Arktída je pre českých vedcov dávno známym teritóriom: výskum sa viedol už v 50. rokoch minulého storočia. Na zavedenú tradíciu nadväzovali odborníci z Juhočeskej univerzity, ktorí pôsobili na Nórskom spravovaných Špicbergoch od roku 2007, a od roku 2014 pracujú vo vlastnej výskumnej stanici. Skúmajú rastliny a živočíchy málo prístupné arktickej oblastí.
Do výskumu polárnych teritórií je zapojených aj mnoho inštitúcií, medzi ktorými sú Masarykova univerzita, Česká geologická služba, Botanický a Geologický ústav AV ČR, Biologické centrum AV ČR, rovnako ako relatívne mladý Inštitút Julia Payer.
Arktická rada
Stručne k medzivládnej Arktickej rade. Súčasne združuje osem štátov s územím v arktickej oblasti. Okrem výskumu možnej ťažby prírodných zdrojov sa tento orgán venuje otázkam trvalo udržateľného rozvoja, zmeny klímy a sociokulturnému vývoju domorodcov Arktídy.
Rada pozostáva z piatich stálych organizácií zastupujúcich miestne severské národy, šiestich pracovných skupín monitorujúcich činnosť členov rady a dvanástich nearktických zástupcov štátov-pozorovateľov. Predsedníctvo sa v rade strieda medzi ôsmimi štátmi-zakladateľmi, a to každé dva roky. Súčasnú hlavou rady je Island a v roku 2021 ho vystrieda Rusko.
Česi v Arktickej rade
Sputnik sa obrátil na vedúceho vedeckého Inštitútu Julia von Payer pre výskum Arktídy a Subarktiíy, Ing. Richarda Pokorného, Ph.D., DiS, aby okomentoval nové ciele pre Česko v oblasti vedy a prieskumu po získaní štatútu pozorovateľa. Pokorný je zároveň vedúcim Katedry životného prostredia na Univerzite J. E. Purkyně v Ústí nad Labem.
“Arktická rada nie je primárne vedecko-výskumnou organizáciou. Neoddeliteľnou náplňou jej záujmu je však udržateľný rozvoj a ochrana životného prostredia a práve tu vidím veľký potenciál pre našich vedcov a univerzity (či už ide o Centrum polárnej ekológie JČU v Českých Budějoviciach, polárnikov z Masarykovej univerzity v Brne, či kolegov z nášho Inštitútu Julia v. Payer na Univerzite J. E. Purkyně v Ústí nad Labem),” uviedol vedec (Toto stanovisko a ďalšie postoje v článku sú osobným názorom Richarda Pokorného a nevyjadrujú oficiálne stanovisko UJEP, pozn. red.).
Pokorný tiež poznamenal, že riešenie klimatických zmien je veľmi závažná a dôležitá problematika, ku ktorej má Česká republika celkom iste čo povedať. V získaní štatútu pozorovateľa vidí predovšetkým možnosť sa bezprostredne podieľať na vývoji arktickej oblasti a podmienok života miestneho obyvateľstva.
Vedúci výskumného inštitútu okomentoval chystaný podnet pre českú účasť týmito slovami: “Medzi pozorovateľov Arktickej rady sa radí rad geopoliticky vplyvných štátov, ako napríklad Francúzsko, Japonsko, či Veľká Británia, v úlohe pozorovateľa vystupuje aj Európska únia. Domnievam sa, že by pre Českú republiku bola česť stáť po ich boku a mať možnosť podieľať sa na hospodárskom a sociálno-ekonomickom vývoji severných oblastí našej zemegule. To, že v Arktíde pôsobia naši vedci a majú tu aj trvalú základňu, podľa môjho názoru šance ČR na úspechy zvyšuje – otázkou ale je, či to bude stačiť. “
Nielen kuloárna diplomacia
Význam statusu pozorovateľa pre Česko Sputniku okomentoval Oleg Aleksandrov, docent katedry medzinárodných vzťahov a ruskej zahraničnej politiky MGIMO (Moskovskej štátnej univerzity zahraničných vzťahov). Podľa jeho názoru v tejto veci ide predovšetkým o užšiu vedeckú spoluprácu.
“Myslím si, že dôvod, aby sa Česká republika stala pozorovateľom, je samozrejme predovšetkým vedecký. Mnohé krajiny otvárajú vlastné stanice v rôznych častiach tohto severného regiónu a vykonávajú výskum, ktorý v zásade umožňuje sedem súčasných právnych noriem a nevznikajú tu žiadne problémy a otázky,” uviedol ruský odborník.
