SNS a Smer sú jasne proti návrhu SaS okresať jazykový zákon: Danko: “Nesmie to prejsť.” Blanár: “Vďaka jazyku sme prežili tisíc rokov a máme vlastnú štátnosť”

Bratislava 26. júna 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku, by sa malo zo zákona vypustiť. Navrhuje to skupina poslancov z klubu SaS – Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková. Podľa Andreja Danka (SNS) a Juraja Blanára (Smer-SD) to neprichádza do úvahy.

Podľa vyhlásenia Andreja Danka z tohto týždňa SNS jasne deklarovala, že nesmie prejsť zákon o štátnom jazyku, keďže návrh SaS podľa neho oslabuje jeho postavenie.

Danko na včerajšej tlačovej konferencii zároveň vyhlásil: “SNS jasne svojmu koaličnému partnerovi Mostu-Híd povedala, že nesmie prejsť zákon o štátnom jazyku. To, čo robí SaS je absolútne šialenstvo, aby bol slovenský jazyk oslabený vo svojom postavení.”

“Som presvedčený, že tento zákon neprejde na schôdzi Národnej rady aj kvôli mnohým jeho nedostatkom,” pokračoval Danko.

“Som rád, že prejde zníženie DPH na potraviny, pretože Slovensko má najvyššie ceny potravín aj bez odvodu, znížime aj daň z príjmu právnickým osobám a živnostníkom, zrušíme koncesie pre seniorov, presadíme športové poukazy a znížime DPH na printové médiá,” načrtol Danko ďalšie priority národniarov.

Liberálom vadí štátny jazyk

K návrhu SaS na vymazanie niektorých ustanovení z jazykového zákona reagoval v utorok na Facebooku aj podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár, podľa ktorého liberálom vadí štátny jazyk.

“Ultrapravicoví liberáli zo SaS, ktorým dochádza dych a predbiehajú ich iné nové strany, neprichádzajú len so svojimi antisociálnymi zmenami, ale siahajú aj po protinárodných témach. A jednou z nich je zrušenie prednosti štátneho jazyka pred ostatnými,” upozornil Blanár.

Zdanlivo podľa neho nie je jasné, čo tým chcú získať… “Nech sú ich pohnútky akékoľvek, je to len zúfalý pokus Sulíka, ako získať pozíciu premiéra, po ktorej už roky neúspešne baží.”

Blanár vyhlásil, že Slovenská republika je preto Slovenskou republikou, lebo štátnym jazykom je prirodzene slovenčina. “Podľa videnia SaS by sa náš štát nenazýval Slovenskou republikou, ale Mnohojazyčnou republikou. Všetko v zmysle liberálov – štát nech sa do ničoho nestará a najlepšie podľa nich aby tu žiaden štát ani nebol!”

“Takéto návrhy sú typické pre liberálov, pre globalistov, ktorým nezáleží na národnom spoločenstve, histórii, ale len na biznise v duchu hesla – trh všetko vyrieši… (ale keď to nevyrieši, tak potom má „ten zlý“ štát všetko zabezpečiť, vtedy ho potrebujú). Ale život nie je len o peniazoch, ale aj o hodnotách, ako sú rodina, spoločenstvo, národ, vlasť a materinský jazyk.”

“Jazyk, vďaka ktorému sme prežili tisíc rokov a máme vlastnú štátnosť. Liberáli sú schopní pre dosiahnutie svojich cieľov zbúrať všetko, na čom je postavená naša štátnosť. Ich vidinou je oslabovanie štátu za každú cenu, a tým búrať hodnotové i sociálne istoty, ktoré môže zabezpečovať iba štát,” uviedol tiež Blanár.

Dodal, že v súčasnosti na Slovensku môžeme byť príkladom pre ostatných, ako vzájomne pozitívne spolunažívať so všetkými národnostnými menšinami u nás.

Čo žiadajú liberáli?

Medzi hlavné body prekladaného zákona patrí:

1. Ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku, by sa malo zo zákona vypustiť.

2. Poslanci SaS navrhujú tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Nepovažujú za nevyhnutné cirkvám prikazovať zákonom, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou, rozhodnúť by sa podľa nich mali sami.

3. Za nevyhnutné nepovažujú ani prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroník musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Preto navrhujú aj toto ustanovenie vypustiť.

4. Doplniť chcú do zákona možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel.

5. Zmeniť chcú tiež ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne. Rozsah dokumentácie, ktorá sa bude musieť naďalej viesť aj v štátnom jazyku, bude podľa ich slov navrhovať ministerstvo školstva.

Jaroslav Zajac

Súvisiace články:

Poslankyňa za SaS Kaščáková obraňuje zmeny v jazykovom zákone a označuje ho ako “historický omyl a Mečiarovo dedičstvo”

Hrnko k návrhu “chlapíka v ženských šatách”: Prijatie zákona by spôsobilo vytváranie enkláv, v ktorých by boli Slováci cudzincami

“Provokácia, likvidácia štátneho jazyka, rozdeľuj a panuj”: Pronárodné mimoparlamentné strany varujú pred zákonom Dostála o štátnom jazyku