Karel Schwarzenberg, v nemčine celým menom Karl Johannes Nepomuk Josef Norbert Friedrich Antonius Wratislaw Mena von und zu Schwarzenberg, je potomkom šľachtického rodu Schwarzenbergovcov. Jeho dedičné tituly sú knieža zo Schwarzenbergu, vojvoda krumlovský, gróf zo Sulzu a gróf z Klettgau. Je rytierom Rádu zlatého rúna. Teda pri príležitosti pomenovania nového námestia po Tomášovi Garrigue Masarykovi, ktorý bol po rozpade monarchie jedným zo zakladateľov česko-slovenského štátu nemohli organizátori, poslanci Peter Osuský a Ondrej Dostál, ako hlavného hosťa popri americkom prezidentovi Andrejovi Kiskovi pozvať vhodnejšiu osobu.

Rod Schwarzenbergovcov patril pred rokom 1918 k najbohatším v Európe. Potom, ako im bol v reštitúciách po roku 1990 majetok čiastočne vrátený, sa z Karla Schwarzenberga stal jeden z najbohatších ľudí v strednej Európe, ktorého majetok odhadol rakúsky časopis Format v roku 2007 na hodnotu približne pol miliardy eur. Vlastní množstvo nehnuteľností a desaťtisíce hektárov pôdy v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Česku, kde mu patria napríklad zámky Orlík, Varvažov, Čimelice, Sedlec, Karlov a mnoho ďalších nehnuteľností, ktoré stále vášnivo nakupuje. Zámok v Dřevíči si knieža kúpil v roku 1997 a trvalo v ňom žije. V Rakúsku má napríklad Schwarzenbergský palác vo Viedni, zámok Murau na juhu Rakúska, lesné závody a rozsiahle lesy v Salzburgsku a Štajersku. Lesníctvo ako hlavný predmet podnikania má aj jeho firma v Česku. Pred rokmi prenechal vedenie rodinnej firmy synovi Janovi, ale podiel 99,8 percenta patrí stále jemu.

Karel Schwarzenberg je zakladajúcim členom strany TOP 09, v súčasnosti je jej čestným predsedom. Bol vedúcim kancelárie prezidenta ČSFR Václava Havla. Vo vláde Petra Nečasa bol vicepremiér a minister zahraničných vecí. Funkciu šéfa diplomacie zastával aj v rokoch 2007–2009 v druhej vláde Mirka Topolánka.

Jeho kritici hovoria, že jeho politické snaženie nemá nič spoločné so záujmami Českej republiky, ale naopak, popri hromadení nehnuteľností robí usilovne všetko pre presadzovanie záujmov skupiny Bilderberg a ďalších nadnárodných finančných elít.

Už v roku 1968 zo zahraničia spolupracoval s českými disidentmi, napríklad na svojom rodinnom sídle v bavorskom Scheinfelde založil s historikom Vilémom Prečanom Československé dokumentačné stredisko, ktoré zhromažďovalo materiály a dokumenty Charty 77 a zakázanú samizdatovú literatúru. Chartisti sa tam potom často schádzali, a tak si ho po revolúcii nový prezident Václav Havel prirodzene vybral za svojho kancelára. Havlovým neoficiálnym poradcom však bol už od roku 1987, keď sa mali zoznámiť. Po revolúcii potom ľuďom okolo Havla pomáhal budovať tie správne vzťahy so Západom. Tým získal v Česko-Slovensku veľký vplyv, ktorý využil za pomoci veľmi podivných právnických fínt na zhromažďovanie súkromných majetkov v reštitúciách a na kroky, s ktorými česká verejnosť nebola príliš stotožnená – ako napríklad ponížené ospravedlnenie sudetským Nemcom ako splátka za to, že Charta 77 dostávala peniaze okrem CIA aj od sudetských Nemcov.

Hoci v roku 1960 bol (už ako dospelý) adoptovaný svojím v Rakúsku žijúcim strýkom do hlubocko-krumlovskej vetvy Schwarzenbergov, čím sa stal hlavným predstaviteľom rodu a z chudobného šľachtica obrovským boháčom, v Česku sa zase hlásil ku svojej pôvodnej orlickej vetvi rodu, pretože tu bola zase možnosť miliardových reštitúcií. Na tie podľa českého práva nemal nárok, ale podľa rakúskeho áno, a tak sa mu podarilo zázračne presadiť, že bolo pri rozhodovaní o reštitúciách uprednostnené rakúske právo (!).