K ďalšiemu prínosu štatútu pozorovateľa pre ČR bude podľa Aleksandrova možnosť diskutovať o mnohých otázkach v kuloároch Arktickej rady, a sledovať, ako sú tieto otázky prerokovávané a ako sa riešia v rámci zasadania.
“Všetka skutočná diplomacia sa odohráva hlavne v tzv. kuloároch, nie na fórach, v organizáciách atď. To znamená v neformálnych stretnutiach, rozhovoroch, diskusiách,” mieni Aleksandrov.
Okrem toho má účasť Českej republiky v rade i nadnárodný ráz, a to z hľadiska počtu priaznivcov politiky Spojených štátov: “Z hľadiska konsolidácie krajín blízkych Spojeným štátom a Západu ide o možnosť takejto numerickej prevahy, dominancie. Myslím si, že agendu Washingtonu, ktorú ste tu spomenuli, možno vysvetliť presne túžbou zvýšiť počet štátov, ktoré bezpodmienečne stoja na strane Spojených štátov a sú pripravené podporiť ich pohľad a pomocou kolektívnej váhy ho presadzovať. “
K prínosu štatútu pozorovateľa v Arktickej rade sa vyjadrila aj Mariana Wernerová z tlačového oddelenia ministerstva zahraničia. Wernerová uviedla, že by k prínosom patrilo posilnenie medzinárodného profilu Českej republiky ako krajiny aktívne prispievajúcej k riešeniu globálnych problémov, vrátane klimatických zmien a podporenie bilaterálnych vzťahov so všetkými arktickými krajinami, z ktorých veľkú časť tvoria členské krajiny EÚ či NATO.
Sputnik sa opýtal Richarda Pokorného, či možno jej slová považovať za akýsi signál rastúceho napätia vo vzťahoch medzi RF / EÚ a NATO. K tomu Pokorný poznamenal: “Ohľadom onoho” súperenia “- som vedec, preto príliš nechápem politické hašterenie a ukazovanie, kto má lepšie pávie perie. Ako Rusko, tak EÚ a NATO musia pochopiť, že krajinu pod našimi nohami máme len jednu.
Náročné vzťahy s Ruskom neovplyvnia žiadosť Česka
V už citovanom článku Denníka N sa autorka okrem iného domnieva, že súčasné napätie vo vzťahoch Českej republiky a Ruska môže nepriaznivo ovplyvniť českú žiadosť o štatút pozorovateľa. Tu je nutné podotknúť, že rozhodnúť má každý z ôsmich členov Arktickej rady. Ak ČR podá svoju prihlášku v tomto roku, rozhodovať o jej prijatí sa bude v máji budúceho roka.
Podľa Olega Aleksandrova Rusko nemá žiadny pádny dôvod Českej republike zamedziť v jej zámere, a to predovšetkým z dôvodu zamerania tejto medzivládnej organizácie.
“Od samého začiatku založenia tejto inštitúcie bolo rozhodnuté, že sa nebude zaoberať vojensko-politickými otázkami. To znamená, že sa jedná rýdzo o vedecké a poradné fórum, ktoré rieši iba otázky bezpečnosti plavby, životného prostredia, environmentálneho manažmentu, ktorý je v zásade pre mnoho štátov dôležitý, ale priamo nevedie k vojenskému scenáru. Rusko teda nejako nemá dôvod blokovať zámer Českej republiky byť pozorovateľom,” povedal docent.
Viac negatívnych príbehov zafarbených politikou Aleksandrov nepripomína, aj keď krok českého magistrátu voči pamätníku maršala Koneva považuje za nevhodný: “Nepamätám si precedens, aby Rusko týmto spôsobom vysporiadalo skóre a riešilo politické nedorozumenia na akejkoľvek inej úrovni. V Arktíde nemajú ani Rusko, ani Česká republika žiadne problémy. Pokiaľ ide o demoláciu pamätníka Koneva, jednoznačne to hodnotím ako negatívne gesto. Nemyslím si ale, že to ovplyvní konkrétne rozhodnutia,” domnieva sa expert na geopolitiku.
Keď sa veda okorení politikou
Pripomeňme, že Arktická rada vznikla istú dobu po ukončení studenej vojny. Formálne bola zmluva o jej zriadení podpísaná v Kanade v roku 1996. Dve štúdie o význame arktického regiónu pre Českú republiku a EÚ boli vypracované v roku 2010.
Aktuálny pohľad na strategický význam Arktídy pre Česko z hľadiska geopolitiky, bezpečnosti a výskumu pripravili pred tromi rokmi Barbora Padrtová a Zuzana Trávníčková na žiadosť Ministerstva zahraničných vecí ČR.
