Pri analýze dát o genómovej sekvencii SARS-CoV-2 a príbuzných vírusov sa však nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by vírus bol vyrobený v laboratóriu alebo inak skonštruovaný.

Aj keď sa Čína tvári, že vírus nemá nič spoločné s ich trhmi a farmami na chov exotických zvierat určených na konzumáciu, v skutočnosti dala zatvoriť všetkých 21 tisíc fariem s týmto chovom. Rovnako ako postupovala pri epidémii vtáčej chrípky, keď zavrela všetky hydinové farmy a zlikvidovala vyše 21 miliónov kusov hydiny.

Vedci už dlhodobo upozorňujú, že po SARS a MERS  je to už siedmy vírus, ktorý preskočil z divých zvierat na človeka. Otázka podľa nich nestojí, či príde ďalší ešte smrteľnejší, ale kedy.

Koronavírus nie je zďaleka prvou nákazou, ktorá sa začala šíriť z Číny. Na začiatku všetkého bol aj tentoraz tzv. mokrý trh presýtený krvou zvierat všetkých druhov.

Ako už niekoľkokrát v minulosti aj epidémia koronavírusu Covid-19 začala na čínskom trhovisku so zvieratami. Wu-chanská tržnica Chua-nan pritom bola neslávne známa žalostnou hygienou aj príšernými podmienkami prechovávania zvierat, ktoré sú ideálne pre prenos vírusov na človeka.

Obchodovalo sa tam so všetkými mysliteľnými druhmi – od psov a ošípaných až po korytnačky, bobry, potkany, hady, jašterice, opice, šupinavce či netopiere. Zvieratá boli v klietkach naskladaných jedna na druhú, takže močili a vypúšťali fekálie po sebe. Ešte živé zvieratá boli umiestnené vedľa usmrtených.

Preukázalo sa, že takmer všetci pacienti nakazení koronavírusom mali vzťah k wu-chanskému trhovisku. Vírus je síce netopierieho pôvodu, ale predpokladá sa, že ako medzihostiteľ poslúžilo zviera rodu šupinavcov, ktoré sa na trhovisku tiež predávalo.

Začiatok všetkého možno nájsť v sedemdesiatych rokoch, ktoré boli pre Čínu krízové. Niekoľko vĺn hladomoru spôsobilo, že v roku 1978 vláda povolila súkromné ​​poľnohospodárstvo. Veľké štátne podniky stále ovládali produkciu základných potravín, a tak malí poľnohospodári vymýšľali rôzne alternatívne spôsoby zárobku – tým hlavným bolo chytanie a rozmnožovanie zveri, tak ako sa to robí aj v iných ázijských krajinách. “Čokoľvek robíte, aby ste sa zbavili hladu a chudoby, je v poriadku,” znel odkaz komunistickej strany.

V roku 1988 bol vydaný zákon na ochranu divokých zvierat, ktorý však napriek svojmu názvu chránil skôr právo ľudí na to, aby mohli divoké zvieratá spracovávať a chovať. Divoké zvieratá totiž definoval ako prírodný zdroj na užívanie, čím naplno odštartoval nové odvetvia potravinárskeho priemyslu.

Malé farmy sa začali meniť na veľkochovy napríklad s klietkami pre tisíc medveďov na tradičnú čínsku medicínu. Výrazne vzrástol tiež čierny obchod s chránenými zvieratami, ktorá rovnako ako tie z legálnych fariem končili na tržniciach po celej Číne.

V roku 2003 prišiel prvý veľký medzinárodný problém, epidémia SARS. Jej pôvod sa podarilo dohľadať v cibetkách predávaných na mokrom trhu v juhočínskom meste Fo-šan. Čínske úrady ho rýchlo zavreli a zakázali veľkochovy s divokými zvieratami.

Lenže biznis s divokými zvieratami už bol príliš rozbehnutý, živil veľké množstvo ľudí a jeho lobisti mali značný vplyv na politikov. Len niekoľko mesiacov po zákaze tak vláda opäť povolila chov 54 druhov divokých zvierat vrátane cibetiek.

Tieto chovy a predaj divokých zvierat na konzumáciu obhajuje väčšina Číňanov, ktorí to prezentujú ako tradíciu a súčasť čínskej identity. Nadnesene povedané – zákaz chovu divokých zvierat sa v Číne stal podobne nepriechodný ako v USA regulácia zbraní.

Čínska vláda podnikla v uplynulých rokoch pokusy, ako obchodovanie s divokými zvieratami obmedziť a zaviesť prísnejšie hygienické opatrenia. Kvôli dieram v zákonoch a nečinnosti úradov však bolo bežné ich rôznymi spôsobmi obchádzať. Obchod s divokými zvieratami má podľa Čínskej akadémie pre priemyselný rozvoj hodnotu v prepočte 70 miliárd eur a zamestnáva viac ako milión ľudí.

Až aktuálna pandémia koronavírusu, ktorá zasiahla takmer celú planétu, donútila čínsku vládu konať a zatvoriť takmer dvadsať tisíc fariem a zakázať aj obchod s divokými zvieratami.

Kvôli čínskym „tradíciám“ tak stojí celý svet nielen pred zdravotným ohrozením, ale aj pred hospodárskou katastrofou, ktorá sa dotkne každého z nás. Už budúci mesiac mnohí neuvidia výplatu, či budú musieť zavrieť svoje firmy. Otázkou do budúcna je, či bude niekto za škody vyplývajúce z tejto pandémie niesť zodpovednosť.

Ukážka z mokrého trhu, ktorú natočila televízia Russia Today

Reportáž z mokrého trhu priniesla aj televízia CNN