvesť, že sme boli spasení, zdôraznil pápež. Zmŕtvychvstalý Kristus počas 40 dní so svojimi učeníkmi robí práve toto: utešuje ich.
My však „nechceme riskovať“ a kladieme úteche odpor, akoby sme si boli istejší v búrlivých vodách problémov, skonštatoval Svätý Otec. „Staviame na neútechu, na problémy, na porážku“. A Pán pritom intenzívne pracuje, naráža však na odpor. Vidieť to aj na reakcii učeníkov vo veľkonočné ráno, v ich snahe dotknúť sa a dobre sa uistiť. A to preto, že máme strach z ďalšej prehry, dodal Svätý Otec.
Pán utešuje ako matka dieťa
„Sme pripútaní k tomuto duchovnému pesimizmu“, povedal Svätý Otec a ilustroval to príkladom niektorých detí, ktoré rodičia prinesú na audienciu, aby ich pápež požehnal, no oni pri pohľade na neho začnú plakať. Keď vidia biely odev, myslia si, že je to zase ďalší lekár s očkovacou injekciou: „Nie, ďalšiu už nie!“ Aj my sme tak trochu podobní. Avšak Pán hovorí: „Potešujte, potešujte môj ľud“.
„A ako utešuje Pán? Prostredníctvom nehy. Je to jazyk, ktorí proroci nešťastia nepoznajú: neha. Je to slovo vymazané všetkými tými neresťami, ktoré nás vzďaľujú od Pána – klerikálne neresti, neresti vlažných kresťanov, ktorí sa nechcú pohnúť… Neha naháňa strach. «Hľa, odmenu víťaza nesie Pán so sebou a jeho trofeje idú pred ním». Takto sa končí úryvok z Izaiáša. «Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé». Toto je spôsob, ako Pán utešuje – prostredníctvom nehy. Nežnosť utešuje. Keď dieťa plače, mama ho hladí, utišuje s nežnosťou. To je to slovo, ktoré dnešný svet skutočne vymazáva zo slovníka. Neha.“
Útecha aj v situácii mučeníctva
Pán nás pozýva nechať sa ním utešiť, a toto nám pomáha aj v príprave na Vianoce, vysvetlil pápež. Pripomenul, že dnes sme v modlitbe kolekty prosili o milosť úprimnej radosti, tejto jednoduchej, avšak úprimnej radosti:
„Dokonca, povedal by som, že zvyčajným stavom kresťana by mala byť útecha. A to aj v ťažkých chvíľach: mučeníci vstupovali do Kolosea spievajúc. Dnešní mučeníci – myslím na dobrých koptských robotníkov na pláži v Líbyi, ktorí boli podrezaní – tí umierali hovoriac „Ježiš, Ježiš!“. Vo vnútri je tam útecha, určitá radosť aj vo chvíli mučeníctva. Zvyčajný stav kresťana musí byť útecha, čo nie je to isté ako optimizmus. Optimizmus je niečo iné. Ale ide o útechu, ten pozitívny základ… Hovorí sa o žiarivých, pozitívnych ľuďoch – tou pozitívnosťou a žiarivosťou kresťana je útecha.“
Pán jemne klope na dvere srdca
Hoci vo chvíľach utrpenia človek útechu nepociťuje, kresťan nemôže stratiť pokoj, pretože ten je „darom od Pána“, ktorý ho ponúka všetkým, a to aj v tých najťažších chvíľach. Svätý Otec po týchto slovách veriacich pozval vyprosovať si v tomto týždni príprav na Vianoce, aby sme nemali strach nechať sa utešiť od Pána, dobrého pastiera, ktorého tak predstavuje aj dnešné evanjelium (Mt 18,12-14):
Nech sa aj ja pripravím na Vianoce aspoň pokojom: pokojom srdca, pokojom Tvojej prítomnosti, pokojom, ktorý dávajú Tvoje pohladenia, Pane. Nuž, taký som hriešny… – Áno, avšak čo hovorí dnešné Evanjelium? Že Pán, ktorý utešuje ako pastier, ak stratí jedného zo svojich, ide ho hľadať, ako ten muž, ktorý má sto oviec a jedna z nich sa stratí: ide ju hľadať. Takto robí Pán s každým z nás. Ja nechcem pokoj, bránim sa pokoju, kladiem odpor úteche… no on je pri dverách. On klope, aby sme otvorili srdce, aby sme sa nechali utešiť a nadobudli pokoj. A robí to s jemnosťou: klope prostredníctvom pohladení.“
.jpg)
.JPG)
