Menovanú reportáž pred rokom uverejnili Hlavné správy a mala obrovský úspech – patrila medzi absolútne najčítanejšie články roka (nájdete ju v plnom znení tu). Banáš ju v tom čase ponúkol aj mainstreamovým médiám, ktoré ňou ohrdli. Vysvetlenie priniesol vo svojom článku Denník N, keď označil túto reportáž za “jednoducho slabú” (viac v článku).
Po úspechu v Nemecku si Banášov text všimli aj na akademickej pôde v USA, čo samotný autor na sociálnej sieti označil za “senzáciu”. “Vydavateľstvo tamojšej Kolumbijskej univerzity (Columbia University in the City of New York) Columbia University Press zaradila túto publikáciu do svojej edície.”
Jozef Banáš pripomenul, že Kolumbijská univerzita, jedna z najstarších univerzít v USA bola založená v roku 1754 ešte pred vznikom Spojených štátov. Univerzitné vydavateľstvo Columbia University Press bolo založené v roku 1893 a je štvrtým najstarším univerzitným vydavateľstvom v USA.
“Vo svojej doterajšej histórii publikovali diela významných politikov, filozofov, politológov, vedcov a literátov. Medzi najvýznamnejších autorov patria napríklad bývalí prezidenti USA Woodrow Wilson a Wiliam Howard Taft. Vo svetovej edícii priniesli úvahy a eseje mnohých renomovaných autorov, ako napríklad arabský antropológ Talal Asad, francúzsky filozof Alain Badiou, americký režisér a scenárista Michael Mann, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Roald Hoffman, americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz, americký ekonóm Jeffrey Sachs, profesor politických vied Andrew Nathan, filozof Mark C.Taylor, francúzsky fyzik Hervé This, morálny filozof John Rawls a ďalší,” vysvetlil Banáš.
Vydavateľstvo tiež v edícii európske perspektívy prinieslo diela svetových mysliteľov ako boli nemecký filozof a sociológ Theodor Adorno, najvýznamnejší taliansky marxistický filozof Antonio Gramsci, francúzsky literát a filozof Roland Barthes či francúzsky filozof Gilles Deleuze.
“Je to zadosťučinenie, ktoré opäť potvrdzuje moju skúsenosť s Američanmi. Je to veľký a sebavedomý národ, ktorý je zvyknutý pozerať na veci aj z iného pohľadu ako hlási politický a novinársky hlavný prúd. Američan nemá rád pochlebovačov, ale partnerov, ktorí mu povedia svoj názor.”
Dodal, že si spomína na otvorené diskusie s americkými kongresmanmi Doughom Bereutherom, Johnom Tannerom či Joelom Hefleym. “Napriek tomu, či azda práve preto, že som im neraz oponoval, boli to práve oni, ktorí ma rozhodne podporili pri voľbe za viceprezidenta PZ NATO v Benátkach v roku 2004.”
“Publikovanie tejto knihy, ktorá obsahuje moju – na Slovensku ‘kontroverznú’ reportáž z Krymu, potvrdilo, že názorová rôznorodosť je v demokracii prirodzená. Skutočnosť, že takýto počin spravilo vydavateľstvo jednej z najrenomovanejších amerických univerzít však považujem za malú senzáciu a som za ňu vďačný. Viete, pravda je ako korok, môžete ju držať pod vodou ako dlho chcete, ale raz sa tá ruka unaví a pravda na povrch vypláva. Aj na ten povrch slovenský….” upozornil Banáš na záver.
Jaroslav Zajac