Bratislava 4. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Poslanec Anton Hrnko (SNS) to konečne povedal nahlas. Mainstreamoví liberálni novinári pod kontrolou finančných skupín namiesto informovania len skresľujú a vytvárajú vlastnú realitu. Na sociálnej sieti rozpísal, ako prebehol rozhovor s redaktorom Denníka N.

Hrnko píše, že novinári by síce chceli požívať zvýšenú ochranu, vraj preto, aby mohli úspešne vykonávať svoju prácu. „V princípe som za, ale muselo by to byť pre novinárov, nie pre držiteľov novinárskeho preukazu, ktorí namiesto informovania o udalostiach a ich komentovania, vytvárajú vlastnú realitu, sú horšími propagandistami ako celé ústavy marxizmu-leninizmu a napísať neskreslenú pravdu je pre nich vec takmer neznáma,“ vyhlásil Hrnko, ktorý praktiky liberálnych médií prirovnal ku goebelsovskej propagande, kde tisíckrát opakovaná lož sa predstavuje ako pravda.

„Nuž pozrime sa, ako sa takáto práca pod krytím novinárskeho preukazu vykonáva. Nebudem opisovať nejaké imaginárne postavy, ale na svojom príklade ukážem pracovné postupy tiež novinárov, alebo lepšie povedané príslušníkov novinárskeho mainstreamu. Nepôjdem príliš dozadu, aby som komentoval novinárske výtvory na môj účet od takej Kresťanko-Dybákovej, Kovačič-Hanzelovej, ale zastavme sa napr. pri novinárovi z Denníka N Kernovi,“ vysvetľuje poslanec parlamentu.

„Nič netušiacemu mi zrazu zavolal redaktor Kern. Po mnohých zlých skúsenostiach som bol voči redaktorom z tohto denníka opatrný, ale Kernovi som z času na čas niečo povedal, o niečom ho informoval. Keď z môjho hlasu usúdil značnú neochotu z mojej strany s ním diskutovať, začal hovoriť o tom, že on žiadnu informáciu odo mňa nechce, ale že robí článok o silnej konzervatívnosti slovenskej spoločnosti a že so mnou by skôr chcel hovoriť ako s historikom ako s politikom.“

Hrnko na tom nevidel žiadnu záludnosť a prijal túto tému. „Po telefóne sme diskutovali o konzervativizme a liberalizme v minulosti a súčasnosti a na jeho naliehanie som sa mu snažil vysvetliť aj skutočnosť, prečo liberalizmus nemá na Slovensku takú silu ako v iných krajinách. Samozrejme, sú to aj historické príčiny, ale aj mnohé aktuálne konanie tzv. liberálov, ktorí sa správajú ako maoisti a tvrdohlavo sa snažia do našej spoločnosti s inou historickou skutočnosťou presadzovať skokovito, bez akejkoľvek prípravy hodnoty a postoje, ktoré sa na Západe vyvíjali prirodzene 40 rokov a slovenská spoločnosť s inou historickou skúsenosťou je s nimi konfrontovaná a často je nimi šokovaná a následne ich odmieta. Uvádzal som mu viacero prípadov takýchto javov, ktoré na Slovensko prišli ako španielski conquistadori do Ameriky a ktoré šokovali nepripravenú slovenskú spoločnosť. Medzi iným som aj uviedol, že takým šokom bolo aj zavedenie z večera do rána v televízii napr. reklamy na dámske vložky. Bez akéhokoľvek osobného postoja k daným veciam, bez toho, žeby som povedal, aký k tomu mám osobný vzťah. Skrátka ilustroval som dianie v spoločnosti, ktorá svojím spôsobom bola na začiatku 90. rokov prúderná a do značnej miery aj taká zostala,“ hovorí Hrnko o rozhovore s novinárom Denníka N.

„Z cirka 15, možno 20-minútového rozhovoru o liberalizme pán Kern neuverejnil ani čiarku. V jeho článku sa úplne od veci objavilo iba to, že Hrnkovi sa nepáči reklama na dámske vložky. Jednak sme o ničom takom nerozprávali, jednak som k danej téme nezaujal žiadne stanovisko. Ale skoro neškodná informácia bola na svete. Kern vlastne nič neurobil, ale z rozhovoru, ktorý by vydal tak 5 strán, uverejnil dve vety. Áno, povedal som ich, ale v úplne inej súvislosti, ako ich tento kvázi novinár napísal. Nuž a tu je počiatok toho, ako náš mainstream vytvára obraz o človeku. Ním najatí trollovia rozšíria zdanlivo nevinnú informáciu so šťavnatými prídavkami a čakajú na užitočných idiotov, ktorí ju začnú komentovať. Nuž a netrvalo dlho a prvý užitočný idiot, presnejšie povedané idiotka zareagovala. Bez toho, aby si overila skutočnosť, začala na mňa hromy-blesky spúšťať M. Beňová, ktorá asi z nedostatku inej práce a z nudy (cca zaplatenej sumou asi 15 000 eur) sa naviezla do mňa, že som zostal šokovaný a v prvom momente som uvažoval, či to je skutočne ona európska poslankyňa, alebo je to osoba iného povolania. Niektoré jej komentáre skutočne nepatria do úst zrelej ženy. Možno by si to ešte mala znova prečítať, aby sa zamyslela, či skutočne sa za svoj komentár aspoň trochu nehanbí. Ale mala by sa! Najmä, keď strieľa ako americký kovboj rovno od pása a nedíva sa, kto proti nemu stojí a či je jeho streľba oprávnená!“

Hrnko teda na vlastnej koži pocítil, ako sa vytvára obraz o človeku. „Na začiatku je „nevinný“ držiteľ novinárskeho preukazu (vraj novinár, ktorý potrebuje zvýšenú ochranu), potom sú platení trollovia a nakoniec takí užitoční idioti, a niekedy aj idiotky. A takto sa vytvorili moje obleky, takto sa šíria informácie o mojom alkoholizme (na moju výzvu, že dám poslanecký plat aj s náhradami tomu, kto ma videl v alkoholickom opojení pod ľudskú dôstojnosť od skončenia vysokej školy, teda za posledných 40 rokov, sa nikto neprihlásil). No a najlepšie je to, keď vysoký funkcionár KSČ a redaktor ideologického časopisu ÚV KSS M. Leško a pracovník ústavu-marxizmu leninizmu a ideologická pomoc zo Sovietskeho zväzu G. Mesežnokov hovoria o mne ako o členovi a funkcionárovi KSČ. Pritom jedinú funkciu, ktorú som v tomto spolku plnil, bol zapisovateľ základnej organizácie. Vždy to robil najmladší, lebo napísať zápisnicu bolo zväčša jediné, čo sa v KSČ na tejto úrovni robilo,“ uzavrel Anton Hrnko.