Bratislava 11. apríla 2020 (HSP/Foto:BJ)
Na Slovensku ju ponúkol štyrom mainstreamovým médiám, ani jedno neodpovedalo. Jeho reportáž z Krymu uverejnili iba Hlavné správy a mala obrovský čitateľský ohlas. Najvýznamnejšie nemecké vydavateľstvo vedeckej literatúry ju teraz zaradilo medzi najlepšie analytické texty roka
„Ak je Krym okupovaný proti vôli svojich obyvateľov, nepochybne tam musia byť prejavy odporu. Prečo nás o tomto odpore mainstreamové médiá neinformujú?“ To boli otázky, ktoré si vlani položil spisovateľ Jozef Banáš a rozhodol sa nájsť na ne odpoveď priamo na mieste. Vybral sa na Krym, aby sa porozprával s najrôznejšímiľuďmi o tom, ako to teda s Krymom je, ako tamojší ľudia vnímajú udalosti, ktoré sa tam stali a terajšiu situáciu a urobil o tom reportáž.
Túto reportáž s názvom „Ako som na Kryme hľadal partizánov, alebo ako vyvolala rusofóbia prvú svetovú vojnu“ uverejnili Hlavné správy a mala obrovský úspech – patrila medzi absolútne najčítanejšie články roka (nájdete ju v plnom znení tu.
Banáš svoju reportáž ponúkol aj mainstreamovým médiám, ale tie o ňu nemali záujem: oslovil ich štyri, ale neodpovedalo ani jedno. Prečo? Vysvetlenie priniesol vosvojom článku Denník N: vraj je jednoducho slabá (písali sme o tom tu.) Teraz túto „slabú“ reportáž vybralo najvýznamnejšie nemecké vydavateľstvo vedeckej literatúry Ibidem Verlag Stuttgart do knihy s výberom európskych analytických textov s názvom „Politická korektnosť vo svete – počiatky totalitného stavu mysle“. Informáciu zverejnil Jozef Banáš na svojom facebooku (viď tu: https://www.facebook.com/banas.jozo )
.Aká úžasná kvalita musí byť sústredená v Denníku N a vôbec v slovenskom mainstreame, keď dokonca aj takýto text, ktorý v zahraničí vyberú ako hviezdny, je pre nich príliš slabý na publikovanie! My Slováci naozaj môžeme na naše mienkotvorné liberálne periodiká byť hrdí.
Čo hovorí Jozef Banáš na umiestnenie svojho textu v publikácii prestížneho vydavateľstva? „Som veľmi potešený, je to zadosťučinenie a zároveň odpoveď tým našim novinárom a politikom, ktorí namiesto hľadania pravdy robia propagandu. Keby som bol na ich mieste, dosť by som sa hanbil. Jednotiacou témou príspevkov v tej knihe je vzťah politickej korektnosti a konformizmu. Táto téma sa pod vplyvom postupnej premeny svetových médií z informačných prostriedkov na propagandistické trúby s prispôsobivými konformnými novinármi stáva stále viac diskutovanou na vedeckých fórach a akademickej pôde od USA až po Európu. Som rád a poctený, že ja, ktorého naši propagandisti označujú za konšpirátora, som sa dostal do spoločnosti takýchto skvelých autorov. Verím, že aj u nás bude stále viac odvážnych a nekonformných ľudí, ktorí budú tému mediálnej manipulácie otvárať.“
Ivan Lehotský
Text článku si môžete vypočuť aj na našom kanáli: