Prieskum: Obavy Slovákov z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020

Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020. Dlhodobo platí, že respondenti, ktorí sa epidémie obávajú menej, sú aj menej ochotní dať sa zaočkovať. Konštatuje to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame

02. 08. 2021 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 2. augusta 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

▶ ❚❚ ↻

Ďalej z prieskumu vyplýva aj to, že dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po výmene premiéra a ministra zdravotníctva na veľmi nízkej úrovni a postoj politikov k očkovaniu je dôležitý pre pätinu respondentov. Desiata vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ na vzorke tisíc respondentov sa uskutočnila v období od 15. júla do 20. júla. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie. Tlačovú správu poskytla Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu od svojho vrcholu na začiatku roku 2021 naďalej klesal a v súčasnosti je na najnižšej úrovni od mája 2020. Epidémiou koronavírusu sa dlhodobo cítia byť menej ohrození respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Menej ohrození sa cítia byť aj respondenti so základným vzdelaním a muži. Na otázku „Cítite sa byť ohrození epidémiou koronavírusu? (priemer na škále 1 – vôbec sa necítim byť ohrozený po 10 – cítim sa veľmi ohrozený),“ odpovedali všetci respondenti v aktuálnom prieskume priemerne číslom 5,2. Medzi opýtanými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, bolo toto číslo 4,6.

Po jesennom výraznom poklese dôvery vo vládu v súvislosti s koronakrízou klesla táto dôvera na doteraz najnižšiu úroveň v marci 2021. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) a nástupe novej vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou veľmi mierne stúpla, z marcových 14,2 percenta na májových 17,2 percenta. Trend rastúcej dôvery vo vládu sa v najnovšom výskume nepotvrdil a dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na úrovni 16,7 percenta. Oproti máju tiež mierne poklesla dôvera v zdravotníctvo (z 50,1 percenta na 42,7 percenta) a vo vedecké inštitúcie na Slovensku (zo 46,6 percenta na 43,4 percenta).

Dôvera vo vládu naďalej výrazne súvisí s ochotou dať sa zaočkovať. Celkovo 24,6 percenta už zaočkovaných respondentov a 26,1 percenta tých, ktorí sa chcú dať zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje, pričom medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, vláde dôveruje iba 5,9 percenta respondentov. Podobné je to i so zdravotníctvom (dôveruje mu 57 percent už zaočkovaných, ale iba 25,6 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať) a tiež s dôverou vo vedecké inštitúcie na Slovensku v súvislosti s koronakrízou (dôveruje im 63,2 percenta už zaočkovaných a iba 20,8 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať).

Približne pätina (19,3 percenta) respondentov uvádza, že je pre nich dôležitý postoj k očkovaniu u politikov, ktorí sú im blízki. Pre 39,8 percenta respondentov postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý a 40,9 percenta respondentov nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi tých respondentov, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 percenta.

„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý,“ sumarizuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

„Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali. Na druhej strane musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať benefity očkovania pre celú spoločnosť,“ pripomenula Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Tabuľka č. 1: Cítite sa byť ohrození epidémiou koronavírusu? (priemer na škále 1 – vôbec sa necítim byť ohrozený po 10 – cítim sa veľmi ohrozený)

	všetci respondenti	respondenti, ktorí sa nechcú zaočkovať
marec 2020	6,5	–
apríl 2020	6,0	5,3
máj 2020	4,9	4,5
september 2020	5,6	4,7
október/november 2020	6,1	5,5
december 2020	6,2	5,7
január/február 2021	6,3	5,5
marec 2021	6,3	5,7
máj 2021	5,5	4,8
júl 2021	5,2	4,6

Tabuľka č. 2: Keď sa pozriete na nasledujúci zoznam: Dôverujete veľmi, dôverujete menej alebo vôbec nedôverujete tu vymenovaným inštitúciám v súvislosti s krízou spôsobenou šírením koronavírusu. Podiel odpovedí 6 až 10 na škále od 0 – vôbec nedôverujem po 10 – veľmi dôverujem.

	vláda	zdravotníctvo	vedecké inštitúcie na Slovensku
apríl 2020	54,4 %	77,1 %	67,5 %
máj 2020	41,8 %	61,7 %	55,2 %
september 2020	28,0 %	46,4 %	43,4 %
október/november 2020	25,2 %	46,9 %	48,5 %
december 2020	21,5 %	49,3 %	46,8 %
január/február 2021	23,0 %	50,6 %	50,4 %
marec 2021	14,2 %	51,1 %	45,7 %
máj 2021	17,2 %	50,1 %	46,6 %
júl 2021	16,7 %	42,7 %	43,4 %

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ukrajinské úrady nariadili povinnú evakuáciu detí z piatich dedín v Záporožskej oblasti na juhu krajiny. Ukrajinský vicepremiér pre obnovu Olexij Kuleba tvrdí, že povinná evakuácia je vždy ťažký krok, ale za neustáleho ostreľovania ide o zodpovedný spôsob, ako zachrániť životy, a to v prvom rade životy detí.