V závere štúdie sa, okrem šiestich odporúčaní pre vývoj vedeckovýskumnej spolupráce a bilaterálnych vzťahov v regióne, nutnosti vytvorenia Arktickej politiky ČR, uvádza, že “je zapojenie do medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti dôležitým faktorom pozitívne ovplyvňujúcim národnú bezpečnosť a medzinárodné postavenie ČR, a to najmä v rámci štruktúr EÚ a NATO “.
Autorky dopĺňajú, že sa v Arktíde stretávajú záujmy svetových mocností (vrátane českých spojencov v Aliancii), ktoré majú priamy a nepriamy vplyv na bezpečnosť v Európe a v ČR.
V roku 2018 Mary Thompson-Jones, bývalá pracovníčka amerického MZV a teraz pedagogička, nadväzovala na predchádzajúci výskum Padrtovej a Trávníčkovej. Vo svojom príspevku pre 10. konferenciu Českej zahraničnej politiky podporila odporúčania pre zriadenie štatútu pozorovateľa ČR v Arktickej rade a poradila, aby sa český štát “spojil s ďalšími členskými štátmi NATO na Krajnom severe a v Arktíde”, aby čelil ruskej agresii a našiel mimo morského umiestnenia s pozemnými alebo vzdušnými silami “.
Na tento účel by mala Česká republika viac investovať do obrany a rozšíriť vedeckú prítomnosť vo Svalbarde. (Práve do spomínanej lokality povedie Barbora Padrtová, pôsobiaca na Katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Masarykovej univerzity a v International Arctic Science Committee (IASC), ktorý je jedným z orgánov Arktickej rady združujúcej štáty vykonávajúce výskum v Arktíde, expedícii, ktorá má zistiť vplyv razantných klimatických zmien na geopolitický, právne a bezpečnostný vývoj Arktídy. Štart expedície sa zatiaľ posúva kvôli epidémii koronavírusu – pozn. red. )
Okrem priorít zameraných na obmedzenie nepriaznivých vplyvov zmeny klímy je všeobecným záujmom ČR podľa autoriek udržiavanie Arktídy ako zóny mieru a medzinárodnej spolupráce, riešenie konfliktov pomocou noriem medzinárodného práva. Je pozoruhodné, že sa v súčasnosti v českých médiách takmer a čím ďalej tým častejšie upína k významu Arktídy ako ďalšej arény súperenia svetových mocnosti.
Niekoľko publikácií sústavne uvádza, že vinníkom ochladenia vzťahov v Arktickej rade je Rusko. Najmä v roku 2018 Padrtová pre denník Ihned povedala, že v posledných rokoch politické vzťahy na severe ochladli a blížia sa, podľa nej, stavu za studenej vojny, a to kvôli údajnej ruskej anexii Krymu, ktorú odsúdili štáty Arktickej rady a NATO.
“Môže za to hlavne ruská invázia na Krym, ktorú ostatné pobrežné štáty Arktídy, členovia NATO, odsúdili. Od tej doby sa odmietajú zúčastňovať na spoločných vojenských cvičeniach s Ruskom,” povedala politologička.
V rovnakom článku Padrtová poukazuje na bezprostredný záujem Ruska o účasť Číny v medzivládnej organizácii. Podľa jej slov “Rusko berie ekonomické sankcie do určitej miery ako výhovorku na to, aby mohlo ďalej rozvíjať spoluprácu s nearktickými krajinami, ako je napríklad Čína”.
V článku na serveri Natoaktual.cz sa hovorí o snahe Ruska uplatniť svoje územné nároky na území: “Ak bude Rusko neoprávnene dominovať tomuto regiónu, nevyhnutne to bude nielen ekonomický problém spojený s dodávkami energie v ďalekej budúcnosti, ale aj problém bezpečnostný,” tvrdí bezpečnostný expert Jiří Šedivý, bývalý náčelník generálneho štábu Armády ČR.
Článok Fakulty sociálnych štúdií Mendelovej univerzity v Brne zmieňuje budúci výskum Padrtovej, ktorá počas nasledujúcich rokov plánuje pripraviť prieskum o vplyve klimatických zmien na vzhľad armádneho zbrojenia: útočné či obranné zbrane, a tiež na to, ako zvyšujú svoje rozpočty na zbrane. Bude sa skúmať aj konfliktný potenciál arktického regiónu vzhľadom k objaveniu ložísk plynu a ropy.
