Môj profil 
Predplatné
“Je priskoro, patrí sa nechať pani prezidentke sto dní času, a potom bude vhodná chvíľa hodnotiť jej kroky,” povedal Sulík.
“Pani prezidentka má odvahu. To je dobré, keď politik má odvahu. To mi je sympatické bez ohľadu na to, čo si o ktorom vyhlásení myslím. Nechcem povedať, že by som s jej vyhláseniami nesúhlasil, ale nechcem ani povedať, že by som so všetkými vyhláseniami súhlasil,” poznamenal.
Napriek tomu, že nechce po tak krátkom čase vynášať súdy nad prácou hlavy štátu, šéfovi liberálov sa páči, že Čaputová jasne pomenuje veci, ktoré nie sú správne, či už v Číne alebo v Maďarsku.
“To považujem za správne. Naopak, nepozdáva sa mi, že vrátila zákon, v ktorom sa podarilo presadiť nášmu poslancovi Alojzovi Baránikovi, že ľudia ako Štefan Harabin si budú musieť rozmyslieť, či chcú byť v súdnictve alebo v politike. Nepovažujem za správne, že tento zákon vrátila,” priblížil Sulík.
Prezidentka Zuzana Čaputová počas júlového prijatia čínskeho ministra zahraničných vecí Wanga Ji otvorila otázku dodržiavania ľudských práv v Číne. “Informovala som ministra zahraničných vecí, že ochranu ľudských práv vnímam ako nevyhnutný základ našej slobody. Aj preto som vyjadrila, v súlade so spoločnou pozíciou Európskej únie, znepokojenie a obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne a zo zadržiavania právnikov a ľudsko-právnych aktivistov, ako aj z postavenia etnických a náboženských menšín. Očakávam, že sa dosiahne pokrok v ľudsko-právnom dialógu medzi Európskou úniou a Čínou,” uviedla.
Počas návštevy Maďarska 11. júla Čaputová informovala maďarského prezidenta Jánosa Ádera o svojom pohľade, že ak má mať spolupráca zmysel, nesmie byť len o strážení regionálnych záujmov. “Musí byť o presadzovaní demokratických hodnôt, hodnôt slobody a právneho štátu, a tiež hodnôt európskej integrácie, ako to bolo v pôvodnej dohode, na ktorej bol vznik V4 založený. Aby sme neboli vnímaní ako tí, čo Európsku úniu rozdeľujú alebo oslabujú,“ povedala Čaputová.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpísala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú parlament schválil 26. júna. Sudcovi má na základe novely kandidatúrou vo voľbách do NR SR či do europarlamentu zaniknúť výkon funkcie. V súčasnosti zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia, avšak nezakazuje im kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia.
„Ústavný princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z kľúčových princípov právneho štátu, ktorý je vo veľkej miere judikovaný aj množstvom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z tohto princípu vyplýva aj požiadavka nezlučiteľnosti funkcie sudcu s výkonom aktívnej politickej činnosti v politických stranách a politických hnutiach a celkom správne aj so zákazom kandidatúry za tieto politické strany a hnutia,” konštatovala prezidentka.
“Vyhlásenie, v ktorom sudca vyjadrí svoj súhlas s kandidatúrou na kandidačnej listine politickej strany alebo hnutia vo voľbách, bezpochyby spĺňa podmienky písomného prejavu vôle, že hodlá vykonávať činnosť, ktorej výkon má zakázaný,” tvrdí prezidentka. Podľa Čaputovej však schválená právna norma spôsob doručenia neupravuje, a tým je čl. I bod 15 zákona v rozpore s čl. 146 Ústavy SR. „Pretože absentuje špecifikovanie spôsobu doručenia vzdania sa funkcie prezidentovi, nie je tak možné určiť okamih, kedy nadobudne účinnosť. Moja pripomienka teda smeruje výlučne k odstráneniu tohto nedostatku, aby sa predišlo stavu právnej neistoty a tiež nevznikol dôvod na prípadné sťažnosti na Ústavnom súde SR,” vysvetlila.
