Môj profil 
Predplatné
V poslednej dobe používajú rôzne inštitúcie pseudoargumenty a tvrdia, že fyzické peniaze podporujú iba boj s terorizmom, pranie špinavých peňazí alebo kriminálnu činnosť. Niektorí dokonca tvrdia, že fyzické peniaze nie sú hygienické a ani ekologické.
Ekonómka ale upozorňuje, že v skutočnosti o žiadnu hygienu, ani o žiadnu ekológiu, či dobro spoločnosti nejde. “Tu ide o oveľa viac. Tu ide, vážení a milí, o legitimizovanie krádeže vašich úspor za bieleho dňa. A ľudia sa tomu ani veľmi nebránia.”
Ľudia si totiž vôbec neuvedomujú, že hotovosť na rozdiel od bezhotovostných peňazí nie je možné sledovať a dokonale kontrolovať. A to je vlastne to, o čo tu ide. Mnoho ľudí si totiž povie: “A prečo by moje platby nemali byť sledovateľné? Či mám čo skrývať, keď nie som zločinec? ” To je však podľa názoru ekonómky veľmi chybná úvaha.
“Človek vôbec nemusí byť zločinec, aby bolo v jeho záujme mať platby a peniaze nevystopovateľné. Prečo? Pretože zločincom sa môžu stať “tí druhí”. A keď na to príde, pokojne v niektorých prípadoch – myslené v niektorých dejinných obdobiach a režimoch – i sama vláda a centrálna banka,” vysvetľuje Šichtařová a dodáva, že kontrola všetkých peňazí v obehu a všetkých platieb štátu aj centrálnym bankám v skutočnosti len vyhovuje.
Pri štáte je otázka kontroly pohybu peňazí viac menej jasná, keďže digitálne peniaze za sebou nechávajú stopu, čiže sa dajú sa ľahko dohľadať všetky vaše príjmy aj výdavky. No a bankám to vyhovuje preto, že žijeme v zvláštnej dobe. “Klasická trhová ekonomika bola založená na tom, že v čase konjunktúry úrokové sadzby rastú a v čase recesie klesajú. Lenže počas posledných desiatich rokov vstúpili do hry centrálne banky a v niektorých častiach sveta – napríklad v eurozóne – po roku 2008 administratívno poslali svoje úrokové sadzby až do záporných hodnôt. Postavili tak základy kapitalizmu na hlavu. A nad celým týmto systémom majú centrálne banky monopol len vtedy, ak úplne ovládajú všetky peniaze – teda ak zrušia hotovosť,” vysvetľuje ekonómka.
Inými slovami sa to vlastne dá povedať aj tak, že existencia hotovosti bola až doteraz akousi účinnou bariérou proti zníženiu úrokových sadzieb do záporných hodnôt. “Ak by totiž úroky boli záporné, teda ak by ste boli okrádaní pri uložení peňazí do banky, proste si peniaze v hotovosti vyberiete a necháte si ich doma v zásuvke. Nejde o to, že dnes ich v zásuvke nemáte. Ide o to, že takáto možnosť existuje a ľudia by ju mohli začať využívať, keby to pre nich bolo výhodné,” tvrdí Šichtařová.
Renomovaný ekonóm Hans-Werner Sinn, napríklad povedal, že v prípade zavedenia záporných úrokov pre bankových klientov by sa Nemecku oplatilo opustiť eurozónu.
So zrušením hotovosti v podstate centrálna banka získa nad peniazmi totálnu moc. Lenže “rozumný človek sa ale ani potom nebude chcieť nechať okradnúť. A tak namiesto toho aby dal peniaze do banky a ona mu strhla 10%, radšej si kúpia nejaký nezmysel. Napríklad nové auto, ktoré nepotrebuje, pretože už jedno má. A to je presne to, čo centrálna banka chce: konzum, míňanie, rozhadzovanie, konzum,” konštatuje Šichtařová a dodáva takéto nezmyselné nákupy vyprovokované len tým, že si nebudete chcieť nechať strhávať peniaze z účtu, roztočia kolieska ekonomiky, lenže len na papieri. V skutočnosti totiž o žiaden rast nepôjde, pretože sa tým nijako nebude zvyšovať životná úroveň. Ale práve naopak, bude sa ešte viac znižovať.
Ekonómka priznáva, že to možno vyzerá trochu ako pritiahnuté za vlasy. Lenže ono to tak v skutočnosti je. A dokonalo to vystihuje napríklad “hysterická reakcia”, ktorú európski politici a centrálni bankári predviedli pred pár dňami. 12. septembra vyhlásil napríklad francúzsky minister financií Bruno Le Maire, že nemožno v Európe povoliť plánovanú kryptomenu Facebooku- libru. Libra podľa jeho názoru”predstavuje hrozbu pre finančný systém i suverenitu vlád”.
“No jasné. Pretože aká by bola úplne racionálne a logická reakcia ľudí, keby na nich uvalili záporné úrokové sadzby a zároveň bola zrušená hotovosť? Masovo by nakúpili doláre, zlato … alebo práve kryptomenu. To “nejde” pripustiť. Stavím topánky na to, že toto pomerne socialistický uvažujúci pán Zuckerberg nedomyslel, keď uvažoval o libre. Asi ho ani nenapadlo, že v Európe narazia len preto, že skríži plány na zrušenie hotovosti ešte oveľa väčším socialistom,” konštatuje ekonómka v závere.
Rakúsko chce právo na platbu hotovosti zakotviť v ústave
Tento mesiac s týmto návrhom prišla konzervatívna strana bývalého kancelára Sebastiana Kurza ÖVP. “Mať možnosť platiť v hotovosti je základná podmienka autonómnej existencie,” vyhlásil Kurz, ktorého cituje agentúra AFP. Politici tento návrh vítajú.
Slobodná strana Rakúska FPÖ ale ihneď pripomenula, že to ona bola prvá, kto s podnetom na ústavnú zmenu pre ochranu platieb v hotovosti prišiel. Kurzova strana do nového návrhu pridala aj požiadavkou na viac bankomatov na vidieku a návrh na zrušenie poplatkov za výber hotovosti.
Dnes je úplne bežné, že v rakúskom hlavnom meste Viedni, odmietajú už teraz prijímať platby kartou mnohé obchody, kaviarne a reštaurácie. Zamestnankyňa jednej z takýchto reštaurácií podotkla, že v Rakúsku sa mentalita mení pomaly ale aj to, že je veľmi bežne nechávať v podnikoch prepitné a v takom prípade je “hotovosť lepšia ako platobná karta”.
Podľa profesora finančného práva Wernera Doralta za častými platbami v hotovosti môže byť aj fakt, že Rakúšania kladú zvláštny dôraz na ochranu súkromia. Podľa štúdie Európskej centrálnej banky (ECB) sa v roku 2016 v Rakúsku uskutočnilo 67 percent všetkých platieb v hotovosti. Na porovnanie, v Holandsku to bolo iba 27 percent.
Dokonca aj nedávno uskutočnený prieskum ukázal, že sú Rakúšania najviac odmietaví k myšlienke vzdať sa platenia v hotovosti. Takúto perspektívu označilo za prijateľnú len desať percent z nich. Ďalším dôkazom akejsi oddanosti k hotovosti je aj fakt, že takmer 18 rokov po zavedení eurových bankoviek a mincí mnohí Rakúšania doma ešte stále nachádzajú šilingy. Dokonca je v Rakúsku stále možné vymeniť domácu menu za eurá. (viac v článku)
.JPG)
