Veľké zmeny v rokovacom poriadku: „To, čo sa udialo, bol útok na demokraciu”

Raši potvrdil, že návrhy zmien sú reakciou na konflikty, ktoré sa udiali na decembrovej schôdzi.

„Boli to bezprecedentné situácie,“ upozornil Raši, pričom z ich podnecovania obvinil opozíciu, ktorá podľa neho navyše obštrukciami bránila naplniť základnú funkciu parlamentu – prijímať zákony.

„To, čo sa udialo, bol útok na demokraciu. Opozícia sa snažila zablokovať zákonodarný orgán zvolený v demokratických voľbách,“ skonštatoval.

Priblížil, že novela rokovacieho poriadku prináša množstvo drobných úprav, ktoré majú okrem iného zvýšiť prehľadnosť pri navrhovaných zmenách v zákone.

„Prináša aj etický kódex, čo je silná požiadavka verejnosti,“ upozornil.

Etický kódex upravuje aj povinnosť „primeraného oblečenia“ poslanca. V prípade porušenia tejto povinnosti môže byť poslanec vykázaný zo sály. Vizuálne pomôcky budú zakázané, rovnako bude vytvorená diskrétna zóna, ktorá ma zabrániť atakovaniu vystupujúceho.

„Nie je možné, aby bol osobne blokovaný jeho prejav,“ zdôraznil predseda parlamentu.

Za narušenie poriadku môže predsedajúci vykázať poslanca zo sály, čo bude spojené so stratou mesačného platu i paušálnych náhrad. Rovnaká sankcia bude platiť i pri opakovanom vykázaní zo sály.

„Po novom sa upravuje aj zásah parlamentnej stráže, na požiadanie predsedu či podpredsedov parlamentu môžu do rokovacej sály vstúpiť v prípade ohrozenia života či majetku,“ dodal Raši.

Na prerokovanie bodu programu sa stanovuje maximálna dĺžka rozpravy pre všetky poslanecké kluby v trvaní 37,5 hodiny, v prípade rozpočtu a programového vyhlásenia vlády to bude dvojnásobok.

„Parlament môže rozhodnúť o predĺžení času rozpravy,“ upozornil predseda NR SR.

Je presvedčený, že navrhované maximum prináša dostatočný čas na vyjadrenie sa a diskusiu o téme.

Raši tiež pripomenul, že do návrhu boli zapracované aj viaceré pripomienky opozície. Na otázku, či zmeny riešia i problém s možným požívaním alkoholom, mieni, že takýto problém sa prejaví narúšaním rokovania neprístojným správaním.

„Na to je tu predsedajúci, aby na takéto neprístojné správanie zareagoval,“ upozornil.

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD) zdôraznil, že prijímané sankcie majú gradačný charakter, od upozornenia, menšieho postihu až po prísny trest.

„Nikto sa nemôže sťažovať, že je hneď vystavený vysokým sankciám, má možnosť prispôsobiť svoje správanie významu, ktorý prislúcha parlamentu,“ poznamenal.

Ďalší podpredseda NR SR Andrej Danko (SNS) mieni, že navrhované zmeny vytvárajú moderný rokovací poriadok, poukázal na to, že úpravy sa porovnávali aj s praxou v iných parlamentoch. Verí, že zmeny zvýšia kultivovanosť rokovania i politickú kultúru.

„Plne za tým stojíme,“ zdôraznil.

Podpredseda Národnej rady SR Peter Žiga (Hlas-SD) mieni, že stanovenie maximálnej dĺžky na prerokovanie jedného bodu i úpravy prinášajú dostatok možností každému poslaneckému klubu efektívne tento čas využiť.

„Ak to teda berieme tak, že pracovný týždeň poslanca má 31 hodín, tak o jednom zákone sa dá hovoriť viac ako týždeň, myslím si, že to je dostatočný čas,“ okomentoval.

Novela rokovacieho poriadku má riešiť správanie sa poslancov v rokovacej sále i disciplinárne konanie a tiež ich vyjadrovanie. Koalícia potrebu zmeny argumentuje incidentmi, ktoré sa v rokovacej sále odohrali v priebehu decembrovej schôdze. Priebeh schôdze tiež podľa koalície ukázal, že sa súčasný rokovací poriadok dá ľahko zneužiť a obštrukciami zabrániť v prerokovaní bodov.

Šimečka: NRSR je voči vláde slabá, nemá rešpekt, preto si ho vynucuje

Národná rada (NR) SR je v kríze, pretože je slabá zoči-voči vláde. Má slabé vedenie, nemá prirodzený rešpekt, preto si ho musí vynucovať aj tým, aké zmeny zavádza v rokovacom poriadku. Vyhlásil to líder opozičného PS Michal Šimečka. Stanovenie konkrétneho času na prerokovanie zákonov označil za snahu umlčať opozíciu. Výsledkom však podľa neho bude horšia kvalita zákonov.

„Národná rada je v kríze, pretože je slabá zoči-voči vláde, pretože má slabé vedenie, ktoré si nedokáže zjednať prirodzený rešpekt,“ zdôraznil Šimečka. Predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) a ďalší koaliční podpredsedovia nemajú podľa neho prirodzený rešpekt. „Preto sa dejú také veci, ako sme videli koncom decembra. A keď nemáte prirodzený rešpekt, keď neviete viesť tú inštitúciu, zostáva vám si ten rešpekt iba vynútiť – tvrdšími opatreniami, postihmi, vynútiť si ho náhubkom pre opozičných poslancov,“ myslí si šéf PS. Zdôraznil, že parlament je inštitúciou, ktorej sa vláda zodpovedá, no vláda a špeciálne SMER-SSD „zametá“ parlamentom.

Stanovenie maximálnej dĺžky rozpravy pre všetky poslanecké kluby na 37,5 hodiny vníma Šimečka ako snahu o to, aby opozícia nemohla dlho rozprávať a obštruovať. Pripomenul, že už teraz koalícia využíva inštitút skráteného legislatívneho konania, no to im nestačí. „Výsledok bude horšia legislatíva. Toto nie je o nejakom procese, o tom, aby opoziční poslanci mohli rozprávať, ide o kvalitu zákonov. Čím menej sa diskutuje, či už v odbornej verejnosti, alebo v parlamente, tým horšie zákony budú,“ vyhlásil. Príkladom je podľa neho zavedenie transakčnej dane či narýchlo prijaté zmeny v Trestnom zákone. „Bez diskusie vznikajú zlé zákony,“ zdôraznil.

Podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS) pripomenul, že diskusia o podobe nového rokovacieho poriadku prebiehala dva roky, no od októbra 2025 koalícia nekomunikovala o zmenách s opozíciou. Už na jeseň sa malo o návrhu rokovať v druhom čítaní, no bod sa odkladal. V rokovacom poriadku by sa podľa Dubéciho malo ukotviť predvídateľnejšie prijímanie zákonov. „Ak chceme niečo pre parlamentnú kultúru a pre etiku urobiť, v prvom rade by som povedal, neprijímajme promafiánske prílepky zákonov, a potom buďme oblečení tak, ako to bude etika a kultúra kázať,“ dodal s tým, že v návrhu chýbajú aj pravidlá týkajúce sa dôvery vláde. „Ústava hovorí jasne: vláda má požiadať o dôveru bezodkladne. V koalícii však zaznieva, že bezodkladne môže znamenať aj pol roka,” povedal.