Správy o smrti Oľgy Feldekovej sa potvrdili. Syn Martin Feldek objasnil, že otec sa so smrťou manželky ešte nevyrovnal

Oľga Feldeková sa narodila 28. marca 1943 v Martine, vyrastala na hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, medzitým (1960 – 1961) pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí). Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978 – 1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách).

Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982 – 1990), od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe. Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex tempore, 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.

Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela, slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka, pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 jej vyšiel román Kým som šťastný.