Znovu zlé Rusko a Čína
Na nutnosť tesne sledovať aktivity “agresívneho Ruska” a snahy Číny o posilnenie svojej prítomnosťou v tomto regióne upozornil americký minister zahraničia Mike Pompeo na stretnutí Arktickej rady vo fínskom Rovaniemi v minulom roku. Podľa politológa Alexandrova je pohľad šéfa americkej diplomacie trochu jednostranný.
“Vo svojich prejavoch o arktickej oblasti Pompeo vytvára veľmi zjednodušený obraz, v ktorom je nutné sa postaviť proti údajne agresívnej politike Ruska a Číny v Arktíde. To znamená, že podľa jeho predstáv ide o dvoch úplne zjavných odporcov: Rusko ako štát, ktorý tu rozvíja svoju ekonomickú a vojenskú prítomnosť a Severomorskú cestu, a Čína, ktorá tiež stavia svoje ďalekosiahle plány v Arktíde. “
Z pohľadu Aleksandrova nie je prítomnosť Číny v Arktíde zďaleka náhodná. Ázijská krajina podľa neho prirodzene rozvíja svoj ekonomický potenciál, zaujíma sa o vývoj svojich dopravných ciest, pričom najznámejšie sú Nová hodvábna cesta, v ktorej môže vzniknúť arktický koridor.
Na bezprostredný záujem Ruska o účasť Číny v medzivládnej organizácii upozornila pred dvoma rokmi Barbora Padrtová v rozhovore pre Hospodárske noviny. Podľa jej slov “Rusko berie ekonomické sankcie do určitej miery ako výhovorku na to, aby mohlo ďalej rozvíjať spoluprácu s nearktickými krajinami, ako je napríklad Čína.”
Padrtová podotkla, že Rusko predalo Číne licenciu na výskum a ťažbu v mori pri severných brehoch. Pritom ČĽR má štatút pozorovateľského štátu od roku 2013.
Sputnik sa opýtal Olega Aleksandrova, či je pre Rusko účasť Číny v Arktickej rade istou prioritou. Podľa politológa je úplne zrejmé, že v rade otázok týkajúcich sa environmentálneho manažmentu v Arktíde, ochrany životného prostredia a rozvoja námornej komunikácie majú Rusko aj Čína zhodné body, ale sú aj otázky, ktoré ich značne rozdeľujú. Jednou z nich je využitie arktických transportných ciest. V tomto sa pohľad Číny značne blíži Spojeným štátom.
“Američania presadzujú slobodu plavby. To znamená, že spochybňujú právo Ruska jednoducho chrániť zvrchované práva na vody Severnej morskej cesty. Čína zastáva podobné stanovisko, ktoré tiež znamená právo všetkých štátov bez výnimky a na rovnakom základe využívať celú námornú komunikáciu,” prezradil odborník.
Taktiež podľa neho Arktída láka Čínu príležitosťami pre vedecký výskum a nadobudnutie legálnych možností pre ťažbu energetických zdrojov.
Prírodné zdroje
K súčasnému stavu vedeckej spolupráce a naliehavosti ťažby z postupne topiaceho šelfu Severného ľadového oceánu predniesol Richard Pokorný nasledovné slová: “Pretože som geológ, oproti rade mojich kolegov rešpektujem, že je ťažba nerastných surovín nevyhnutnosťou, bez ktorej sa ľudská spoločnosť nezaobíde. Pri topení ľadovcov sa otvára možnému využitiu viacerých ložísk – ako v šelfe, tak na súši. Ak opomeniem ekologické aspekty ťažby, apelujem predovšetkým na dodržiavanie územných nárokov.”
Dodal tiež, že nie je možné, aby sa v národných vodách preháňali ponorky cudzích mocností, a nesúhlasí s budovaním vojenských základní, ježiacich sa so zbraňami ukrytými pod zásterkou tvrdenia “keby nás niekto ohrozoval”.
Ťažbu energetických zdrojov Oleg Alexandrov označil za vzdialenú budúcnosť, keď tento druh ekonomickej aktivity bude možný a ziskový. Teraz je podľa neho implementácia mnohých arktických projektov podmienená súčasnou konjunktúrou, cenami ropy, ktoré sú pomerne nízke, a tento zámer zatiaľ nie je ziskový.
“Je to plán do veľmi vzdialenej budúcnosti. Na jednej strane je to otázka cien energií a na strane druhej aj technologických možností ťažby energetických zdrojov v nových podmienkach, tj. z pobrežných platforiem a na otvorenom mori. Tieto technológie sa zatiaľ vyvíjajú. Niektoré štáty ich majú, ale zatiaľ sú stále veľmi opatrné v predpovediach, kedy bude možné aktívne ťažiť energetické zdroje,” povedal ruský politológ.