Historický americký obrat vyvolal hystériu eurohujerov

Časy sa menia

Len pred niekoľkými rokmi čelila Slovenská republika intenzívnej kritike zo strany washingtonských elít. V roku 2019 vydalo tamojšie Ministerstvo zahraničných vecí výročnú správu, kde kritizovalo stav ľudských práv u nás. Američania narážali na vraždu Jána Kuciaka, kauzu únosu vietnamského štátneho príslušníka, či otázku segregácie Rómov. Vtedy nahrali do kariet silám, ktoré dnes sedia v opozičných laviciach.

A teraz si predstavte, že americká strana najnovšie nezvolila za terč kritiky Slovensko, lež Európsku úniu ako celok.

Hrozí nám zánik?

V piatok totiž Biely dom vydal dokument k americkej Stratégii národnej bezpečnosti – aj vo vzťahu k EÚ. Kľúčové problémy, ktoré Bruselu dokument vytýka, je nezvládnutie migračnej otázky, podkopávanie politických slobôd i národnej suverenity, ako aj obmedzovanie slobody prejavu.

Iste, napriek uvedenému ostáva Európa významným americkým partnerom. Koniec koncov, spája nás aj účasť v NATO. Pokiaľ však budeme pokračovať v nastavenom trende, hrozí nám podľa autorov strategického materiálu civilizačný zánik. A to napríklad aj kvôli faktorom ako prudký pokles natality, či strata národných identít a sebavedomia.

Východiská

Dokument hovorí o neúspešných pokusoch Bruselu dosahovať ciele pomocou „dusenia reguláciami”. Spomína v tejto súvislosti – ako dôsledok reštrikcií – pokles európskeho podielu na svetovom HDP na 14%. Navyše, pokiaľ nezmeníme aktuálnu trajektóriu, už o 20 rokov nemusí byť Európa vôbec rozpoznateľná – vyhlasuje dokument obavu.

Píše sa aj o vzťahoch k Ruskej federácii. Len okrajovo spomeňme, že nemecké chemické továrne v snahe ostať konkurencieschopné preniesli výrobu do Číny – tam je totiž naďalej povolené čerpať lacnejší ruský plyn.

Vzhľadom na nevyhnutné upokojenie situácie aj trhov upozorňuje Washington na potrebu vytvárania ďalšieho úsilia na vyrokovaní mieru a ukončení konfliktu na Donbase. K tomu sa však Brusel a jeho najbližší musia vrátiť k pragmatickej politike namiesto idealistického rojčenia. Takto napokon vedie svoju krajinu aj Donald Trump.

Heslá rezonujúce z americkej stratégie sú preto racionalizmus, rešpekt, či rovnováha.

Reakcie na hranici hystérie

Liberálna globalistická klika nemôže novú americkú stratégiu stráviť ani náhodou. Už sa ozval poľský premiér Tusk, píšuc, že Európa je americkým spojencom, nie problémom. A že posledných 80 rokov sme mali spoločných nepriateľov.

Neviem, ako to znie vám, ale podľa mňa je udržiavanie priateľských vzťahov na základe evidencie „spoločného nepriateľa” (a intervencionalistickej politiky za účelom „exportu demokracie”) dosť chabý základ…

Exdiplomat Rastislav Káčer zas hodnotí, že stratégia znie ako z fašistického manifestu – a ďalšie elity sa ešte len začnú ozývať, o tom nemám pochýb. Aktivizovali aj komentátorov červených denníčkov. Bijú na poplach, že ak sa Európa nebude viac federalizovať, teda upevňovať právne smerom dovnútra, potom to bude jej kapitulácia. Pretože sa obávajú „ruského imperializmu”…

A tak by najradšej videli úlohu národných štátov potlačenú v prospech eurosojuzu ako celku. Môžeme ich chápať – Európa je v nastupujúcom svetovom zriadení poslednou baštou globalistov (a nezáleží na tom, z ktorého štátu alebo kontinentu operujú). Najradšej by nás všetkých počuli hovoriť po anglicky a zavinutých v modrej (prípadne ešte žltomodrej) vlajke so žltými hviezdičkami.

Lenže pokiaľ oslabíte národnú suverenitu, potom vás čaká len krok k zániku. Inými slovami, budú rozhodovať „o nás bez nás” napríklad v otázkach, ako sú migračné kvóty. A asi sa zhodneme, že nechceme, aby naše vianočné trhy strážili vojaci so samopalmi, ako tomu je v prípade niektorých „vyspelých demokracií”…

V úplnom znení si dokument americkej Stratégie národnej bezpečnosti môžete prečítať TU.