Časť majetku, na ktorý má zálusk, však ešte nezískal. Tam niekde je možno dôvod, prečo bol takým vášnivým zástancom prijatia Lisabonskej zmluvy, pretože tá otvára možnosť na reštituovanie ďalšieho konfiškovaného majetku vo výške miliárd eur.

Schwarzenberg mal povesť najviac proizraelského zo všetkých ministrov zahraničia EÚ, plne oddaného presadzovaniu všetkej agendy USA, o ktorej sa počas jeho ministrovania jednalo, či už išlo o americký radar v Česku, podporu teroristického štátu Kosovo, podporu vojny v Afganistane, postoj voči Rusku, Kube, atď. Mimochodom, prvá izraelská ambasáda v Československu – a jedna z prvých izraelských ambasád na svete vôbec – bola otvorená v dome Schwarzenbergových rodičov v pražskej Voršilskej ulici v roku 1948.

Samostatnou kapitolou je jeho vzťah ku skupine Bilderberg, organizácie najmocnejších príslušníkov elít planéty. Schwarzenberg sa zasadnutia tejto skupiny zúčastnil prinajmenšom v rokoch 1979, 1980, 1981 a tajne tiež 2008, čo priznal až keď k tomu bol donútený okolnosťami. Schwarzenberg sa zúčastňuje aj zasadnutí Trilaterálnej komisie, čo je „dcérska spoločnosť“ Bilderbergu.

Tento človek teda bol hlavným hosťom z Českej republiky pri otvorení nového bratislavského námestia T. G. Masaryka, ktoré by nám malo pripomínať spomienku na náš spoločný štát s bratským českým národom, ktorý pre naše národy zároveň znamenal koniec feudálnych čias a zotročenia v „žalári národov“, ako sa kedysi nazývala rakúsko-uhorská monarchia. Tak si položme otázku: čo týmto výberom hosťa – reprezentanta Českej republiky chceli organizátori Osuský a Dostál povedať?

Aby sme nezabudli, Karla Schwarzenberga nedávno navštívila dáma zo Slovenska, z ktorej sa v týchto dňoch stane prezidentka nášho štátu: Zuzana Čaputová. Schwarzenberg ju nahlas podporil v jej prezidentskej kampani a Slovákom ju odporučil, čo v Čechách okamžite vzbudilo množstvo reakcií typu: „Slováci nevoľte ju, pretože ak vám ju odporúča tento človek, iste za tým nie je nič dobré“.

Vo svojom prejave pri otvorení bratislavského námestia T. G. Masaryka Schwarzenberg zdôraznil, že bez Masaryka by budúcnosť Čechov a Slovákov vyzerala úplne inak. Preto sme sa tohto pána, ktorého moderátor podujatia poslanec Peter Osuský uviedol ako „jeho jasnosť knieža“, spýtali ako by to podľa neho bolo.

Hlavné správy: Ako by podľa vás dnes vyzerali Česko a Slovensko, nebyť Masaryka, Štefánika, Beneša?

Schwarzenberg: „Obávam sa, že Slovensko by bolo značne pomaďarčené. Ten proces začal v 19. storočí a pokračoval pomerne rýchlo. Česi by asi prežili, ale nikdy by neprestali byť nerozhodní medzi Viedňou a Prahou a nevedeli by, čo vlastne chcú robiť.“

Hlavné správy: Myslíte si teda, že ani Česi ani Slováci by nemali svoju hviezdičku na vlajke EÚ?

Schwarzenberg: Nie, nemali by sme.

Aj podľa jeho jasnosti kniežaťa teda pre oba naše národy bolo požehnaním, že s pomocou Masaryka sme sa zbavili rakúsko-uhorského područia a oba naše národy si mohli začať budovať novú budúcnosť na svojej vlastnej zemi. Nebyť zakladateľov nášho štátu, dnes by naše krajiny ovládali cudzinci a česká či slovenská pôda by patrila boháčom s cudzím pôvodom. Tešme sa teda, spolu s jeho jasnosťou kniežaťom, že to tak dnes našťastie nie je.

Ivan Lehotský