Poslankyňa za SaS Kaščáková obraňuje zmeny v jazykovom zákone a označuje ho ako “historický omyl a Mečiarovo dedičstvo”

Bratislava 21. júna 2019 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Podľa prekladateľov novely jazykového zákona sú niektoré jeho časti prebytočné. Ich návrh počíta s úpravami pri používaní štátneho a ďalších jazykov pri cirkvách, ale aj obciach a školách. Doplniť chcú do zákona možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel.

“Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka,” tvrdia predkladatelia Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková.

Po tom, ako sa na SaS za tento návrh spustila búrka nesúhlasných stanovísk najmä pronárodne orientovaných politikov (Hrnko, Belousovová, Švec), napísala poslankyňa SaS Kaščáková blog, v ktorom návrh obhajuje.

Na sociálnej sieti označila celý jazykový zákon za “historický omyl” či “Mečiarovo dedičstvo”. “Je nadutý nielen kvôli pýche jeho tvorcov, ale aj doslova. Mnohé jeho ustanovenia sú totiž nadbytočné, v praxi nevymožiteľné a priečia sa zdravému rozumu.”

Uviedla, že preto s kolegami Osuským, Dostálom a Zimenovou navrhujú zrušenie podľa nich nepotrebných častí. “Vnášame do zákona viac slobody a náš návrh nemá nič dočinenia s hysterickými reakciami o ohrození slovenčiny. Prečítajte si o tom viac v mojom článku,” tvrdí.

“Jazykový zákon nám tu skutočne zostal z časov národniarskych ideológov Mečiara, Slotu a nakoniec Maďariča. Ak by sa mal stopercentne dodržiavať, bolo by to absurdné. Nejeden lekár na východe hovorí so svojimi starými pacientmi po rusínsky. Mnohé matrikárky na juhu Slovenska zase s domácimi po maďarsky. Nápisy na obchodoch na moravsko  – slovenskom pomedzí nájdeme v slovenčine aj češtine. Podobne sa objavuje poľština či iné jazyky,” konštatuje poslankyňa SaS.

Priznáva, že to všetko sa podľa zákona môže, ale podľa nej len v podobe neprehľadnej splete príkazov, zákazov a následných výnimiek. “Preto považujeme za rozumnejšie nadbytočné paragrafy rovno zrušiť a potom nemusia byť výnimky.”

Podľa Renáty Kaščákovej ide o “starý a nadutý zákon, ktorý v mnohom obmedzuje práva občanov slobodne šíriť a prijímať informácie vo svojom jazyku a zasahuje aj do slobody ich podnikania”. “Preto spolu s kolegami Osuským, Dostálom a Zimenovou zastávam názor, že je najvyšší čas uviesť veci na pravú mieru a zosúladiť zákon s praxou.”

Povinnosť slovenčiny v úradnom styku podľa jej slov zostáva naďalej vymedzená ako doteraz – “akurát sa pridáva sloboda v používaní jazyka menšín pri veciach ako písanie obecných kroník vo vlastnom jazyku (pričom povinnosť viesť kroniku aj v slovenčine zostáva), možnosť pridávať nápisy geografických názvov na zemepisné tabule či mapy aj v iných jazykoch bez nutnosti lavírovať medzi tým, čo ešte je a čo už nie je dovolené”.

Návrh z dielne SaS má umožniť vysielať v súkromnom médiu programy v jazykoch, aké majiteľ média uzná za vhodné, a teda napríklad nechať mu povedzme možnosť nedabovať české filmy pre deti do slovenčiny, v cirkvách či školách s vyučovaním v menšinových jazykoch viesť svoju agendu v jazyku, v akom chcú (s tým, že napr. matričné záznamy či presne stanovené záznamy školy budú naďalej vedené v slovenčine) a podobne.