Môj profil 
Predplatné
“Bol to nešťastný deň, akoby sme dvakrát za hodinu stratili medailu. Írska výprava sa odvolala proti diskvalifikácii, záznam behu podrobili analýze a štyria rozhodcovia vyhodnotili protest ako oprávnený. Diskusia prebiehala veľmi dlho, trvalo takmer hodinu, kým vyvodili záver. Museli sme prijať rozhodnutie, aj keď sme mali rôzne zmiešané pocity a prebiehali rôzne konšpiračné úvahy. Napokon sme si s Írmi podali ruky a akceptovali sme verdikt,” opísal na brífingu po návrate z ME sled udalostí v Gävle šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš a pokračoval: “Samozrejme, nám by sa viac páčilo prvé rozhodnutie, ale musíme s týmto konečným verdiktom žiť. Na Slovensku sa zvykne hovoriť o krivde, ale v tomto prípade sa to tak nedá brať. Áno, objavili sa rôzne konšpiračné teórie, keďže šéf jury bol Ír, ale on priamo nerozhodoval. Na základe podrobnej analýzy videa ‘potopili’ rozhodcu na trati. Väčšinou sa nezvykne negovať jeho rozhodnutie, skôr sa riešia záležitosti, keď niečo prehliadne. Netrhali sme si vlasy. Skôr tam boli pocity sklamania, že v priebehu niečo vyše hodiny sme dvakrát prišli o medailu, s ktorou sme počítali. Najskôr sme si mysleli, že išlo o moment z rovinky, keď sa Írka prestrčila pred Gabiku. Kritický okamih bol však po 400 m, keď Powerová akoby odstrčila a udrela Britku. Nebol tam priamy kontakt s Gabikou, Írka bola taká priebojnejšia.”
Pre slovenskú atletiku je však aj umiestnenie tesne za pódium dobrým výsledkom. “Keby nemali udalosti takýto priebeh, boli by sme radi. Gajanová je pretekárka, ktorej veríme, že aj o dva roky môže zabojovať o zlato. Z tohto pohľadu je 4. miesto cenné, ale na druhej strane sme akoby stratili medailu,” skonštatoval Pupiš.
Ako na hojdačke radosti a smútku sa mohla cítiť mladá Slovenka. “Na dopingovej skúške po pretekoch som sa už zmierila, že po roku mám opäť 4. miesto (vlani dosiahla rovnaké umiestnenie na MSJ vo fínskom Tampere, pozn.). Potom mi tréner povedal, že by som mohla byť tretia, tak som sa hneď rozplakala od šťastia. Dojalo ma, že napokon je z toho aspoň bronzová pozícia. Následne sme čakali na konečný verdikt a ja som už aj prestala dúfať. Bolo to také zvláštne, bola som zmätená. Taký je však šport. Aj 4. miesto môže byť, aj keď som chcela viac,” priznala členka AK ZŤS Martin.
Zmiešané pocity neskrýval ani Pavel Slouka, tréner 19-ročnej Bobrovčanky. “Nemôžem povedať, že som spokojný, ale ani sklamaný. Gabika napriek zraneniu z rozbehu bojovala, ako sa patrí. Samozrejme, keby z toho bola aj medaila, bolo by to lepšie,” zhodnotil Slouka a vyjadril aj k tomu, čo sa dialo na dráhe počas finále osemstovky: “V behoch na 800 m sú takéto kontakty, nie na diskvalifikáciu, ale stačí to aj na vyhodenie z rytmu.”
Šéftréner SAZ pridal aj stručné celkové hodnotenie účinkovania slovenských atlétov na ME do 23 rokov. “Keby som povedal, že sme spokojní so všetkým, tak by som klamal. Naše očakávania boli väčšie. Najväčšia favoritka na medailový úspech bola Gabika Gajanová. Nevyšlo to, ale taký je šport. Keby vždy vyhrávali favoriti, tak by sme ani nemuseli chodiť na preteky. Bola najmladšou z finalistiek, nemala ani 20 rokov, bola to pre ňu veľká škola. Sloukovi zverenci sa vedia poučiť. Keď všetci od vás čakajú, že vyhráte, nie je to jednoduché. Ostatní pretekári podali výkony primerané, väčšina skončila lepšie, ako bolo ich postavenie v štartovej listine. Z toho pohľadu je to pozitívne, lebo to v minulosti to bolo vo väčšine prípadov opačne,” povedal prítomným zástupcom médií Pupiš.
.jpg)
.JPG)
