Richter: Prioritami tejto schôdze NR SR sú rokovací poriadok a etický kódex

„Boli by sme radi, aby bolo na tejto schôdzi prebraných čo najviac návrhov, ale bude to závisieť vo veľkej miere od toho, koľko sa budeme ‚zabávať‘ s vystúpeniami opozičných poslancov k rokovaciemu poriadku. Čím sa bude dlhšie rokovací poriadok prerokovávať, tým bude menší priestor na to, aby všetky zákony, ktoré sú v programe tejto schôdze, prešli,“ skonštatoval Richter.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) priblížil zmeny, ktoré má úprava rokovacieho poriadku priniesť. Odmietol kritiku opozície, že má ísť o „náhubkový zákon“. Argumentoval, že návrh je porovnateľný s úpravami v parlamentoch iných krajín. Myslí si, že navrhované zmeny zabezpečia, že parlament stihne prerokovať viac bodov z programu.

Richter za prioritu tejto schôdze označil tiež návrhy z dielne vlády. Informoval, že koalícia je pri nich jednotná. Avizoval, že v skrátenom legislatívnom konaní by sa mali preberať dva návrhy.

SaS: Koalícii ide pri zmene rokovacieho poriadku o udržanie sa pri moci

Koalícii pri zmenách v rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR nejde o slušné správanie, ale o udržanie sa pri moci. Skonštatovala to poslankyňa za SaS Mária Kolíková. Strana kritizuje, že namiesto riešenia reálnych problémov ľudí venuje koalícia energiu sama sebe, keď chce cez novelu rokovacieho poriadku obmedziť parlamentnú diskusiu, umlčiavať opozíciu a pripravovať pôdu na ovládnutie verejného priestoru.

„V rýchlosti sa dozvedáme, pre aké všetky dôvody môže byť poslanec vykázaný zo sály, samozrejme, s ďalšími sankciami na plate a podobne. Dozvedáme sa, čo môže poslanec mať oblečené, či môže mať na sebe označenie niečoho iného, ako si predstavujú vládni poslanci, a to má byť dôvod rokovania v parlamente, ako keby Slovensko naozaj nemalo žiadne iné problémy,“ uviedla na utorkovej tlačovej konferencii Kolíková s tým, že o obsahu pozmeňujúceho návrhu k novele rokovacieho poriadku sa dozvedeli krátko pred začiatkom schôdze.

Návrh etického kódexu hovorí o tom, že „poslanec sa zdrží mediálnych a verejných prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť poslancov alebo iných osôb a neprimeraným spôsobom znevažujú ich prácu“. Poslanec Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že v parlamente vzniká niečo ako cenzorský úrad, ktorý má monitorovať vyjadrenia všetkých poslancov, akým spôsobom sa vyjadrujú nielen v parlamente, ale aj do médií, na sociálnych sieťach, na demonštráciách, na verejnosti. „Pýtam sa, kto všetko to bude robiť? Tých päť poslancov alebo 12, koľko ich je vo výbore, tí budú všetci sledovať všetky médiá? A ako to budú robiť a ako to budú vyhodnocovať?“ pýta sa Krúpa.

Šéf SaS Branislav Gröhling upozorňuje, že zmeny rokovacieho poriadku dramaticky obmedzia parlamentnú diskusiu. „Pre SaS budú tri hodiny na jeden zákon – a to kompletne, na všetko. Budeme nútení v tom čase pomenovať všetky riziká, kauzy a dôsledky. Je to nepredstaviteľné a jasne to ukazuje, že vláda sa bojí diskusie. O to viac budeme musieť byť v uliciach a medzi ľuďmi,“ dodal.

Predseda SaS zároveň varuje, že ide len o prvú fázu systematického obmedzovania slobody. „Oni sami hovoria o kroku jeden a kroku dva. Podľa našich informácií sa už pripravuje aj etický kódex pre médiá – teda snaha určovať, kto sa môže pýtať, aké otázky sú dovolené a kto ich smie klásť,“ odkázal s tým, že ide o nebezpečný smer.

Jakab: Návrh etického kódexu je neprijateľný zásah do základných práv

Návrh etického kódexu poslanca Národnej rady (NR) SR je neprijateľným zásahom do základných práv. Myslí si to poslanec Július Jakab (Slovensko – Za ľudí). Šéf klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš dodal, že ide o nástroj na šikanu opozície.

„Je to choré. Podľa mňa ide o porušenie ústavných práv ľudí. Sloboda prejavu je základom demokracie. Ak niekto ide pokutovať poslancov opozície za to, že vyslovia názor na súčasnú vládu, tak táto vláda je chorá a mala by skončiť čo najskôr,“ skonštatoval v utorok Jakab.

Poslanec NR SR Gábor Grendel (Slovensko – Za ľudí) zároveň poukázal na nebezpečnú subjektívnosť a koncentráciu moci v rukách koalície. „Kto určí, ktoré slovo je ešte v poriadku a ktoré už nie?

Za slovo chrapúň bude pokuta a za beťár už nie? O sankciách má navyše rozhodovať koaličná väčšina v mandátovom a imunitnom výbore. To je nehorázne a šikanózne,“ myslí si.

Odkladanie zákonov, ktoré vetoval prezident SR Peter Pellegrini, ukazuje podľa opozičných poslancov na spory v koalícii „Koalícia je rozhádaná a nie je dohodnutá. Hlasu prekáža jedno, SNS druhé. Sľubovali harmonické vládnutie, no realita je chaos a hádky, ktorým prispôsobujú aj program schôdzí,“ skonštatoval Grendel.

Malová: Etický kódex asi nepomôže zmierniť vyostrené vzťahy medzi poslancami

Etický kódex poslancov, ktorý je súčasťou návrhu novely rokovacieho poriadku Národnej rady SR, pravdepodobne nepomôže zmierniť vyostrené vzťahy medzi niektorými koaličnými a opozičnými poslancami. Pre TASR to skonštatovala politologička Darina Malová. V tejto súvislosti spomenula návrhy ako zákaz vizuálnych pomôcok či tzv. diskrétnu zónu. Poukázala pritom na nedávne udalosti v parlamente, ktoré ho podľa nej menia na zápasnícku arénu.

„Pripomína mi to viac školský poriadok ako návrh na usmernenie správania poslancov. Povinnosť primeraného oblečenia je skôr otázka estetiky ako etiky, takže aj tento posun stráca na význame a je skôr výsmechom. Nutká to k otázke, či navrhovatelia majú naozaj problém odlíšiť etiku od estetiky,“ podotkla politologička.

Ako uviedla, etické kódexy zvyčajne predstavujú zásady, hodnoty, ktoré majú usmerniť správanie v organizácii, v tomto prípade v parlamente, tak, aby rozhodnutia poslancov, zákony boli v súlade s čestnosťou, integritou a so spravodlivosťou. Etický kódex podľa nej funguje ako nejaký morálny kompas, pomáha rozlišovať medzi správnym a nesprávnym a má podporovať zodpovednosť.

„Neviem, ako našim poslancom môžu pomôcť formálne pravidlá, keď v ich správaní dominuje osobný konflikt, vzájomná neúcta, často aj vulgárnosť až agresivita. To sa formálnymi úpravami nevyrieši,“ doplnila.

Skrátenie dĺžky rozpravy je pre Malovú len potvrdením, že súčasná väčšina nemá skutočný záujem o diskusiu v parlamente a prípadné zlepšenie navrhovaných zákonov. To aj z hľadiska najnovšej dynamiky slovenského parlamentu, v ktorom podľa politologičky dominujú skrátené legislatívne konania a aj tzv. prílepky k zákonom.